Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/211/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky M. Q., štátnej občiansky E. republiky, bytom G. XX, E. F. proti odporcovi D., s.r.o., so sídlom D. XX, R., IČO XX XXX XXX o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolania odporcu proti rozsudku O. súdu U. G. nad H. č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 02. decembra 2014, v senáte jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXX zo dňa 23.02.2006, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, je neplatná /výrok I. rozsudku/, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok 99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok II. rozsudku/ a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal /výrok III. rozsudku/. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania navrhovateľka ako dlžníčka uzavrela Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej odporca poskytol čiastku 14.000,- Sk /464,71 eur/, dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o poplatok vo výške 12.400,- Sk /411,60 eur/ s tým, že celkovo zaplatí 26.400,- Sk /876,32 eur/ v 11 mesačných splátkach po 2.400,- Sk /79,67 eur/ počnúc dňom 22.03.2006. ukladá ako kogentnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov /RPMN/ a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda tento údaj musí byť v zmluve uvedený. Ak sa takýto údaj v zmluve nenachádza, treba úver podľa cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade Zmluva o úvere zo dňa 23.02.2006 neobsahuje údaj o RPMN ani údaj o priemernej RPMN, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Pri uzavretí predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXX bola uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky Leoni E., spol. s r.o. odštepný závod E. F. vyplýva, že navrhovateľka uhradila zrážkami zo mzdy EX XXXXX/XX v júli 2013 93,26 eur, v auguste 2013 75,44 eur na príkaz súdneho exekútora A. L., ktorý bol zrušený dňa 12.09.2013. Odporca listom zo dňa 27.11.2013 požiadal zamestnávateľa odporkyne o zrážky zo mzdy, ktoré boli zrazené v decembri 2013 vo výške 32,11 eur a v januári 2014 vo výške 84,81 eur. Celkovo navrhovateľka odporcovi na základe uzavretej zmluvy zaplatila sumu 285,62 eur. Zo žiadosti odporcu zo dňa 27.11.2013 adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľky vyplýva, že odporca požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky vo výške 4.693,81 eur. Uvedený skutkový stav súd posúdil podľa práva Európskej únie, ustanovení o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a ustanovenia a nasledujúce . Inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy sa považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný ( ). Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach, na Smernice rady 93/13/ EHS z 05. apríla 1993, 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozsudky Súdneho dvora (ES) v obdobných veciach, s tým že dôvodila, že rozpor inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ už bol predmetom prejudikciálneho konania pred Súdnym dvorom (ES) vo veci C-30/12 G./D.. Aj v danom prípade inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa /neprijateľné zmluvné podmienky/. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Zrážky zo mzdy pre pohľadávku, ktorej výšku určiť je len v moci jednej strany a to veriteľa sú neprijateľné bez akéhokoľvek posúdenia súdu. S prihliadnutím na tieto okolnosti súd vyslovil neplatnosť predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na takomto určení, keď už v minulosti došlo k zrážkam z jej mzdy bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, či už v základnom občianskoprávnom konaní alebo v konaní o výkone rozhodnutia. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodni súd prvého stupňa podľa s tým, že navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania jej však žiadne nevznikli, preto jej ich náhradu súd nepriznal. Rozhodnutie o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, že spotrebiteľ je priamo zo zákona od súdnych poplatkov oslobodený vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré má /v rovine nárokov/ svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, teda aj právo na preskúmanie zákonnosti dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V zmysle zákona prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur /položka sadzobníka č. 1b/ na neúspešného odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Podľa neho posúdeniu platnosti spornej dohody o zrážkach zo mzdy bráni prekážka veci rozhodnutej. Zmluvné podmienky boli prejudiciálne posúdené Stálym rozhodcovským súdom, ktorý posúdil ustanovenia zmluvy ako platné, plne súladné s právnymi predpismi a odporkyňu zaviazal na plnenie. V tomto zmysle teda predstavuje jeho rozhodnutie - rozsudok SR 7151/06 zo dňa 12.01.2007 prekážku veci rozhodnutej, res iudicata. Táto prekážka bráni prejednaniu návrhu navrhovateľky. Odporca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorých právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je bola /musela byť/ posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z tohto právneho vzťahu. Dané závery je potrebné podľa odporcu vztiahnuť aj na prípady, kedy o žalobe na plnenie bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Čo sa týka samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola podľa odporcu uzatvorená plne v súlade s ustanovením a v súlade s ostatnými právnymi predpismi. Jej základ tvorí konsenzus dvoch strán, čo je vyjadrené ich podpismi. Slúži na zabezpečenie záväzkov zo zmluvných vzťahov a pochybovanie o opodstatnenosti tohto inštitútu sú neopodstatnené. Táto dohoda len zabezpečuje záväzok ale povinnosť plniť vyplýva navrhovateľke priamo zo zmluvy o úvere, pričom aj výška dlhu nie je autoritatívne určená odporcom ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá zmluva nikdy nebola vyhlásená za neplatnú. Možnosť uzatvorenia takejto dohody vo veciach spotrebiteľských záväzkov nie je vylúčená, a tu odporca poukazuje aj na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak je táto uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Nakoniec odporca namietol aj záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľka má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Podľa neho to tak nie je, pretože odporcovo práva a teda povinnosť navrhovateľky už bola judikovanú rozhodnutím rozhodcovského súdu, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Rovnako argumentáciu o neplatnosti zmluvy o úvere, resp. niektorých jej ustanovení mohla navrhovateľka vzniesť v rámci obrany proti žalobe na plnenie pred Stálym rozhodcovským súdom. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa .

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až . Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné:

V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací je v zhode sa vysloveným názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka má na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy naliehavý právny záujme podľa . Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvého stupňa vyplýva, že odporca považuje dlh navrhovateľky zo zmluvy o úvere za nesplnený, pričom listom zo dňa 27.11.2013 požiadal zamestnávateľa odporkyne o zrážky zo mzdy, ktoré boli aj v období december 2013 a január 2014 vykonané. Je teda nepochybné, že odporca ako veriteľ využil dohodu o zrážkach zo mzdy na postihnutie majetku navrhovateľky - mzdy zo zamestnania, pričom navrhovateľka túto dohodu považuje za neplatnú. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu alebo iného právomocného orgánu o povinnosti na peňažné plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo mzdy plní, nemá navrhovateľka inú možnosť ako namietať platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy v osobitnom konaní, ktoré vyvolá svojím návrhom na začatie konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez rozhodnutia súdu o takomto požadovanom určení nebráni navrhovateľovi nič, aby naďalej požadoval od zamestnávateľa navrhovateľky vykonávanie zrážok zo mzdy. Navrhovateľka má preto na požadovanom určení, ktorým sa odstráni spornosť strán o platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, naliehavý právny záujme v zmysle .

Pokiaľ ide o námietku odporcu o prekážke veci právoplatne rozhodnutej, ktorá má brániť v konaní a rozhodnutí o návrhu navrhovateľky, odvolací súd sa ani s týmto odvolacím tvrdením odporcu nestotožňuje. Rozhodcovský rozsudok o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi tam určenú peňažnú sumu titulom dlhu z úverového vzťahu nemôže byť prekážkou res iudicata pre toto konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Aj keď takáto dohoda slúži na zabezpečenie práva odporcu zo zmluvy o úvere, ako na to správne poukázal v odvolaním sám odporca, ide o iný právny úkon, odlišný od samotnej zmluvy o úvere, z ktorej zmluvy vyplýva povinnosť navrhovateľky na plnenie. Posúdenie platnosti tejto dohody preto nebolo /a nemuselo byť/ prejudiciálnou otázku, ktorú by musel rozhodcovský súd riešiť v súvislosti so žalobou odporcu na plnenie. V tomto zmysle potom ani uloženie peňažnej povinnosti odporkyni na základe zmluvy o úvere v rozhodcovskom rozsudku nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre konanie o určenie platnosti, či neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá splnenie záväzku odporkyne zo zmluvy o úvere zabezpečuje.

Nakoniec nie je odvolací súd za jedno ani s názorom odporcu ako odvolateľa na platnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa / neprijateľné zmluvné podmienky/. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad /porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal/. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, E. C./D., s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom

pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto nepodala návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, hoci by jej inak náhrada trov odvolacieho konania ako úspešnému účastníkovi patrila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .