Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/97/2015

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti JM. deti rodičov Z. o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd v y h l a s u j e , že vo veci o nariadenie predbežného opatrenia n e m á p r á v o m o c konať a rozhodnúť.

Konanie sa z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd maloleté deti zverí do jej osobnej starostlivosti, otcovi určí výživné. Zároveň sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým jej maloleté deti budú dočasne zverené do osobnej starostlivosti.

Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom sú manželia, v manželstve pretrvávajú nezhody. Dňa 14. 11. 2015 prišla s manželom a deťmi na Slovensko, otec detí sa vrátil do Čiech vybaviť si práce. Matka zostala na Slovensku pre nezhody manželov. Dňa 21. 11. 2015 sa otec vrátil k jej rodičom v sprievode policajtov, ktorým povedal, že mu matka neumožňuje styk s deťmi, čo je pravda, nakoľko matka sa obáva o deti, otec je držiteľom zbrojného preukazu, preto má matka obavy o život detí a celej rodiny. Otec si zobral syna a odišiel s ním do Čiech, SMS-ami sa jej vyhráža, že zoberie aj dcéru. Syn u otca nechce zostať, navštívila ho v Čechách, otec mu odmietol syna vydať.

Z obsahu podania je zrejmé, že až do 14. 11. 2015 žili obaja rodičia s maloletými deťmi v Českej republike. Matka nepredložila sobášny list, z obsahu jej podania a rodných listov detí, ktoré sa narodili

- mal. Z., mal. I., je teda potrebné konštatovať, že trvalé bydlisko oboch detí bolo d ich narodenia na území Českej republiky. Na území Slovenskej republiky sa zdržiavajú od 14. 11. 2015, teda do podania návrhu /24. 11. 2015/ 10 dní.

Pri posúdení veci súd aplikoval čl. 12 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1, čl. 13 ods. 1 Haagskej dohody o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25.10.1980 v nadväznosti s Nariadením ES č. 27.11.2003 o kompetentnosti a uznaní a výkone rozhodnutí vo veciach manželstva a konaniach, týkajúcich sa rodičovskej zodpovednosti.

Podľa ust. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie,

súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel (podmienky konania), ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, takéto konanie vykazuje nedostatky. Medzi neodstrániteľné nedostatky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (, ). Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa , prípadne postúpiť vec inému orgánu.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa /č. 104/1991/ Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa ods. 2 tohto článku Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, ak je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa druhej vety , „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Týmto právne záväzným aktom v predmetnej veci je Nariadenie Brusel II bis, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže aj Slovenská republika aj ČR, kde sa matka s maloletými deťmi zdržiavala sú členskými štátmi Európskej únie, preto je ho potrebné aplikovať prednostne podľa . Nariadenie spája do jedného textu ustanovenia týkajúce sa manželských vecí a vecí rodičovských práv a povinností.

Odôvodnenie č. 12 nariadenia znie takto: „Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.“

Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia, „Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.“ Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia, „Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.“ Podľa článku 16 ods. 1 písm. a) nariadenia, „Konanie na súde sa považuje za začaté: momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi.“ Podľa článku 17 nariadenia, „Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.“

Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu príp. vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konať o návrhu, ktorý nespadá od ich rozhodovacej právomoci podľa ust. , konanie zastaví.

Vzhľadom na účastníkov konania skutkové okolnosti uvedené v návrhu na nariadenia predbežného opatrenia i vo veci samej je zrejmé, že ide o vec s medzinárodným prvkom a súd preto bol povinný sa predovšetkým vysporiadať s otázkou danosti právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodnúť v danej veci.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z SR a na vyriešenie otázky právomoci vo veci úpravy rodičovských práv a povinností a aplikoval Nariadenie rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní, a výkone rozsudku o manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len Nariadenie Brusel II bis), keď predmetný medzinárodný dohovor v bodu 1 stanovuje prioritné kritérium pre založenie právomoci súdu vec o rodičovských právach a povinnostiach prejednať a rozhodnúť. Vychádzajúc z predmetného článku upravujúceho všeobecnú právomoc, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa ods. 2 uvedeného článku Nariadenia ods. 1 sa uplatňuje s výhradou ust. v , 10 a 12.

Právomoc súdu členského štátu podľa čl. 8 ods. 1 sa určí podľa kritérií, ktoré tu boli v čase začatia konania na súde. Smerodajným pojmom pre určenie právomoci súdu je obvyklý pobyt dieťaťa, pričom však tento pojem v predmetnom medzinárodno-právnom dokumente definovaný nie je. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností skutkového stavu. Obsah tohto pojmu je však nevyhnutné vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia tak, aby sa účelovo formulovanými tvrdeniami účastníkov neobchádzali kritériá obsiahnuté v predmetnom dohovore.

Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska, preto nie je rozhodujúcim, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho ktorého štátu prihlásený na trvalý resp. prechodný pobyt, ale rozhodujúci je vždy časový úsek reálneho pobytu účastníka konania s úmyslom trvalejšie sa v určitom danom mieste zdržovať. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá, ako už terminologický pojem naznačuje, vychádzajúc z dikcie slovného významu obvyklý - určitý časový aspekt trvania pobytu, pričom je nevyhnutné obvyklosť posudzovať v závislosti od špecifických okolností konkrétneho prípadu, pretože by bolo obtiažne paušalizovať určitý časový úsek trvania pobytu bez toho, aby sa zohľadňovali osobitosti danej veci. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa z časového hľadiska dlhodobejšie, trvalejšie a stabilné bydlisko, pričom je možné prisvedčiť výkladu tohto pojmu obsiahnutému v rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-523/07 zo dňa 02.04.2009, že pôjde o miesto, v ktorom sa dieťa zdržovalo trvalejšie, zabezpečujúce určité zázemie, pričom sa prihliada na mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.

Pokiaľ má súd skúmať z hľadiska obvyklého pobytu ako kľúčového kritéria pre určenie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť je ním v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia obvyklý pobyt dieťaťa, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v čase podania návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia i návrhu vo veci samej 24. 11. 2015 deti s matkou žili na území SR - mal. Jaroslav od 14. 11. 2015 do 21. 11. 2015 /kedy si ho otec zobral/, teda spolu 7 dní, mal. Veronika od 14. 11. 2015 do podania návrhu žije na území SR 10 dní. V Českej republike žili maloletý Jaroslav po dobu viac ako troch rokov od narodenia 10. 6. 2012 do príchodu na územie SR 14. 11. 2015, mal. Veronika od 21. 5. 2014 do 14. 11. 2015, teda viac ako jeden rok.

Z uvedeného vyplýva, že obvyklý pobyt maloletých detí je v Českej republike a pokiaľ sa deti aj nachádzali, resp. maloletá Veronika sa nachádza na území SR, nie je zrejmé, či sa tak stalo so súhlasom otca.

Za daných okolností tunajší súd nemá právomoc o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia konať a rozhodnúť.

Súd pre neodstrániteľnú prekážku konania ( ), na ktorú je povinný ex offo, v každom štádiu konania, prihliadnuť ( ), konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa / (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.