Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/269/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SECURITAS SK s.r.o., so sídlom Bojnická cesta 1911/3, 971 01 Prievidza, IČO: 36 768 073, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Silviou Mečiarovou, advokátkou, so sídlom Z. G. XX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568 963, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, v konaní o zaplatenie 6.480 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -118 zo dňa 13.2.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -118 zo dňa 13.2.2015 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.480 Eur ako pohľadávku vyplývajúcu zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným na základe objednávok žalovaného č. 0386/2013/41/ OS/0000 zo dňa 6.6.2013 a č. 0413/2013/41/OS/0000 zo dňa 4.7.2013, úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 6.480 Eur od 15.2.2014 až do zaplatenia a priamo na účet právnej zástupkyne žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 388,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.373,48 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.480 Eur ako pohľadávku vyplývajúcu zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným na základe objednávok žalovaného č. 0386/2013/41/OS/0000 zo dňa 6.6.2013 a č. 0413/2013/41/OS/0000 zo dňa 4.7.2013, úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 6.480 Eur od 15.2.2014 až do zaplatenia a priamo na účet právnej zástupkyne žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 388,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.373,48 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 6.480 Eur spolu s úrokom z omeškania, vymedzenie ktorého upresnil žalobca podaním zo dňa 14.1.2014 ako 9,50 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 4.320 Eur od 14.10.2013 do zaplatenia a 9,25 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 2.160 Eur od 14.11.2013 až do zaplatenia. Žalobca v dôvodoch žaloby poukázal na objednávku žalovaného č. 0177/2013/41/OS/0000, na základe ktorej zabezpečil pre žalovaného strážnu službu pre Stredisko veľkých stavieb Beluša - Púchov pri hodinovej sadzbe 5 Eur za hodinu bez DPH. Za toto plnenie vystavil žalobca faktúru č. 336130222, splatnú dňa 13.10.2013, na sumu 4.320 Eur a faktúru č. 336130260, splatnú dňa 13.11.2013, na sumu 2.160 Eur, ktoré žalovaný nezaplatil.

Okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.2.2015 pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.480 Eur ako pohľadávku vyplývajúcu zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným na základe objednávok žalovaného č. 0386/2013/41/ OS/0000 zo dňa 6.6.2013 a č. 0413/2013/41/OS/0000 zo dňa 4.7.2013, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 4.320 Eur od 14.10.2013 do zaplatenia, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.160 Eur od 14.11.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Okresný súd zmenu žaloby odôvodnil návrhom žalobcu, ktorý obsahoval zmenu podstatných skutkových okolností, na základe ktorých je žaloba založená, so zohľadnením procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal odlišnosť vymedzenia objednávky žalovaného v písomnom vyhotovení žaloby oproti vymedzeniu objednávok v písomnom vyhotovení vyjadrenia k odporu žalovaného. Uvedené uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 13.2.2015 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov, na základe čoho týmto momentom nadobudlo právoplatnosť.

Okresný súd v odôvodnení poukázal na vykonané dokazovanie a za aplikácie ust. , a ust. konštatoval, že medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť existencie záväzkovo-právnych vzťahov založených objednávkami žalovaného. Na základe týchto objednávok poskytol žalobca žalovanému plnenie spočívajúce v realizácii strážnych služieb v areáli Continental Púchov. K spornej skutočnosti realizácie objednaného plnenia čo do jeho rozsahu okresný súd s prihliadnutím na objednávky žalovaného, cenovú ponuku žalobcu zo 18.2.2013, záznamov o rozsahu zrealizovaného plnenia, knihu evidencie služieb a podľa výpovedí svedkov C. W.., D. S. a N. C., dospel k záveru, že žalobca preukázal, že pre žalovaného zrealizoval plnenie - strážnu službu v areáli Continental Púchov podľa záznamu zo dňa 28.6.2013 v rozsahu 720 hodín a podľa záznamu zo dňa 29.7.2013 v rozsahu 360 hodín. Ohľadom hodnovernosti výpovede svedkov D. S. a N. C. okresný súd poukázal na poučenie podľa s tým, že nepovažoval za skutočnosť znižujúcu ich hodnovernosť to, že v rozhodnej dobe, ako aj aktuálne boli zamestnancami žalobcu. Za obdobnú skutočnosť pri svedeckej výpovedi svedka C. W.. okresný súd nehodnotil to, že v rozhodnej dobe tento pracoval ako stavbyvedúci žalovaného. Svedeckými výpoveďami týchto svedkov mal okresný súd v konaní preukázané, že žalobca poskytol plnenie v rozsahu 720 hodín podľa záznamu zo dňa 28.6.2013, ktorý za žalovaného podpísala p. X. na pokyn svedka W.. po predchádzajúcej komunikácii medzi svedkom a p. X., a v rozsahu 360 hodín podľa záznamu zo dňa 29.7.2013, ktorý podpísal priamo svedok W. po prekontrolovaní tohto záznamu.

