Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/31/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci žalobcu: Vladimír Dostál - zemní práce, autodoprava, s.r.o., so sídlom Holická 1173/49a, 779 00 Olomouc - Hodolany, Česká republika, IČO: 268 49 054, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: SKP, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 915 691, správcovi úpadcu: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, o určenie pravosti pohľadávky takto

rozhodol:

Súd určuje, že pohľadávka žalobcu, uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 18.2.2014 v konkurznom konaní na majetok úpadcu MBM STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. v celkovej výške 3.035,18 eur, pozostávajúca z istiny vo výške 1.475,60 eur, úrokov z omeškania vo výške 387,86 eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 1.171,72 eur, ktorá žalobcovi vznikla na základe faktického uzavretia zmluvy o dielo, je nesporná čo do pravosti a výšky.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 854,47 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 30.4.2014, doručenou súdu dňa 5.5.2014, domáhal sa žalobca určenia svojich nezabezpečených pohľadávok uplatnených súhrnnou prihláškou zo dňa 18.2.2014 v konkurznom konaní na majetok úpadcu MBM STAV, s.r.o., Námestovo. V žalobe uviedol, že Okresný súd Žilina, sp. zn. zo dňa 6.12.2013 zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi MBM STAV, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, začal konkurzné konanie voči úpadcovi, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a ustanovil žalovaného do funkcie správcu konkurznej podstaty. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 20.12.2013. Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 18.2.2014 uplatnil voči úpadcovi právo na zaplatenie sumy v celkovej výške 3.035,18 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 1.475,60 eur, úrokov z omeškania vo výške 387,86 eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 1.171,72 eur. Vyššie uvedená pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vznikla na základe faktického uzavretia zmluvy o dielo. Predmetom zmluvy bolo na jednej strane záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre úpadcu práce zemným strojom GRADER, vykonanie ktorých si u neho úpadca objednal objednávkou č. 241/2010-SV, na strane druhej povinnosť úpadcu ako objednávateľa zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za vykonanie diela. V súlade s vyššie uvedenou objednávkou vykonal žalobca pre úpadcu v dňoch 24.9.2010 až 26.9.2010 úpadcom objednané práce v celkovom rozsahu 20 hodín a následne dňa 15.10.2010 vystavil žalobca úpadcovi faktúru č. 1000109, splatnú dňa 18.1.2011, znejúcu na sumu vo výške 1.475,60 eur, ktorou si voči nemu uplatnil právo na zaplatenie ceny diela. Nakoľko úpadca žalobcovi pohľadávku neuhradil, podal žalobca dňa 21.1.2012 na Okresný súd Námestovo žalobu. Okresný súd Námestovo vydal dňa 9.2.2012 platobný rozkaz sp. zn. . Úpadca

podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu popiera v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že faktúru č. 1000109 vo svojom účtovníctve neeviduje, ako aj z dôvodu, že žalobca podľa jeho názoru v žalobe s návrhom na vydanie platobného rozkazu nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť jeho nároku. Okresný súd Námestovo vo veci vydal rozsudok sp. zn. , voči ktorému podal úpadca odvolanie. Následne bol na majetok úpadcu Okresným súdom Žilina vyhlásený konkurz a žalobca si voči úpadcovi prihlásil pohľadávku. Dňa 28.2.2014 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený list žalovaného zo dňa 21.2.2014 s názvom Potvrdenie o zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Následne 15.4.2014 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený list žalovaného s názvom Oznámenie o popretí pohľadávky, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho pohľadávka bola popretá v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že úpadca predmetnú pohľadávku žalobcu v účtovníctve neeviduje, túto neuznáva, resp. popiera a predmetná pohľadávka je zároveň predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. . Žalobca následne poukázal na skutočnosti, preukazujúce odôvodnenosť jeho pohľadávky, keď uviedol, že objednávka ako i hlásenie o využití stroja za obdobie od 4.9.2010 do 26.9.2010 boli úpadcom, resp. jeho zamestnancom, riadne podpísané. Uvedené doklady tak preukazujú nielen objednanie prác úpadcom, ale aj ich následné reálne vykonanie zo strany žalobcu, ktoré je potvrdené podpisom žalovaného. Faktúra nebola úpadcom nikdy namietaná a žalovaný - konkrétne Ing. Bodnár - riaditeľ stavebnej výroby v spoločnosti žalovaného, ktorý zároveň v jeho mene podpísal objednávku prác, s ním viac krát telefonicky komunikoval a prisľúbil skorú úhradu dlžnej sumy. Žalobca poukazuje na to, že dielo, objednané úpadcom, bolo reálne a včas vykonané, čo napokon preukazuje aj hlásenie o využití stroja, ktoré je riadne podpísané zamestnancom úpadcu, prítomným na stavenisku, kde boli práce, resp. dielo, žalobcom vykonávané.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril mailovým podaním zo dňa 23.7.2014, kde uviedol, že pohľadávku považuje v celom rozsahu naďalej za spornú. Odkazuje v celom rozsahu na argumentáciu, ktorú tento uviedol v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. , a to konkrétne v podanom odpore zo dňa 1.3.2012 a v podanom odvolaní zo dňa 20.11.2012 voči rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. . Žalovaný má zato, že žalobca ako zhotoviteľ nepreukázal relevantnými dôkazmi dodanie diela úpadcovi, a to v podobe podpísaného preberacieho protokolu o prevzatí riadne zhotoveného diela osobou oprávnenou konať v mene úpadcu. Rovnako poukázal na to, že pokiaľ ide o uplatnené náklady z uplatnenia vo výške 1.171,72 eur v podobe trov konania, na skutočnosť, že tieto trovy konania neboli žalobcovi priznané právoplatným rozhodnutím súdu. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že nárok požadovať trovy konania od druhého účastníka konania vzniká až ich právoplatným priznaním jednému z účastníkov konania, pričom poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. .

Na prejednanie veci súd vytýčil verejné pojednávanie, kde listinnými dôkazmi a vypočutím svedka T. W. zistil nasledovný skutkový stav:

U. T. W. vypovedal, že dojednával požičanie stroja GRADER s N.. X., ktorý vystupoval za spoločnosť MBM STAV, v ktorej vykonával práce asi 3 - 4 dni. Dojednané práce boli s N.. X., presne si už nepamätá, kto práce preberal, ale bol to nejaký p. T., alebo tak nejako podobne. On podpísal aj hlásenie o použití stroja. Nemal žiadne pochybnosti o tom, že človek, ktorý podpisoval hlásenie o použití stroja, je zamestnancom MBM STAV a je oprávnený na preberanie prác. Stroj aj parkoval v ich dvore pri Nitre.

Z Obchodného vestníka č. 246/2013 zo dňa 20.12.2013 súd zistil, že uznesením sp. zn. zo dňa 6.12.2013 vyhlásil Okresný súd Žilina konkurz na majetok úpadcu MBM STAV, s.r.o., Námestovo.

Z objednávky na č. listu 7 súd zistil, že si touto objednávkou úpadca MBM STAV, s.r.o., objednal u žalobcu prenájom GRADERA na stavbu R1.

Z faktúry na č. l. 10 súd zistil, že si ňou žalobca fakturoval úpadcovi MBM STAV, s.r.o., práce zemným strojom GRADER sumu 1.475,60 eur so splatnosťou 18.1.2011.

Z hlásenia o využití stroja na č. l. 11 súd zistil, že ide o hlásenku na hlavičkovom papieri žalobcu, kde strojník Y. W. zaznamenal, že pre odberateľa MBM STAV boli strojom GRADER F156.6 vykonané práce

- úprava šterkodrte, a to v dňoch 24.9.2010 až 26.10.2010 v celkovom rozsahu 20 hodín.

Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok na č. l. 31 až 34 súd zistil, že si ňou žalobca prihlásil do konkurzu, vedeného na majetok úpadcu MBM STAV, s.r.o., pohľadávku v celkovej sume 3.035,18 eur z právneho dôvodu tak, ako je uvedený v žalobe.

Z oznámenia o popretí pohľadávky na č. listu 36 až 37 súd zistil, že ním žalovaný oznámil žalobcovi, že poprel v celom rozsahu jeho prihlásenú pohľadávku, a to z dôvodu, že vyššie uvedenú pohľadávku veriteľa úpadca neeviduje v účtovníctve, uplatnenú pohľadávku úpadca neuznáva, pričom táto je predmetom súdneho sporu pred Okresným súdom Námestovo sp. zn. .

Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp.zn. súd zistil, že v konaní Okresného súdu Námestovo žalobca uplatnil voči úpadcovi pohľadávku, ktorej určenie je predmetom tohto konania, pričom konanie nebolo právoplatne skončené, nakoľko bolo prerušené vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.

Zistený skutkový stav podradil súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

Podľa z.č. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28.4.2015 (ďalej len „“) každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Podľa pohľadávku možno poprieť

a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,

b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

Podľa ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Podľa popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

Podľa veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.

Podľa v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

Podľa na základe zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.

Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa Ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v . Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preskúmal včasnosť podania incidenčnej žaloby žalobcom. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe mu bola notifikácia popretia pohľadávky doručená dňa 15.4.2014. Žalovaný toto tvrdenie nerozporoval. List s notifikáciou popretie je datovaný dňom 8.4.2015, takže aj keby v ten istý deň bola notifikácia doručená žalobcovi a žalobca doručil žalobu súdu dňa 5.5.2015, žaloba bola včas v 30-dňovej lehote stanovenej v .

Pri posudzovaní veci súd postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu č.k.-49 z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky (tu ústavný súd vyvracia názor žalovaného, že právo rozhodovať o vzniku nároku žalobcu má jedine súd, nie správca) a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktualizovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že v už prebiehajúcom incidenčnom konaní, teda po márnom uplynutí lehoty na popretie pohľadávok, nie je možné zo strany správcu rozširovať dôvody popretia pohľadávky a na takéto popretie prihliadať.

In concreto v prejednávanej veci poprel správca prihlásenú pohľadávku žalobcu s poukazom na to, že ju úpadca neuznáva, neeviduje v účtovníctve a pohľadávka je predmetom súdneho sporu. Spornosť pohľadávky s následkom jej popretia vyvolaná iba vedením súdneho sporu, neuznávanie pohľadávky úpadcom a údajné neevidovanie pohľadávky v účtovníctve nemôže byť podkladom pre účinné popretie pohľadávky a nie je spôsobilé spochybniť prihlásenú pohľadávku žalobcu. Ak by vedenie sporu o pohľadávku malo spôsobovať jej spornosť, muselo by založiť dôvod na popretie pohľadávky aj také súdne konanie vedené pred vyhlásením konkurzu a prerušené vyhlásením konkurzu, v ktorom neboli proti pohľadávke vznášané žiadne námietky (napr. konanie prerušené vyhlásením konkurzu po vydaní platobného rozkazu) a dôvodom podania žaloby bolo len neplatenie pohľadávky zo strany budúceho úpadcu, čo je výklad zjavne nezmyselný. Ak žalovaný poprel pohľadávku žalobcu len s poukazom na konkurzom prerušené súdne konanie a neuviedol žiadne ďalšie argumenty spochybňujúce prihlásenú pohľadávku, s poukazom na vyššie citovaný nález ústavného súdu, nemôže takéto popretie vyvolať prieskumnú právomoc súdu ohľadne popretej pohľadávky.

Skutočnosť, že úpadca prihlásenú pohľadávku neuznáva, má relevanciu len pokiaľ ide o o možnosť exekučného vymáhania pohľadávky namietanej úpadcom po zrušení konkurzu na podklade zoznamu pohľadávok ( ). Správca môže do svojho popieracieho prejavu prevziať argumenty proti prihlásenej pohľadávke uvedené úpadcom, v posudzovanom prípade sa tak však nestalo.

Rovnako popretie pohľadávky s poukazom na neevidovanie pohľadávky v účtovníctve úpadcu nie je relevantným argumentom pre popretie pohľadávky správcom. To či a ako účtuje o pohľadávke veriteľa v účtovníctve úpadca veriteľ nemá ako ovplyvniť a tiež samotná nezaúčtovanie pohľadávky v účtovníctve dlžníka nemá žiadnu spojitosť s tým, či je pohľadávka v súlade s právom alebo nie. Na takéto bezdôvodné popretia pohľadávok reagovala aj novela č., keď pre reštrukturalizácie obmedzila možnosť takýmto spôsobom popierať pohľadávky. Súd je názoru, že ani pred novelou č. takto odôvodnené popretia neboli účinnými popretiami pohľadávky.

