Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Cpr/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobcu: T.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX J., proti žalovanému: FCP-SK, s.r.o., so sídlom Slovnaftská 100, 824 01 Bratislava, IČO: 44 605 391, zast.: AK JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 1, Čadca, o zaplatenie 6 784,26 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 120,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 16.07.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo z v y š k u súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 11.12.2014, v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 06.03.2015, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej mzdy v sume 6 784,26 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že mu žalovaný za obdobie 06/2012 a za 02.07.2012 nevyplatil mzdu a za práce nadčas mzdu s 25% príplatkom za prácu nadčas podľa za obdobie od 03.07.2012 do 31.08.2014 v celkovej výške 6 784,26 €, pričom túto mzdu a príplatok za práce nadčas mu žalovaný neuhradil ani po opakovanej výzve. Podľa sumáru nadčasových hodín vypracovanom žalobcom, žalovaný mu neuhradil príplatok za prácu nadčas v období od 7/2012 do 07/2014 v celkovom počte 561 nadčasových hodín celkovej výške 5 419,26 € a zároveň mu žalovaný nevyplatil mzdu za mesiac jún 2012 v sume 1 300,- € a za mesiac júl 2012 v sume 65,- €.

Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.07.2015 uviedol, že v žalobe žalobcu sú uvedené nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje, zároveň považuje nárok žalobcu za nedôvodný a žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie mzdy za mesiac jún 2012 a to z toho dôvodu, že žalobca bol v pracovnom pomere so žalovaným až od dňa 03.07.2012, čo preukazuje pracovná zmluva, ktorá bola uzatvorená a ktorou vznikol pracovný pomer počnúc dňom 03.07.2012, pričom uvedené vyplýva aj z predžalobnej výzvy, nakoľko v nej si žalobca uplatňuje nadčasy práve od 03.07.2012, čiže odo dňa vzniku pracovného pomeru do 31.08.2014. Teda je nesporné, že za mesiac jún 2012 nemôže prináležať žalobcovi mzda, nakoľko nebol v danom období so žalovaným v pracovnom pomere. Z žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca bol prítomný v mesiaci 06/2012 na stavbe odkanalizovanie Dolných Kysúc. Je pravdou, že žalobca v tomto období vykonával činnosti pre spoločnosť žalobcu, avšak túto činnosť vykonával na základe dohôd o vykonaní práce. Tieto dohody o vykonaní práce boli uzatvárané na