K právnemu posúdeniu základu žalovanej pohľadávky okresný súd uviedol, že s ohľadom na absenciu hmotne zachyteného výsledku činnosti žalobcu sa nejedná o vymedzenie diela podľa ust. , ale o atypické obchodné zmluvy uzatvorené medzi žalobcom ako poskytovateľom strážnych služieb a žalovaným ako ich objednávateľom v súlade s úpravou . Pri takomto právnom posúdení okresný súd považoval za irelevantnú obranu žalovaného, ktorý poukazoval na absenciu odovzdania predmetu plnenia žalobcom podľa ust. . S poukazom na preukázanie rozsahu poskytnutého plnenia vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú aj zostávajúcu časť procesnej obrany žalovaného, ktorý spochybňoval rozsah a nadväzne tiež výšku žalovanej pohľadávky. Podľa okresného súdu zo samotných objednávok žalovaného vyplývala dohoda o cene plnenia v rozsahu 5 Eur bez DPH za každú hodinu strážnej služby, pričom žalobca v súlade s touto cenovou dohodou vystavil faktúry na zaplatenie ceny zrealizovaného plnenia. Okresný súd právo na zaplatenie sumy 6.460 Eur priznal žalobcovi ako právo na zaplatenie ceny plnenia podľa , pričom konštatoval, že žalovaným v konaní nebolo preukázané, že by poskytnuté služby reklamoval podľa špeciálnej právnej úpravy v zmysle ust. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.

K námietke žalovaného, že faktúry žalobcu neboli doložené prílohami v zmysle objednávok, okresný súd uviedol, že podľa obsahu objednávok samotného žalovaného v prípade, ak faktúra nebude obsahovať uvedené náležitosti, bude vrátená späť predávajúcemu. Ak žalovaný v rámci obrany namietal, že faktúry nemali potrebné prílohy, bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného tieto faktúry žalobcovi vrátiť, pričom žalovaný nepreukázal, že by tak učinil.

K spornému momentu vzniku omeškania žalovaného okresný súd uviedol, že žalobcom predložené podacie hárky zo dňa 4.6.2013 a z 31.7.2013 nepreukazovali, že zásielkou odoslanou žalovanému boli práve žalované faktúry. Bolo pritom dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, kedy sa predmetné faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného a naplnili tak účel výzvy na zaplatenie ceny poskytnutého