Popretie pohľadávky vymedzuje predmet incidenčného konania. Poukaz správcu v popretí pohľadávky na predchádzajúci súdny spor, nespôsobuje, že všetky námietky uplatnené v konaní pred vyhlásením konkurzu bude automaticky posudzovať incidenčný súd bez toho, že by tieto námietky uviedol správca v popieracom prejave. Súd v incidenčnom konaní posúdi iba konkrétne námietky uvedené v popieracom prejave. Posudzujúc popierací prejav žalovaného touto optikou, súd konštatuje, že popierací prejav žalovaného neobsahuje žiadnu relevantnú námietku spochybňujúcu prihlásenú pohľadávku žalobcu a preto je súd názoru, že je namieste v takomto prípade bez ďalšieho dokazovania a skúmania vyhovieť žalobe žalobcu a určiť jeho popretú pohľadávku. V zásade možno povedať, že žalovaným vykonané popretie možno považovať za nezdôvodnené a preto neúčinné, keďže však neobsahuje žiaden mechanizmus, ako by neúčinnosť popretia vyslovil konkurzný súd, stav právnej neistoty nepochybne vyvolaný popretím pohľadávky (hoc neúčinným), preto možno odstrániť jedine výrokom súdu v incidenčnom konaní o určení popretej pohľadávky žalobcu.

Súd napriek vyššie uvedeným úvahám vykonal aj dokazovanie o prihlásenej pohľadávke žalobcu a zistil, že táto vznikla na základe zmluvy o dielo, ktorej predmet bol riadne vykonaný a odovzdaný (ako to vyplynulo z výpovede svedka W. a hlásenia o použití stroja) a žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie ceny vykonaného diela.

Vedený týmito úvahami súd určil popretú pohľadávku žalobcu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Podľa veta prvá , trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „“), výpočtovým základom na účely tejto je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

Podľa sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

Podľa MS SR č. v znení č. 232/2010, účinnej od 1.6.2010 do 30.6.2013, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa MS SR č. v znení č. 184/2013, účinnej od 1.7.2013, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci

alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

V tomto konaní mal úspech žalobca, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Preto žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie jeho práva v konaní pred súdom.

Žalobca učinil v súlade s ustanovením návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v žalobe zo dňa 30.4.2014 (č.l. 3 spisu). Následne v podaní zo dňa 25.11.2015 (č.l. 83 spisu) vzniknuté trovy konania včas špecifikoval. Za jeden úkon právnej služby požadoval žalobca tarifnú odmenu v sume 121,17 eur, vychádzajúc z hodnoty popretej pohľadávky - 3.035,18 eur, ktorej určenie bolo predmetom tohto konania.

Súd preskúmal trovy konania uplatnené žalobcom, pričom musel skonštatovať, že úspešnému účastníkovi v incidenčnom konaní patrí náhrada trov právneho zastúpenia ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci, keďže žaloba o určenie pohľadávky je určovacím sporom, v ktorom je hodnota pohľadávky, hoci je vyjadrená v peniazoch, bezvýznamná (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 17/2006). V incidenčnom konaní o určenie pohľadávky rozhoduje súd o existencii prihlásenej pohľadávky v určitej výške, príp. o jej zabezpečení. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu sa stanoví, v akom rozsahu sa pohľadávky veriteľa považujú za zistené, čo je z hľadiska konkurzného konania nevyhnutné napr. z dôvodu ustálenia okruhu veriteľov a vymedzenia ich práv v konkurznom konaní, rozdelenia pohľadávok na zabezpečené a nezabezpečené a stanovenie pomeru pre uspokojenie veriteľov z výťažku. Preto žalobca nepodáva žalobu o splnenie povinnosti podľa , ale svoje právo uplatňuje tzv. určovacou žalobou podľa , a to priamo na základe ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto podľa názoru súdu výšku (hodnotu) pohľadávky, ktorej určenia sa žalobca v incidenčnom konaní domáha, nemožno považovať za hodnotu (cenu) práva v zmysle, v ktorom sa tento pojem používa v MS SR č. , a to tak v znení č. , účinnej od 1.7.2013, ako ani v dovtedajšom znení tejto . Vzhľadom na uvedené, pri určení základnej sadzby tarifnej hodnoty advokáta nemožno vychádzať z výšky pohľadávky, ktorá je predmetom incidenčného konania. (Ku trovám konania v incidenčnom spore o určenie pohľadávok pozri bližšie napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 8.4.2008, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -8 zo dňa 13.12.2011.) Základná sadzba tarifnej hodnoty advokáta za jeden úkon právnej služby je v incidnečnom konaní o určenie pohľadávky jedna trinástina výpočtového základu ( ).