jednotlivé obdobia, a to Dohoda o vykonaní práce od 08.12.2011 do 28.02.2012 uzavretá dňa 30.11.2011, dodatok k dohode o vykonaní práce uzatvorený dňa 27.02.2012, ktorý bol uzatvorený na obdobie od 29.02.2012 do 31.03.2012, dodatok k dohode o vykonaní prác zo dňa 26.03.2012, ktorý bol uzatvorený na obdobie od 01.04.2012 do 30.04.20012 a dodatok zo dňa 25.04.2012 na obdobie od 01.05.2012 do 31.05.2012. Z uvedeného nesporne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené dohody o vykonaní práce v znení neskorších dodatkov, pričom až od 03.07.2012 došlo k uzavretiu pracovného pomeru. Na mesiac jún 2012 bola taktiež uzavretá dohoda o vykonaní práce, ktorú však žalobca do dnešného dňa nedoručil žalovanému. Keďže tento dodatok k dohode podpisoval najprv žalovaný a žalobca ho žalovanému podpísaný nedoručil, uvedené spôsobilo medzeru medzi uzatvorenými dohodami a založením pracovného pomeru. Pravdivosť uvádzaných tvrdení potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 29.06.2012, kedy bol pracovný pomer založený, s účinnosťou od 03.07.2012, kedy pracovný pomer vznikol. Z uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi muselo byť k uvedenému dátumu všetko vysporiadané, pretože je nesporné, že žalobca by určite neuzavrel pracovný pomer v prípade, ak by mal žalovaný voči nemu nejaké nesplatené záväzky. Špekulatívny charakter ním uplatňovaného nároku preukazuje aj tá skutočnosť, že žalobca si svoj nárok uplatňuje až po vyše 2,5 roku po tom, ako vznikol jeho pracovný pomer. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie mzdy za prácu nadčas, v zmysle pracovnej zmluvy mal žalobca ako zamestnanec stanovený pracovný čas v dĺžke 40 hodín týždenne. Pracovný čas bol rozvrhnutý rovnomerne. Práca, ktorú vykonával zamestnanec, mala byť zamestnancom vykonávaná v ustanovenom týždennom pracovnom čase. Nebol dôvod na to, aby zamestnanec zotrvával v práci nadčas. Žalovaný ako zamestnávateľ žiaden nadčas zamestnancovi nenariadil a ani s takýmto nadčasom nesúhlasil. Rovnako nie je pravdou, že by sa odsúhlasovali tzv. „šichtovnice“. Tieto mali iba informatívny charakter, pretože žalovaný nefakturoval objednávateľovi poskytnuté služby na základe odpracovaných hodín, mali zaplatený iba osobo-deň, to znamená, že za každý deň dostali zaplatenú fixnú sumu. Uvedené vyplýva aj z príloh, ktoré predložil sám žalobca, kde je fakturovaný počet osobo-dní, teda nie počet odpracovaných hodín. Čo sa týka počtu odpracovaných hodín, toto bolo iba informatívne. Žalovaný poukazuje aj na to, že žalobca počas celej doby výkonu prác nikdy neargumentoval prácou nadčas, nikdy nepožiadal žalovaného o preplatenie práce nadčas a nikdy nepožiadal o náhradné voľno z dôvodu vykonávania prác nadčas, nikdy písomne alebo ústne nekontaktoval žalovaného ako zamestnávateľa z tohto dôvodu a to preto, že zamestnávateľ nikdy nenariadil prácu nadčas a nikdy ju ani neodsúhlasil. Až po tom, čo žalobca prestal vykonávať prácu pre žalovaného, sa začal domáhať práce nadčas za roky 2012, 2013 a 2014, čo vypovedá o špekulatívnom charaktere žalobcu s úmyslom obohatiť sa na úkor spoločnosti žalovaného. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca si počas celej doby trvania pracovného pomeru, ktorá doba nebola krátka, nikdy neuplatňoval žiadne nároky, nemal žiadne písomné ani ústne požiadavky na zamestnávateľa. Nikdy nekontaktoval konateľa ani mzdové a personálne oddelenie, s ktorým bol sústavne v telefonickom, ale najmä e-mailovom kontakte, a až po skončení pracovného pomeru podá na súd tri žaloby. Ak žalobca argumentuje čl. 5 ods. 1 zmluvy a to povinnosťou mlčanlivosti, tak táto povinnosť mlčanlivosti sa týka len vo vzťahu navonok, nie jeho práva uplatňovať si nároky z pracovnej zmluvy vyplývajúce. Žalobca podal na konateľa žalovaného aj trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy a odstupného, pričom si však nesplnil základnú povinnosť, ktorá mu vyplývala nielen zo zmluvy, ale aj zo a neoznámil zamestnávateľovi takú podstatnú skutočnosť akou je zmena účtu, na ktorý má byť poskytovaná mzda a zmena adresy trvalého bydliska. Zamestnávateľ zamestnancovi poslal 2-krát mzdu, ktorá sa však vrátila späť, lebo bol účet neexistujúci, a až vyšetrovateľ oznámil zamestnávateľovi správny účet, na ktorý má byť poukázaná mzda. Čo sa týka nadčasov, tieto žalovaný neuznáva, žalobca mal ustanovený týždenný pracovný čas, pričom v rámci tohto pracovného času si žalobca pracovnú dobu ako aj potrebu výkonu práce organizoval sám. Ako zamestnávateľ mu žalovaný nikdy písomne ani ústne nadčasy nenariadil a ani mu ich neodsúhlasil a ani o nadčasy žalobca nežiadal. Navyše žalobca vždy dostal výplatnú pásku, túto si riadne prevzal a nikdy jej obsah nerozporoval, pretože to, čo bolo v zmluve dohodnuté, bolo mu vždy aj riadne vyplatené. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je sporné, že v mesiaci 6/2012 vykonával žalobca pre žalovaného prácu, avšak nebolo to na základe pracovnej zmluvy, táto bola podpísaná až 29.6.2012 a účinnosť nadobudla 3.7.2012, teda v mesiaci 6/2012 mohol vykonávať žalobca prácu len na základe dohody, pričom ako u bolo uvedené, žalovaný žalobcovi túto dohodu zaslal, avšak táto nebola zo strany žalobcu vrátená žalovanému. Žalovaný ňou nedisponuje.

