Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-89-2015.pdf
PDF · 98.27 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/89/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: R. Š.Á., rod. Č., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom T. U. XXXX/XX, W., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod spisovou značkou EX/10663/14, pre vymoženie pohľadávky 583,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12. 02. 2015 č. k.: 5Er/217/2014-19, takto
rozhodol:
Zrušuje výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým unesením rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorsky úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, nie je vylúčený z vykonávania exekúcie v tomto exekučnom konaní. Zároveň súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že Okresnému súdu Spišská Nová Ves bola dňa doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 583,79 eur s príslušenstvom.
Exekučný titul je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k.: SR 06716/12 zo dňa 24. 01. 2013. Týmto rozsudkom bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 583,79 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 583,79 eur od 05. 08. 2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 583,79 eur od 19. 09. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania 199,94 eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že povinný nezaplatil oprávnenému riadne a včas svoj splatný záväzok a preto oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie príslušnej zmenkovej sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku.
Rozhodcovský súd tak rozhodol na základe zmenky vystavenej pri podpise zmluvy, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, a ktorú ako blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky, nachádzajúcej sa vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou pôvodnej zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi.
Konštatoval, že účastníci uzavreli dňa 21. 01. 2011 Zmluvu o úvere č. 704500616, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300 eur a to podľa zmluvy za účelom výkonu povolania/ zamestnania, čo má naznačovať povinným zaškrtnutá "kolónka" v tejto zmluve. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 12 mesačných splátkach po 47 eur, počnúc od dňa 24. 02. 2011 spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 264 eur, teda spolu sumu vo výške 564 eur. Oprávnený zároveň
súdu predložil aj zmenku podpísanú povinným dňa 21. 01. 2011 a oprávneným vyplnenú dňa 05. 08. 2012 na sumu 583,79 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 05. 08. 2012 do zaplatenia.
Súd zároveň zistil, že súdny exekútor si vo svojej žiadosti o udelenie poverenia splnil povinnosť podľa ustanovenia § 30 ods. 3 Exekučného poriadku a oznámil súdu skutočnosti, ktoré by mohli zapríčiniť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súdny exekútor poukázal na skutočnosť, že bol v minulosti radovým zamestnancom oprávneného a na nález Ústavného súdu SR z 13. 04. 2011 sp. zn.: III. ÚS 322/2010, ktorý bol vydaný v exekučnej veci Okresného súdu Žiar nad Hronom v spore vedenom pod sp. zn.: 5Er/934/2008. Poznamenal, že uvedený nález Ústavného súdu SR je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná exekučným konaním vedeným pred Okresným súdom Žiar nad Hronom. Z tohto nálezu Ústavného súdu SR pre neho vyplýva povinnosť podľa ustanovenia § 30 Exekučného poriadku oznámiť skutočnosti, na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie. Rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení z vykonávania exekúcie ponechal na rozhodnutie príslušného okresného súdu.
Súd citoval ustanovenie § 30 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") a pred rozhodovaním o samotnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa zaoberal oznámením súdneho exekútora a okolnosťami odôvodňujúcimi jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie pre jeho zaujatosť. Uviedol, že nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. 04. 2011 sp. zn.: III. ÚS 322/2010 je záväzný pre Okresný súd Žiar nad Hronom a súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, čo vyplýva aj z článku III. uvedeného nálezu, v ktorom Ústavný súd SR poukázal na ustanovenie § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení. Z tohto má exekučný súd za to, že vylúčenie súdneho exekútora v inej veci, aj keď o tom v konečnom dôsledku rozhodoval až Ústavný súd SR, nemôže byť priamo dôvodom pre jeho vylúčenie v iných exekučných konaniach vedených na iných súdoch. Súdny exekútor podľa názoru súdu, kvôli skutočnosti, že bol zamestnancom oprávneného v minulosti, nemá priamo dôvod postupovať pri výkone exekúcie zaujato, v rozpore so zákonom, prípade ináč, ako pri výkone exekúcie v iných exekučných konaniach pri iných oprávnených. Na základe uvedeného súd rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcie v tomto exekučnom konaní.
Ďalej súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu (ďalej len "Exekučný poriadok") v platnom znení, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom so 31. 12. 2014, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), § 9 ods. 2 písm. j, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 a nasledujúcich. Z rozhodcovského rozsudku je totiž zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Povinný je spotrebiteľom v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že pri uzatváraní zmluvy nekonal povinný ako podnikateľ je zrejmé aj z toho, že v zmluve nie je uvedené IČO dlžníka. Hodnotenie úveru poskytnutého povinnému oprávneným ako spotrebiteľského podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka nevylučuje skutočnosť, že podľa zmluvy účelom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon povolania/ zamestnania povinnému, pretože na určenie úveru ako nespotrebiteľského nepostačuje jednoduché "zaškrtnutie políčka" - výkon povolania/zamestnania", pretože len na základe takejto skutočnosti nemôže dôjsť k zmene právneho režimu úveru a jeho určeniu ako nespotrebiteľského. Spotrebiteľ len na základe takejto skutočnosti nemôže stratiť celú spotrebiteľskú ochranu, ktorú mu právny poriadok priznáva. Súd navyše potrebuje poznamenať, že takáto praktika zo strany veriteľa - dodávateľa, kedy zmluvy spotrebiteľské a nespotrebiteľské rozlišuje iba na základe "zaškrtnutie políčka" považuje za nekalú praktiku, ktorá je už sama osebe v rozpore s dobrými mravmi. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v posudzovanej veci.