Na základe uvedeného súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta v tejto veci vychádzal z neurčitku a za jeden úkon právnej služby priznal žalobcovi náhradu tarifnej odmeny advokáta v sume zodpovedajúcej jednej trinástine výpočtového základu platného v čase vykonania úkonu ( MS SR č. ). Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2014 predstavovala sumu 61,85 eur a pre rok 2015 sumu 64,54 eur.

Ako dôvodne uplatnené boli žalobcovi pri aplikácii ustanovení MS SR č. , v znení platnom a účinnom v čase realizácie úkonu, a to najmä podľa , , , č. v znení č. , účinnej od 1.7.2013, priznané trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 854,47 eur, a to nasledovne:

A) Tarifná odmena a režijný paušál advokáta, zvýšené o DPH, za 4 úkony právnej služby, spolu 284,69 eur, a to za:

1. prípravu a prevzatie zastúpenia (na základe plnomocenstva zo dňa 4.2.2014 - tarifná odmena v sume 61,85 eur + 20 % DPH + režijný paušál v sume 8,04 eur + 20 % DPH, spolu 83,87 eur; 2. písomné podanie na súd vo veci samej (žalobca zo dňa 30.4.2014) - tarifná odmena v sume 61,85 eur + 20 % DPH + režijný paušál v sume 8,04 eur + 20 % DPH, spolu 83,87 eur; 3. účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci dňa 18.8.2015 - tarifná odmena v sume 16,14 eur + 20 % DPH + režijný paušál v sume 8,39 eur + 20 % DPH , spolu 29,43 eur; 4. účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015 - tarifná v sume 64,54 eur + 20 % DPH + režijný paušál v sume 8,39 eur + 20 % DPH , spolu 87,52 eur.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 24.6.2014 (žalobca nesprávne uviedol dátum 24.6.2015), nakoľko týmto vyjadrením žalobca len odstránil vady žaloby zo dňa 30.4.2014. Preto náhrada trov konania za tento úkon právnej služby je obsiahnutá v úkone spočívajúcom v podaní žaloby.

B) Náhradu za stratu času celkovo v sume 335,52 eur nasledovne :

- 139,80 eur + 20 % DPH, t.j. 167,76 eur cestou na pojednávanie z Bratislavy do Žiliny a späť dňa 18.8.2015, spolu za 10 polhodín po 13,98 eur;

- 139,80 eur + 20 % DPH, t.j. 167,76 eur cestou na pojednávanie z Bratislavy do Žiliny a späť dňa 24.11.2015, spolu za 10 polhodín po 13,98 eur.

C) Náhradu cestovných výdavkov celkom v sume 234,26 eur nasledovne:

- 117,13 eur na trase Bratislava - Žilina cestou na pojednávanie a späť dňa 18.8.2015, realizovanou motorovým vozidlom zn. HYUNDAI i 30, z toho: a) náhradu za prejdené kilometre (v zmysle v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 181/2008 cestovná náhrada za jeden kilometer je 0,183 EUR za km) v sume 72,83 eur (398 km x 0,183 eur) + DPH, t.j. 87,40 eur, b) náhradu za spotrebované pohonné hmoty (benzín natural 95 oktánový) v uplatnenej sume 29,73 eur pri priemernej spotrebe 6 l / 100 km, 398 km a cene benzínu 1,245 eur / 1 l ( );

- 117,13 eur na trase Bratislava - Žilina cestou na pojednávanie a späť dňa 24.11.2015, realizovanou motorovým vozidlom zn. HYUNDAI i 30, z toho: a) náhradu za prejdené kilometre (v zmysle v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 181/2008 cestovná náhrada za jeden kilometer je 0,183 EUR za km) v sume 72,83 eur (398 km x 0,183 eur) + DPH, t.j. 87,40 eur, b) náhradu za spotrebované pohonné hmoty (benzín natural 95 oktánový) v uplatnenej sume 29,73 eur pri priemernej spotrebe 6 l / 100 km, 398 km a cene benzínu 1,245 eur / 1 l ( ).

Súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu za súdny poplatok v sume 99,50 eur, nakoľko z obsahu spisového materiálu vznik takýchto trov konania nevyplýva. S podaním žaloby nebola spojená poplatková povinnosť, keďže podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je žalobca v konaní o určenie popretej pohľadávky od súdneho poplatku oslobodený.

Náhradu trov konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi podľa na účet jeho právneho zástupcu SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., číslo účtu: 2621204160/1100, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).