Súd po dôslednom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, ustálil skutkový stav veci nasledovne:

Dňa 30.11.2011 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o vykonaní práce, ktorej predmetom bol: Dozor kanalizácie - dozorovanie, Manažment vykonávania činností stavebného dozoru v súlade s požiadavkami FIDIC - kontrola súpisov vykonaných prác zhotoviteľom stavby, vypracovanie výkazov a správ pre objednávateľa, riešenie zmien, úprav a požiadaviek objednávateľa, riešenie nárokov zhotoviteľa a objednávateľa, poskytovanie relevantných poradenských služieb objednávateľovi. Pracovno-právny vzťah začína 08.12.2011 a trvá do 28.02.2012. Dojednaný rozsah práce (pracovnej úlohy) je 72 hodín, dojednaná odmena 120,- eur mesačne, t.j. 360,- € za celé obdobie výkonu práce, splatná 15. deň nasledujúceho mesiaca na účet. Dňa 27.02.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce, ktorým sa Dohoda o vykonaním práce, so vznikom dňa 08.12.2011, mení alebo rozširuje nasledovne: „Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o mesiac, teda do dňa 31.03.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120,- eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 29.02.2012 do 31.03.2012.“

Dňa 26.03.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce, ktorým sa Dohoda o vykonaním práce so vznikom dňa 08.12.2011 mení alebo rozširuje nasledovne: „Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o ďalší mesiac, teda do dňa 30.04.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120,- eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 01.04.2012 do 30.04.2012.“

Dňa 25.04.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce, ktorým sa Dohoda o vykonaním práce so vznikom dňa 08.12.2011 mení alebo rozširuje nasledovne: „Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o mesiac, teda do dňa 31.05.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120,- eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 01.05.2012 do 31.05.2012.“

Dňa 29.06.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Pracovnú zmluvu, s nástupom do práce dňa 03.07.2012, druh práce: stavebný dozor, dohodnutá mzda - základná 1 000,- € v hrubom, splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca na účet zamestnanca. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú- do ukončenia prác na zverenom projekte so skúšobnou dobou 3 mesiace.

Podľa čl. II, bod 2 pracovnej zmluvy, cit.: „Pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne. Pracovný čas je rozvrhnutý rovnomerne a zamestnanec vyjadruje podpisom tejto pracovnej zmluvy svoj súhlas s výkonom prípadnej práce nadčas v zmysle .“

Podľa výkazu odpracovaných dní žalobca v mesiaci jún 2012 odpracoval pre žalovaného spolu 20 dní a v mesiaci júl 2012 odpracoval 21 dní. Dňa 29.06.2012 uzavrel žalovaný ako dodávateľ so spol. Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. (SEVAK) ako objednávateľom Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bol výkon stavebného dozoru na stavbe „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd regiónu Dolné Kysuce.“

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v marci 2011 ho kontaktoval žalovaný, či nemá záujem pracovať ako stavebný dozor na stavbe v Kysuciach. Stretli sa s T.. C., pričom na stretnutí sa dohodli na plate 1300,- €, na služobnom aute, mobile a internete, teda na všetkom, čo je potrebné k výkonu stavebného dozoru s tým, že prácu začne vykonávať po tom, ako žalobca vyhrá súťaž pre SEVAK. FCP vyhralo súťaž a bola podpísaná zmluva č. XXX/XXXX a dňa 02.11.2011 bolo vydané objednávateľom stavebné nariadenie o výkone stavebného dozoru na Dolných Kysuciach. Od 02.11.2011 tam teda začali pracovať, pracovali traja, ktorí vykonávali stavebný dozor. Pracoval oveľa dlhšie, boli potrebné pracovné stretnutia s dodávateľmi, pričom trvalo dlhšie, kým sa dohodlo na akom základe bude robiť. Asi po mesiaci ho žalovaný požiadal, či by nepočkal na vyplatenie odmeny neskoršie, nakoľko má 3 mesiace,

