Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-392-2014.pdf
PDF · 82.47 KB
No categories available
8C/392/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom K., E. K. XXXX, občan SR, o zaplatenie 438,18 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.3.2014 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 438,18 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 4.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa Consumer finance holding a.s. dňa 11.5.2006 uzavreli Zmluvu o pôžičke vo výške 40000,-Sk pri počte splátok 60 mesiacov. Odporca uhradil doteraz 2245,02 Eur. Dňa 29.1.2011 právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo do 3 dní od doručenia, t.j. 7.2.2011. Dňa 10.6.2014 bola postúpený pohľadávka na navrhovateľa.
Odporca ako účastník konania uviedol, že uznáva, že podpis na zmluve je jeho, avšak žiadna suma mu nebola vyplatená, účet mal otvorený len v Maďarsku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, zosplatnením zo dňa 29.1.2011, ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:
Zo Zmluvy o pôžičke č. 7017200 zo dňa 11.5.2006 vyplýva, že odporca požiadal o pôžičku vo výške 50.000,-Sk (1659,69 Eur) s tým, že počet splátok bol určený na 60 mesiacov po 44,02 Eur. Dňa 29.1.2011 navrhovateľ odporcovi zaslal výzvu k okamžitej úhrade sumy 395,89 Eur jednorázovo, kde lehotu určil 3 dni od doručenia upomienky. Toto doručenie odporcovi bolo uložené na pošte dňa 7.2.2011. Pohľadávka pôvodného navrhovateľa bola postúpená dňa 10.6.2014.
Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorú skutočnosť odporca ani nenamietal.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavreli dňa 11.5.2006 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičku, predmetnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú a na odporcu hľadieť ako na spotrebiteľa, teda na právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky, ktoré odporca ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva obsahuje nesprávne údaje o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, tiež neobsahuje jasné a presné vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť (t.j. konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky a nakoniec ani prvej splátky) v zmluve nie je vôbec uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Dňa 29.1.2011 došlo listom právneho predchodcu navrhovateľa k zosplatneniu celého dlhu.
Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č.3MCdo/12/2014 na § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák., podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č.250/2007) účinného od 1.6.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 29.1.2011 (čl. 4) vyplýva, že do 3 dní od doručenia upomienky mal odporca zaplatiť sumu 395,89 Eur, táto bola doručená dňa 7.2.2011 uložená na pošte + 3 dni, t.j. 10.2.2011 + 3 roky, čiže posledným dňom na podanie návrhu bol deň 10.2.2014. Navrhovateľ podal návrh až dňa 17.3.2014.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
S poukazom na vyššie uvedené a teda na novelu zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014 súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol ako premlčaný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.