Súd v tejto súvislosti poukázal aj na v zmenke a v exekučnom titule uvedený až "úžernícky" zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, ktorá bola určená jednostranne oprávneným, a ktorý ročne predstavuje 91,25 %, čo je celkom zrejme v rozpore s dobrými mravmi očakávanými v spotrebiteľských zmluvách. Rovnako tak výška "poplatku za poskytnutie úveru" v úverovej zmluve, ktorý je v tomto prípade vyše 85 % z požičanej sumy je už samotný v rozpore s dobrými mravmi ako neprimerane vysoká odplata "dohodnutá" v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 1a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Súd uviedol, že rozhodcovským rozsudkom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, bola oprávnenému priznaná suma, ktorá podľa jeho odôvodnenia pozostáva zo zmenkovej sumy, zmenkového úroku a ďalšieho príslušenstva (poplatok za upomienky, poplatok za mediačné konanie a iné), ktoré nie je žiadnym spôsobom v rozsudku odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je možné ani zistiť akým spôsobom bola určená samotná výška zmenkovej sumy, na ktorú bola zmenka vyplnená. Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, kedy bolo dohodnuté splatenie úveru. Nie je z neho, ani z predloženej zmluvy o úvere, zrejmá splatnosť jednotlivých splátok (okrem prvej splátky) a preto nie je možné konštatovať, kedy sa povinný dostal do omeškania a teda či oprávnený mohol podľa príslušného článku Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (teda Dohody o vyplnení zmenky) vyplniť zmenku a ani to, či sa stal splatným vzhľadom na uvedené celý dlh. Okrem toho Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú.
Uvedená podmienka bola teda dohodnutá jednoznačne v prospech oprávneného na úkor povinného - spotrebiteľa, je teda neprijateľnou zmluvou podmienkou. Vzhľadom na neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve ohľadom zmenky, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd má súd za to, že rovnako exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom.
Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa mal za to, že exekučný titul je v rozpore so zákonom a preto podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie oprávnený.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS
5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec.
Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v jeho II. výroku je potrebné podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Predmetné rozhodnutie odvolací súd odôvodnil nasledujúcimi dôvodmi.
V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., na Exekútorskom úrade so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava dňa 04. 03. 2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, pre vymoženie istiny vo výške 583,79 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 583,79 eur od 05. 08. 2012 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 583,79 eur od 19. 09. 2012 do zaplatenia, trov konania vo výške 199,94 eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, dňa 24. 01. 2013, sp. zn. SR 06716/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 02. 2013 a vykonateľnosť dňa 14. 02. 2013.
Podľa ustanovenia § 234d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 01. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa ustanovenia § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01. januárom 2015.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len "zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní"), z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v ustanovení § 40 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Pri zistení takéhoto dôvodu, nevyhnutným následkom je zastavenie exekučného konania aj bez návrhu.
Odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd povinný prioritne riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy.
Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011, sp. zn.: 3 Cdo 146/2011). Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky.
Takéto rozhodnutie nemôže spĺňať predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medziiným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.).
Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05. decembra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 135/2012). V uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 NS SR zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Skutočnosti, ktoré vyššie uvedené zákonné ustanovenia upravujú ako predpoklady pre postup súdu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sú zistiteľné len z kompletnej úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, vrátane príslušných všeobecných zmluvných podmienok alebo iných obdobných zmluvných dojednaní a kompletnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky uzavretej medzi účastníkmi konania.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie len s poukazom na neplatnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom sa vôbec nezaoberal otázkou, či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Avšak v danej veci v čase rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bola tomuto súdu predložená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 21. 01. 2011, v ktorej v čl. II. je zakotvená rozhodcovská doložka (l. č. 18 spisu), ktorú skutočnosť však konajúci súd absolútne opomenul a touto sa vôbec nezaoberal. Z uvedeného preto nie je zrejmé, či rozhodcovský súd vôbec mal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd má za to, že platnosťou dohody o vyplnení zmenky sa súd prvého stupňa mal zaoberať až po posúdení platnosti rozhodcovskej doložky, keďže toto považuje súd za prvoradé, nakoľko od nej závisí určenie platnosti exekučného titulu.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať súlad žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom, osobitne preskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný titul, následne posúdiť existenciu, resp. neexistenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať a v spojitosti s výsledkami tohto preskúmania rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.