kým sa mu začnú vyplácať faktúry. Keďže mali zmluvu, tak sa dohodli, s tým, že sa uzatvorila dohoda o vykonaní práce, ktorá sa potom následne predlžovala. Súčasťou tejto dohody bolo aj to, že bude používať svoje súkromné motorové vozidlo a že mu to všetko žalovaný preplatí. Žalovaný mu stále sľuboval, že s ním uzavrie pracovnú zmluvu, pričom až v 6/2012 mu on odmietol podpísať túto dohodu. Najskôr mali zmluvu bez motorového vozidla, potom mu urobil podraz, dal mu podpísať zmluvu s platom 1000 €, on to podpísal, pričom až po tom si všimol, že na prvej strane je plat 1000,- €. Žalovaný sľúbil, že mu to vyplatí na prémiách, uvedené je zakotvené aj v zmluve a na toto má právny nárok. Žalobca u žalovaného pracoval, plnil si pracovné povinnosti, používal svoje vozidlo, ktoré vzhľadom na to, že išlo o stavbu a nekvalitný terén doslúžilo, až potom mu žalovaný dal firemné. On si plnil svoju funkciu, v kancelárii bola dochádzka, ktorá sa každý mesiac skenovala a posielalo sa to priamo p. C. a mzdovej účtovníčke. Okrem toho bolo stretnutie vedenia stavby každý týždeň, na ktorých sa niekedy zúčastňoval konateľ žalovaného, dostával z nich záznamy, kde bolo povedané odkedy do kedy zhotoviteľ pracuje. V zmluve č. XXX/XXXX je uvedené, že odporca má zabezpečiť technickú a materiálnu podporu, t.z., že tam mal byť asistent a keby tam bol tento asistent, on by nemusel robiť „presčasy“. Práca pozostávala z toho, že to čo, sa neodskúšalo, nešlo do fakturácie, stavba bola rozsiahla, musel po stavbe chodiť. Okrem toho sa každý mesiac robila fakturácia, pričom aby on, ako stavebný dozor mohol faktúru odsúhlasiť, tak tieto faktúry kontroloval v noci a cez víkendy doma, nakoľko cez deň si musel plniť svoje povinnosti na stavbe. Opakovane to vravel T.. C., ktorý to však neriešil. Žalovaný mu nikdy nedal príkaz na vykonávanie nadčasov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v šiestom mesiaci 2012 mali uzavretú dohodu, ktorú mu on nezaslal, tak toto nepreukázal. Rovnako nie je pravdivé, že má všetko vysporiadané, jediným záujmom žalovaného bolo fakturovať a jemu ako zamestnancovi nič nezaplatiť. Pokiaľ ide o to, že mu žalovaný nenariadil nadčasy, tieto nadčasy mu síce nenariadil, ale ich ani nikdy nenamietal. Zavolal, aby ho počkali na stavbe, niekedy to bolo aj o 18.00 hod. a oni ho tam museli čakať. Boli časy, keď tam nechodil, a potom boli obdobia, keď tam chodil často. Pokiaľ ide o tvrdenie, že bol poučený, že nemá vykonávať prácu nadčas, o tom nevie. On podpísal v zmluve mlčanlivosť, nemohol nič hovoriť o plate a dlhoch. Žalovaný si myslel, že uplynie premlčacia doba a on si svoj nárok neuplatní. Takéto jeho konanie hrubo odporuje platným právnym predpisom. Vždy mu sľuboval, že mu všetko vyplatí, že sa dohodnú, avšak nestalo sa tak.

Konateľ žalovaného T.. M. C., vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalobca bol odborne spôsobilá osoba, mal uzavretú riadnu pracovnú zmluvu, podľa ktorej si mal rozvrhnúť a organizovať prácu, on ho osobne našiel ako sedí v kancelárii a pije kávu s ľuďmi, ktorí tam nepracovali a nesúviseli so stavbou ako takou, a po jeho príchode kanceláriu ihneď opustili, alebo ho počas pracovnej doby videl odvážať syna, ktorý je študentom, na železničnú stanicu. Žalobca mal pracovať iba počas pracovnej doby, po pracovnej dobe žalovaný nemohol znášať zodpovednosť za pracovný úraz alebo škodu, ktorá mohla vzniknúť na stavbe. V doterajšej histórii existencie spoločnosti je toto prvý prípad, že proti žalovanému bola podaná žaloba vo veci nadčasov, nikdy so žiadnou osobou vykonávajúcou stavebný dozor takýto problém nemali. Navyše v zmluve, ktorú mal žalovaný ako dodávateľ uzavretú so spoločnosťou SEVAK, ktorej obsah žalovaný ako stavebný dozor poznal, je uvedené, že nadčasy nie sú dovolené, nebudú tolerované a tieto je možné vykonať len s písomným súhlasom objednávateľa, pričom táto situácia nikdy nenastala.

Svedok T.. Y. M., vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že bol so žalovaným v pracovnom pomere ako stavebný dozor a to od 11/2011 až 3/2014. Žalobca bol jeho rovnocenným kolegom. Vie približne, čo je predmetom tohto konania, sú to nejaké nezaplatené nadčasy, ktorý si uplatňuje žalobca. Obaja v tom istom období vykonávali tú istú činnosť, pričom išlo o rovnakú stavbu, ktorá však bola rozdelená a každý z nich mal na starosti inú časť. Žalobca mal na starosti líniové stavby v 4 obciach, on mal na starosti rekonštrukciu čističky a líniovú stavbu v jednej obci, pričom išlo o inú obec ako tú, ktorú mal na starosti žalobca. Svedok mal so žalovaným uzatvorenú pracovnú zmluvu. Pri stavbách, ktoré mal na starosti, nadčasy neboli potrebné, pri čističke sa to stíhalo v pracovnej dobe a aj pri líniovej stavbe sa to stíhalo, keby bolo treba nejakú tú hodinku, nebol by to problém, on si to do dochádzky ani nezapisoval. Zo strany žalovaného mu bolo uhradené všetko, na čom sa dohodli podľa pracovnej zmluvy, boli tam síce nejaké „zádrhely“, ale k dnešnému dňu má vyplatené všetko. Žalovaný mu dlžil mzdu za 2 mesiace, prebehlo súdne konanie, uvedené bolo následne vyplatené. Predtým ako došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, mal uzatvorené so žalovaným dohody o vykonané práce. Dohoda bola uzavretá na určitú sumu, pričom následne v pracovnej zmluve bola potom mzda

uvedená nižšia, ale po 3 mesiacoch sa so žalovaným dohodli na zvýšení, teda na sume, ktorú mohli akceptovať obaja a toto mu bolo aj vyplatené. O tom, že žalobca vykonával nejaké nadčasy nevie. Osobne si myslí, že by mu to mohli potvrdiť tí zhotovitelia, ktorí majú zapísané vykonanie týchto tlakových skúšok. Ako pozná osobne p. M. ako pedanta a prehnane poctivého, tak verí, že tam naozaj bol. On ako zamestnanec žalovaného nikdy nedostal od žalovaného príkaz na vykonávanie nadčasov a nemá vedomosť o tom, že by žalovaný dal nejakému inému zamestnancovi (nie žalobcovi) príkaz na vykonávanie nadčasov.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka T.. L., nakoľko tento nebol v pracovnom pomere u žalovaného, ale pracoval pre objednávateľa: Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., s ktorým mal žalovaný ako dodávateľ uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bol výkon stavebného dozoru na stavbe „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd regiónu Dolné Kysuce“ a z výpovede tohto svedka nemohli vyplynúť žiadne skutočnosti, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie súdu.

Takto zistený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne:

Podľa právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Podľa právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Podľa v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Podľa pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní. Podľa pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

Podľa pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času, je určený týždenný pracovný čas. Podľa priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Podľa priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín. Podľa zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1 a) upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú, b) viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú. Podľa práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Podľa prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v až 4 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311> aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín. Podľa práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. Podľa v kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Podľa zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.

Podľa zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

Podľa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.

Podľa náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Podľa , ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno podľa odseku 4, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Podľa dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Podľa dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Podľa pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Podľa odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Podľa , ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Podľa bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 6 664,26 € a v tejto časti súd žalobu zamietol.

V konaní bolo preukázané (a medzi účastníkmi nebolo sporné), že medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené nasledujúce dohody o vykonaní práce, resp. dodatky k dohodám:

- dňa 30.11.2011 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o vykonaní práce, ktorej predmetom bol: Dozor kanalizácie - dozorovanie Manažment vykonávania činností stavebného dozoru v súlade s požiadavkami FIDIC - kontrola súpisov vykonaných prác zhotoviteľom stavby, vypracovanie výkazov a správ pre objednávateľa, riešenie zmien, úprav a požiadaviek objednávateľa, riešenie nárokov zhotoviteľa a objednávateľa, poskytovanie relevantných poradenských služieb objednávateľovi. Pracovno-právny vzťah začína 08.12.2011 do 28.02.2012. Dojednaný rozsah práce (pracovnej úlohy) 72 hodín, dojednaná odmena 120,- eur mesačne, t.j. 360,- € za celé obdobie výkonu práce, splatná 15. Deň nasledujúceho mesiaca na účet;

