Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-93-2015.pdf
PDF · 77.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/93/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného C. X. U., a.s., so sídlom P. X, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej Q. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. N../XX, XXX XX I., o vymoženie 52.703,66 Eur, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 214/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 10Er/260/2011-388 zo dňa 15. júna 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 10Er/260/2011-388 zo dňa 15. júna 2015 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 10Er/260/2011-388 zo dňa 15. júna 2015 exekúciu vykonávanú súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou pod sp.zn. EX 214/2011 zastavil.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že z pripojeného exekučného spisu sp.zn. EX 214/2011 a z prešetrenia majetkových pomerov povinnej mal za to, že povinná v súčasnosti nevlastní žiadny majetok, ani majetkové práva, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Konštatoval, že na účte vedenom v O. X., a.s. a v L. X., a.s. má povinná finančné prostriedky spolu v sume 919,59 Eur, pričom trovy exekúcie vyčíslené v Upovedomení o začatí exekúcie č. EX 214/2011 zo dňa 02.08.2011 predstavujú sumu 16.426,63 Eur. U povinnej ide o stav nemajetnosti dlhšiu dobu pretrvávajúci, o čom svedčí skutočnosť, že viac ako dva roky je povinná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny I. a poberá pomoc v hmotnej núdzi. V exekúcii mal okresný súd za preukázané, že povinná nevlastní ani hnuteľné veci, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou, čo možno vyvodiť aj z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. o priznaní pomoci v hmotnej núdzi povinnej. V konaní mal okresný súd tiež preukázané, že povinná nie je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia a o dôchodok nepožiadala. Skutočnosť, že povinná by mohla v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok, resp. mať príjem, je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, resp. dosahuje príjem, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Uviedol, že Exekučný poriadok nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikvaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinnej. Z uvedených dôvodov okresný súd návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v celosti zastavil.
Na záver okresný súd uviedol, že napriek nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie, vychádzal zo skutočnosti, že povinná v súčasnosti nevlastní žiadny majetok, ani majetkové práva, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň n krytie trov exekúcie.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ust. § 243d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2015 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Vyhovenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie považoval za predčasné, neopodstatnené, nakoľko možno dôvodne predpokladať, že povinná bude mať v budúcnosti príjem
- starobný dôchodok, majetok postihnuteľný exekúciou. Vyslovil názor, že nie je možné akceptovať názor okresného súdu, že u povinnej ide o dlhšiu dobu trvajúci stav nemajetnosti, nakoľko nejde o dlhodobý stav. Predmetné exekučné konanie je vedené len 4 roky, pričom iba 2 roky je povinná vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Konanie povinnej považoval za účelové konanie, pretože povinná, ako občan spĺňajúci zákonné podmienky priznania starobného, resp. predčasného starobného dôchodku, ktorá je aj v hmotnej núdzi nepožiadala o tento dôchodok, aby si zabezpečila svoje potreby. V prípade, že ak oprávnený s exekúciou nesúhlasí a jeho súhlas so zastavením exekúcie ani nie je relevantný v rámci rozhodovania okresného súdu (exekučného súdu) o návrhu povinnej na zastavením exekúcie, uviedol, že možno spravodlivo požadovať, aby okresný súd posúdil spravodlivo okolnosti toho- ktorého exekučného konania predčasne nezastavoval exekučné konania. Poukázal na to, že v záujme vymoženia svojej pohľadávky prisúdenej právoplatným exekučným titulom mu vznikli nemalé náklady súvisiace s rozhodcovským konaním a exekučným konaní, pričom v prípade zastavenia exekúcie voči povinnej v predmetnom exekučnom konaní bude musieť znášať ďalšie trovy exekučného konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, resp. aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná. Vo vyjadrení vyjadrila svoj nesúhlas s odvolaním oprávneného. Zdôraznila, že je úplne nemajetná, nevlastní žiadny hnuteľný majetok, nemá žiadny príjem, žiadne majetkové práva, ktorých postihnutím a speňažením by bolo možné v predmetnej exekúcii uspokojiť aspoň čiastočne trovy exekúcie. Tento stav je nezmenený v predmetnej exekúcii už minimálne 3 roky. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Okresný súd z obsahu spisu zistil, že dňa 18.03.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinným. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2010-1102 zo dňa 28.06.2010. Dňa 03.09.2013 bol okresnému súdu doručený návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 09. 09. 2013 súdna exekútorka predložila okresnému súdu návrhy povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie a zároveň súdu oznámila, že povinní 1/ a 2/ nevlastnia žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Následne okresný súd uznesením č.k. 10Er/260/2011-261 zo dňa 17.01.2014 exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k. 41CoE/60/2014-296 zo dňa 09. 04. 2014 uvedené uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo nepreskúmateľné. Po opätovnom prešetrení majetkových pomerov povinného 1/ a povinnej 2/ okresný súd opätovne rozhodol uznesením č.k. 10Er/260/2011-341 zo dňa 04.12.2014 tak, že exekúciu voči povinnému 1/ a povinnej 2/ zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Na základe odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k. 41CoE/374/2014-363 zo dňa 18.12.2014 uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 10Er/260/2011-341 zo dňa 04.09.2014 v napadnutej časti výroku, ktorou zastavil exekúciu voči povinnému 1/ potvrdil a v napadnutej časti výroku, ktorou zastavil exekúciu voči povinnej 2/ zrušil a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Po opätovnom prešetrení majetkových pomerov povinnej súdnou exekútorkou a súdom, okresný súd
napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj nemajetnosť povinnej podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tomto prípade existencia majetku musí byť podložená šetrením exekútora.