plnenia v lehote splatnosti faktúry. K dojednaniu splatnosti faktúr podľa objednávok zo dňa 6.6.2013 a zo dňa 4.7.2013: 105 dní, od doručenia faktúry vždy v posledný deň v mesiaci, okresný súd konštatoval, že takéto vymedzenie splatnosti nie je dostatočne určité a pre neurčitosť je neplatným zmluvným dojednaním podľa . Skutočnosť, že sa predmetné faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného, podľa okresného súdu vyplývala z obsahu procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal, že tieto faktúry nemali potrebné prílohy. S ohľadom na procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal žalobcom predložené poštové podacie hárky, však podľa okresného súdu nebolo možné ustáliť konkrétny moment vzniku omeškania žalovaného, a preto okresný súd ustálil omeškanie žalovaného momentom, ktorý zodpovedá dňu nasledujúcemu po dni, kedy bol žalovanému doručený platobný rozkaz, návrh a jeho prílohy vrátane predmetných faktúr (14.2.2014), na základe čoho bol vznik omeškania ustálený dňom 15.2.2014. Od tohto dňa bol ako dôvodne uplatnený žalobcovi priznaný úrok z omeškania v zákonnej sadzbe podľa ust. a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania bola žaloba zamietnutá.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. , pričom rozsah, v ktorom bola žaloba zamietnutá, predstavoval podľa okresného súdu len celkom nepatrnú časť a žalobcovi tak bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume 388,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.373,48 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v konaní tvrdil, že na základe objednávok zabezpečil pre žalovaného stráženie areálu Continental Púchov v priestore zrušeného oplotenia po dobu jeho opätovného postavenia, a to 24 hodín denne od 01.06.2013 do 15.07.2013, za čo boli vystavené dve faktúry. Žalovaný namietal výšku uplatnenej pohľadávky tvrdiac, že žalobca nepreukázal odovzdanie realizovaného plnenia, a tým naplnenie podmienok vzniku práva na zaplatenie ceny plnenia podľa . Žalovaný namietal vo vzťahu k rozpisu zo dňa 28.6.2013, že p. Chovancová nebola oprávnená za žalovaného prijímať akékoľvek plnenia, ďalej, že faktúry mu neboli doručené a že doklady, a to podacie hárky nepreukazujú tvrdené odoslanie faktúr žalovanému. Predloženú e-mailovú komunikáciu žalovaný nepovažoval za dostatočne určitú a nejedná sa o dôkaz oprávnenia p. X. na podpis súpisu počtu realizovaných hodín plnenia. Svedok W. potvrdil realizáciu plnenia žalobcu pre žalovaného v areáli MATADOR Púchov, nevedel sa však vyjadriť k rozsahu vykonaných prác žalobcom a jeho výpoveď bola nejednoznačná. Podľa žalovaného zostala spornou skutočnosť či a kedy došlo ku vzniku práva žalobcu na uplatnenie odplaty za strážnu službu. Napriek tomu okresný súd považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený. Rozhodnutie okresného súdu považoval žalovaný minimálne za predčasné. Okresný súd obchodno-záväzkové vzťahy založené objednávkami vyhodnotil ako atypické obchodné zmluvy uzatvorené medzi žalobcom ako poskytovateľom strážnych služieb a žalovaným ako objednávateľom podľa . Žalovaný mal za to, že na výkon strážnej služby sa vzťahuje osobitný právny predpis, a to , ktorý podľa ust. upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, pričom podľa ust. tohto zákona druhy bezpečnostnej služby sú: strážna služba, profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou, detektívna služba, odborná príprava a poradenstvo. Podľa žalovaného tak rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný považuje rozhodnutie za predčasné, právny základ žalovanej pohľadávky za nepreukázateľný, a teda nie je preukázateľná ani existencia žalobcom tvrdenej pohľadávky.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedol, že z dôvodu procesnej opatrnosti navrhol zmenu žaloby s poukazom na objednávky žalovaného, o čom okresný súd rozhodol pripustením zmeny žaloby. Nemôže tak obstáť argumentácia žalovaného ohľadom rôznosti objednávok, ktoré zakladali právny vzťah medzi účastníkmi. K žalovaným spochybnenému rozsahu poskytnutého plnenia žalobca uviedol, že tento bol potvrdený jednak súpisom hodín strážnej služby a jednak výpoveďami svedkov. Žalovaný vo svojich objednávkach vymedzil ako svojich zástupcov Ing. C. W. a Ing. C. D.. Súpis hodín strážnej služby fakturovaný faktúrou č. 336130260 za mesiac júl 2013 bol zo strany žalovaného podpísaný p. Ing. C. W. a súpis hodín strážnej služby fakturovaný faktúrou č. 336130222 za mesiac jún 2013 bol podpísaný za žalovaného pani X.. Táto bola podriadenou Ing. C. W. a súpis hodín podpísala na jeho telefonický príkaz, čo bolo potvrdené

svedeckou výpoveďou Ing. W., a tiež výpoveďami D. S. a N. C.. Ing. W. ako zástupca žalovaného potvrdil priebeh vykonávania strážnej služby v mesiacoch jún a júl 2013, ako aj rozsah plnenia v predložených súpisoch hodín strážnej služby. Žalovaný pritom až do momentu podania žaloby nespochybnil rozsah poskytnutých služieb a žalobca mal za to, že prvostupňový súd skutkový stav zistil dostatočne, keď konštatoval vykonanie strážnej služby v rozsahu 720 hodín podľa záznamu zo dňa 28.06.2013 a v rozsahu 360 hodín podľa záznamu zo dňa 29.07.2013. Žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaného ohľadom vzniku práva na zaplatenie ceny plnenia podľa ust. s tým, že výkon strážnej služby nie je možné subsumovať pod dielo, keďže pri výkone strážnej služby absentuje hmotne zachytený výsledok činnosti. Záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi tak predstavuje atypickú obchodnú zmluvu s dohodnutým predmetom plnenia, spĺňajúcom požiadavku dostatočného určenia predmetu záväzkov zmluvných strán v zmysle ust. . Žalobca považoval za účelovú obranu žalovaného, podľa ktorej neboli prílohou faktúr doklady: kópia objednávky, cenová ponuka a súpis hodín podpísaný objednávateľom. Do momentu podania žalobného návrhu neboli zo strany žalovaného vznesené žalobcovi žiadne námietky týkajúce sa neúplnosti faktúr a túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nepreukázal. Žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. erejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.480 Eur s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. ozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -146 zo dňa 06.11.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. olo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.11.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd sa za aplikácie ust. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, keď okresný súd na riadne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, a to relevantné ustanovenia a hmotné právo správnym spôsobom interpretoval.

K námietke žalovaného ohľadom nesprávnych skutkových zistení okresného súdu, krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom uvádza, že okresný súd mal z vykonaného dokazovania dostatočný skutkový základ pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa poukazuje na medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti ohľadom vzniku záväzkovo- právnych vzťahov podľa Objednávok žalovaného č. 0386/2013/41/OS/0000 zo dňa 06.06.2013 (č.l. 33 spisu) a č. 0413/2013/41/OS/0000 zo dňa 04.07.2013 (č.l. 34 spisu), ktorých predmetom bolo zabezpečenie výkonu strážnej služby. K spornému rozsahu zrealizovaného plnenia okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom záznamov o rozsahu zrealizovaného plnenia s vymedzením počtu hodín strážnej služby realizovaných v mesiaci jún 2013 (č.l. 36 spisu) a v mesiaci júl 2013 (č.l. 41 spisu), ktoré boli potvrdené podpisom Ing. C. W. ako osoby oprávnenej konať za zástupcu žalovaného ako objednávateľa v zmysle vyššie uvedených objednávok, resp. p. X., ktorá rozsah prác z mesiaca jún 2013 potvrdila na pokyn oprávneného zástupcu žalovaného Ing. W.. Okresný súd tak po oboznámení sa s predmetnými listinnými dôkazmi a vypočutí svedkov C. W. a D. S. a N. C. dospel k správnym skutkovým záverom v tom smere, že žalobca pre žalovaného uskutočnil v mesiaci jún 2013 strážnu službu v rozsahu 720 hodín a v mesiaci júl 2014 v rozsahu 360 hodín. Ohľadom vyhodnotenia vykonaných dôkazov krajský súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožnil.

Vo vzťahu k odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom krajský súd rovnako odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Keďže predmetom plnenia, ktoré žalobca poskytoval žalovanému, bol výkon strážnej služby, nie je možné v danom prípade hovoriť o hmotne zachytenom výsledku činnosti žalobcu, a teda sa nejedná o medzi účastníkmi uzatvorenú zmluvu o dielo v zmysle ust. a nasl. . Účastníci pritom svoje zmluvné vzťahy jednoznačným spôsobom upravili v písomne vystavených objednávkach žalovaného, ktoré žalobca akceptoval, čím medzi nimi došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy v zmysle ust. . Z tohto dôvodu nemožno hodnotiť ako relevantnú žalovaným v odvolaní opätovne uplatnenú námietku nesplnenia podmienok vzniku práva na zaplatenie ceny plnenia podľa ust. . V zhode so súdom prvého stupňa krajský súd uvádza, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená zmluva o dielo, a preto nemôže obstáť obrana žalovaného ohľadom absencie odovzdania predmetu plnenia podľa ust. , ktorý upravuje otázku vzniku nároku na cenu diela. Okresný súd sa dostatočným spôsobom vyporiadal aj s námietkami žalovaného, ktorý spochybnil odoslanie a doručenie faktúr spolu s potrebnými prílohami zo strany žalobcu žalovanému. Nedostatky ohľadom preukázania doručenia týchto listín žalovanému okresný súd zohľadnil pri posudzovaní vzniku nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, keď mal za preukázané doručenie týchto relevantných podkladov žalovanému až spolu s platobným rozkazom, ktorý bol žalovanému doručený zo strany okresného súdu. V podrobnostiach ohľadom týchto záverov krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu.

Žalovaný v konaní namietol tiež právne posúdenie zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, pričom poukázal na to, že výkon strážnej služby upravuje osobitný právny predpis, a to o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti). Po oboznámení sa s ustanoveniami tohto zákona však krajský súd uvádza, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Predmetný zákon upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra SR a kontroly policajným zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti. Tento zákon však neobsahuje úpravu zmluvných vzťahov medzi objednávateľom služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a poskytovateľom týchto služieb a nerieši ani otázku medzi účastníkmi sporného posudzovania rozsahu služieb poskytnutých žalobcom žalovanému. V tomto smere je tak vzhľadom na charakter účastníkov tohto súdneho konania relevantné posudzovať právne vzťahy, ktoré medzi nimi vznikli, s prihliadnutím na ust. ako záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi a ktorý sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Okresný súd tak postupoval vecne správne, pokiaľ vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa ust. §

269 ako vzťah účastníkov vyplývajúci z medzi nimi uzatvorenej nepomenovanej zmluvy.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajský súd nepovažoval odvolacie dôvody žalovaného za relevantné a obrana žalovaného bola vyhodnotená ako nedôvodná. Rozsudok okresného súdu bol preto krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. ak vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 6.480 Eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, ktorý nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý.

V súvislosti so svojim rozhodnutím krajský súd poukazuje podporne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý však v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 01.07.2015 nepodal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Krajský súd preto za absencie návrhu na náhradu trov odvolacieho konania o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.