- dňa 27.02.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce, ktorým sa Dohoda o vykonaním práce so vznikom dňa 08.12.2011 mení alebo rozširuje nasledovne: „Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o mesiac, teda do dňa 31.03.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120,- eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 29.02.2012 do 31.03.2012.“

- dňa 26.03.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce, ktorým sa Dohoda o vykonaním práce so vznikom dňa 08.12.2011 mení alebo rozširuje nasledovne: „Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o ďalší mesiac, teda do dňa 30.04.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120,- eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 01.04.2012 do 30.04.2012.“

- dňa 25.04.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce, ktorým sa Dohoda o vykonaním práce so vznikom dňa 08.12.2011 mení alebo rozširuje nasledovne: „Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o mesiac, teda do dňa 31.05.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120,- eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 01.05.2012 do 31.05.2012.“

Rovnako je nesporné, že dňa 29.06.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Pracovnú zmluvu, s nástupom do práce dňa 03.07.2012, druh práce: stavebný dozor, dohodnutá mzda - základná 1 000,- € v hrubom, splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca na účet zamestnanca. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú- do ukončenia prác na zverenom projekte so skúšobnou dobou 3 mesiace.

V konaní bolo ďalej preukázané, že si účastníci dohodli v pracovnej zmluve mzdu a aj druh pracovnej činnosti, ktorú mal žalobca na jej základe vykonávať. Takto dohodnutú mzdu žalovaný žalobcovi aj vyplácal, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné.

Vznik zmluvy v pracovnom práve predpokladá splnenie troch základných právnych skutočností, ktorými sú návrh, prijatie návrhu a vzájomná zhoda vôle subjektov. Z ustanovení vyplýva, že zmluva (dohoda) dojednaná podľa príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Princíp zmluvnosti v pracovnom práve vyjadruje mieru slobody zmluvných strán v pracovnoprávnych vzťahoch. Subjekt sa sám slobodne rozhodne, či a s kým bude kontrahovať a akým obsahom naplní svoju kontraktáciu s iným. Obsahový rámec zmluvnej voľnosti spočíva v slobode výberu zmluvného partnera, uzavretia zmluvy, určenia obsahu zmluvy, skončenia zmluvy a výberu zmluvnej formy. Pre posúdenie, či došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy je rozhodujúce objektívne zistenie, či nastali také skutočnosti, s ktorými spája vznik dvojstranného právneho úkonu. Pracovná zmluva vzniká na základe prejavu vôle vykonaného spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, čo chcel zamestnanec a zamestnávateľ prejaviť, teda za takých okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosť o tom, že úmysel zamestnanca aj budúceho zamestnávateľa smeroval dohodnutiu pracovného pomeru určitého obsahu. Ak nejde o výslovné prejavy vôle, je možné považovať za dohodnutý ten druh práce, ktorý zamestnanec začal bez námietok pre zamestnávateľa vykonávať, dohodnuté miesto výkonu práce to miesto, kde začal pracovať. Za dohodnutý deň nástupu do práce je pritom možné považovať deň, kedy začal zamestnanec pre zamestnávateľa skutočne pracovať.

S poukazom na vyššie uvedené a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo až dňa 29.06.2012 k uzavretiu Pracovnej zmluvy, s nástupom do práce dňa 03.07.2012. V mesiaci jún 2012 nedošlo k vzniku pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy a ani z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť záver, že došlo ku konkludentnému uzavretiu pracovnej zmluvy, nakoľko absentujú jej podstatné náležitosti. Podľa názoru súdu medzi účastníkmi nedošlo v mesiaci jún ani k určeniu dátumu nástupu do práce, nedošlo k dohode o výške mzdy a ani k dohode o náplni práce. Súd má za to, že v období mesiaca jún 2012 nemohlo ísť ani o tzv. faktický pracovný pomer ( ), nakoľko tento môže vzniknúť len v dôsledku takých vád pracovnej zmluvy, ktoré spôsobujú jej neplatnosť. Takýto pracovný pomer môže vzniknúť ako dôsledok neplatnej pracovnej zmluvy aj v prípadoch, ak pracovná zmluva celkom chýba. V prejednávanej veci však v období mesiaca jún 2012 nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu pracovnej zmluvy, naopak bolo preukázané, že vôľa žalovaného ako zamestnávateľa jednoznačne smerovala k predĺženiu Dohody o vykonaní práce dodatkom, ktorý by predĺžil platnosť dohody aj na mesiac jún 2012. Žalobca sám vo svojej výpovedi pred súdom dosvedčil existenciu tohto dodatku, keď uviedol, že mu tento dodatok k dohode o vykonaní práce bol doručený, avšak tento odmietol podpísať, nakoľko mal záujem na uzatvorení pracovnej zmluvy so žalovaným.

Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, je potom možné dospieť k záveru, že ku vzniku pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe pracovnej zmluvy došlo jednoznačne až podpisom pracovnej zmluvy dňa 26.06.2012.

Pokiaľ ide o prácu vykonávanú žalobcom pre žalovaného v období od 01.06.2012 do 30.06.2012 súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi v tomto období nedošlo ani k platnému uzavretiu dohody o vykonaní práce podľa . Dohoda o vykonaní práce je jedným z troch typov zmlúv, ktoré sa môžu uzatvárať mimo hlavného pracovného pomeru. Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce, pracovnej úlohy, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava i práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Rozhodujúcim kritériom je teda i stanovený rozsah práce. Dohoda o vykonaní práce musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. V nej musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah priamo nevyplýva z vymedzenia pracovnej úlohy. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu sa v pracovnoprávnych vzťahoch prednostne aplikuje špeciálna právna úprava upravená v a až následne, ak tento neustanovuje inak, aplikuje sa všeobecná právna úprava upravená v . Neplatným právnym úkonom, je aj taký právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou . V prejednávanej veci, keďže v ustanovení výslovne ustanovuje ako podmienku platnosti dohody o vykonaní práce dodržanie jej písomnej formy, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca nepodpísal dodatok k dohode o vykonaní práce na obdobie od 01.06.2012 do 02.07.2012, nie je možné na vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikovať ustanovenia a nasl. . Pracovnoprávny vzťah, založený dohodou o vykonaní práce zo dňa znení jej dodatkov, bol teda ukončený dňa 31.05.2012. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v období od 01.06.2012 do 29.06.2012 teda nebol upravený ani dohodou o vykonaní práce ani pracovnou zmluvou. Na druhej strane však nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca aj v mesiaci jún 2012 plnil pre žalovaného pracovné úlohy v rozsahu, aký bol pôvodne dohodnutý v Dohode o vykonaní práce v znení jej dodatkov a nebolo sporné, že si žalobca aj túto dohodnutú úlohu riadne splnil. Vzhľadom na uvedené, keďže medzi žalobcom a žalovaným v období od 01.06.2012 do 29.06.2012 neexistoval pracovnoprávny vzťah, avšak žalobca si v tomto období plnil úlohy pre žalovaného bez toho, aby mu za ich vykonanie žalovaný poskytol peňažnú náhradu, došlo na strane žalobcu k získaniu majetkového prospechu bez právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie). Žalovaný je teda povinný vydať žalobcovi takto získaný majetkový prospech spočívajúci v peňažnej náhrade za žalobcom poskytnuté plnenie spočívajúce v jeho pracovných výkonoch. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia („odmeny“ za žalobcom vykonané pracovné úlohy v mesiaci jún 2012) súd vychádzal z výšky odmeny dohodnutej medzi účastníkmi v Dohode o vykonaní práce zo dňa 30.111.2011, nakoľko v období mesiaca jún 2012 žalobca plnil pre žalovaného rovnaké úlohy a v rovnakom rozsahu, ako v období na ktoré sa vzťahovala Dohoda o vykonaní práce v znení jej dodatkov.

Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcovi za toto obdobie vyplatil akúkoľvek peňažnú náhradu, súd priznal žalobcovi peňažnú náhradu za jeho pracovné výkony v období od 01.06.2012 do 29.06.2012 vo výške 120,- €, splatnú dňa 15.07.2012. Žalobca si uplatňoval za toto obdobie od žalovaného mzdu vo výške 1 300,- €, keďže však súd priznal žalobcovi za uvedené obdobie len sumu 120,- €, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Keďže žalovaný sa dostal s plnením peňažnej náhrady za mesiac jún 2012 do omeškania, priznal súd žalovanému aj úrok z omeškania v súlade s .