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd mal preukázané z predloženého exekučného spisu, že súdna exekútorka vykonala šetrenie existencie majetku u povinnej, teda, že zisťovala, či povinná vlastní nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, či je držiteľom motorového vozidla a vlastníctvo k iným hnuteľným veciam, predajom ktorých by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Okresný súd mal tiež z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistené, že povinná bola evidovaná ako zamestnanec u zamestnávateľa X. D. s.r.o., so sídlom R. S. X, I. (ďalej len „zamestnávateľ“) od 17.01.2011 do 28.02.2013. Z vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 18.03.2015 mal okresný súd za preukázané, že v období od 04.01.2011 do 16.01.2011 u povinnej z dohody o vykonaní práce neboli vykonávané žiadne zrážky zo mzdy, pričom jej čistý príjem za uvedené obdobie bol vo výške 74,-- Eur. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni Bratislava mal okresný súd preukázané, že povinná nie je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, že o dôchodok nepožiadala a nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti. Súdna exekútorka ďalej šetrením zistila, že povinná má vkladné knižky v L. X., a.s., X. so zostatkom ku dňu 10.03.2015 vo výške 11,52 Eur a 5,68 Eur a účet vedený v O. X. a.s., X., na ktorom mala zostatok ku dňu 25.03.2015 vo výške 902,39 Eur. Lustráciou v Zozname vozidiel súdnou exekútorkou, mal okresný súd preukázané, že povinná nie je džiteľkou osobného alebo iného motorového vozidla. Z vyhlásenia povinnej u súdnej exekútorky v súlade s ust. § 54 ods. 2 Exekučného poriadku mal okresný súd preukázané, že povinná nevlastní žiadny nehnuteľný, ani hnuteľný majetok, nie je držiteľkou osobného, ani iného motorového vozidla, nepoberá mzdu, ani dôchodok, má zriadený účet v O. X. a.s. so zostatkom na účte 902,39 Eur, nemá peniaze v hotovosti, žiadne pohľadávky, cenné papiere, obchodné podiely, že je proti nej vedené iné exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Hermanovského pod č. EX 276/11 o vymoženie sumy 29.431,98 Eur. Zároveň z predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. vyplýva, že povinná je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 Eur mesačne od 01.01.2014. Vzhľadom na výšku vyčíslených trov exekúcie v Upovedomení o začatí exekúcie č. EX/214/2011 zo dňa 02.08.2011 v sume 16.4216,63 Eur, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že finančné prostriedky povinnej na účte vedenom v O. X. a.s. a na vkladných knižkách v L. X. a.s. spolu vo výške 919,59 Eur (11,52 Eur + 5,68 Eur + 902,39 Eur) nepostačujú ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s vysloveným názorom okresného súdu, že vzhľadom na vyššie vykonané zisťovania a vzhľadom na to, že povinná je už viac ako dva roky evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny I. (od 01.03.2013) a poberá pomoc v hmotnej núdzi, ide u povinnej o dlhodobejší stav nemajetnosti. Na základe takto vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinnej súdnou exekútorkou odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd mal dostatočne preukázanú existenciu nedostatku majetku povinnej.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd z predložených listinných dokladov správne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že povinná nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.