Rovnako súd návrh zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal doplatenia mzdy za mesiac júl 2012 v sume 65,- €. Ako bolo uvedené vyššie, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol s účinnosťou od 03.07.2012 a za mesiac júl 2012 aj žalovaný žalobcovi mzdu riadne vyplatil (čo nebolo medzi účastníkmi ani sporné). Žalobca v konaní nepreukázal, na akom skutkovom a právnom základe si od žalovaného uplatňuje doplatenie mzdy vo výške 65,- € za mesiac júl 2012, keďže mu žalovaný ako vyplýva z predložených listinných dôkazov za tento mesiac mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve riadne vyplatil.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5 419,26 € predstavujúcich príplatok za prácu nadčas, súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. Pojem práca nadčas a podmienky jej vykonávania upravuje ust. . V zmysle je práca nadčas prácou vykonávanou zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Prácu nadčas vykonáva zamestnanec na príkaz zamestnávateľa alebo po dohode so zamestnávateľom, práca nadčas je vykonávaná nad rámec určeného pracovného času, ktorý bol dopredu stanovený zamestnávateľom a je vykonávaná len v časovom období mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (napríklad nariadenie vykonávania práce v určenom časovom období o istý časový úsek dlhšie ako je dohodnuté v pracovnej zmluve). Zjednodušene interpretované, ide o predĺženie pracovnej doby vo vybraných pracovných dňoch. Nie každá nadpracovaná hodina je však v zmysle považovaná za<https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1154/category/zakonne-povinnosti- podnikatela/article/praca-nadcas.xhtml>prácu nadčas <https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/ c/1154/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/praca-nadcas.xhtml>. Ako vyplýva z ustanovenia na to, aby skutočne išlo o prácu nadčas, je potrebné, aby zamestnávateľ svojmu zamestnancovi prácu nadčas prikázal alebo s ňou aspoň vyjadril súhlas. Podmienkou nariadenia práce nadčas je pritom prechodná a naliehavá potreba práce alebo verejný záujem (zásah požiarnikov). V konaní má súd za preukázané, že žalovaný nedal žalobcovi (ani inému zamestnancovi) príkaz na vykonávanie práce nadčas (čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede svedka T.. Y. M.) a výkon práce nadčas nebola dohodnutá ani v pracovnej zmluve. V konaní nebolo preukázané ani to, že by u žalovaného v rozhodnom období existovala naliehavá potreba práce. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi ako svojmu zamestnancovi odsúhlasil prácu nadčas (žalobca v konaní ani netvrdil, že by vôbec niekedy počas trvania pracovného pomeru žalovaného požiadal o odsúhlasenie práce nadčas) . O prácu nadčas totiž nejde v prípade, ak zamestnanec nestihne vyriešiť všetky zadané pracovné úlohy v riadnom pracovnom čase, a preto sa rozhodne ostať v práci dlhšie z vlastnej iniciatívy (tak ako to bolo aj v prejednávanej veci) a bez vedomia zamestnávateľa. Na to, aby bola zamestnancovi táto práca preplatená, musel by svojho zamestnávateľa požiadať o súhlas s prácou nadčas. V prípade, ak zamestnanec ostane v práci dlhšie bez súhlasu alebo príkazu zamestnávateľa, koná tak dobrovoľne a nárok na odmenu mu nevzniká. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca počas doby trvania pracovného pomeru kedykoľvek žiadal žalobcu o udelenie súhlasu s prácou nadčas, ani že by takýto príkaz prišiel zo strany žalovaného. Rovnako žalobca nikdy počas doby trvania pracovného pomeru (a to ani ústne ani písomne) neoznámil žalovanému, že by nebol schopný plniť si svoje pracovné povinnosti v riadnom pracovnom čase. Rovnako žalobca nikdy počas trvania pracovného pomeru sa neobrátil na žalovaného ako zamestnávateľa so žiadosťou o preplatenie nadčasových hodín. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 5 419,24 € zamietol. Záverom súd dodáva, že považuje konanie žalobcu za účelové, keď sa tento, až po skončení pracovného pomeru a po uplynutí takmer 2 a pol roka od vzniku pracovného pomeru, začne domáhať mzdového zvýhodnenie v sume 25 % jeho

priemerného zárobku za práce nadčas, hoci počas celej doby trvania tohto pracovného pomeru si nikdy u žalovaného ako zamestnávateľa tento svoj nárok neuplatnil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodne súd v súlade s až po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.