Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-675-2014.pdf
PDF · 123.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/675/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej vo veci žalobcu J. J., J., K. X, proti žalovaným 1) ČOČKI spol. s r.o., Košice, Učňovská 6, IČO: 36 213 641, 2) A. U., J., D. X, zastúpenej Ing. Dušanom Čintalom, Košice, Opatovská cesta 145 a 3) Ing. Ľ. Z., U., I. XXX/X, zastúpenému JUDr. Mariánom Pállom, advokátom, Košice, Bauerova 14, IČO: 45 009 228, o neplatnosť kúpnej zmluvy a i., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/296/2011-187 z 3.4.2014 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3.rade. Z r u š u j e rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade a konanie zastavuje. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v 2. a 3.rade sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 3.rade trovy právneho zast. 479,81 €, na účet JUDr. M. Pálla, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo vzťahu medzi žalobcom, žalovaným v 1.rade a žalovanou v 2.rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 3.8.2011, domáhal, čo v nej uviedol, čo žalovaný v 3.rade vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom mu 4.6.2012, uviedol, že vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav: Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzatvorenou 18.3.2009 predávajúci - žalobca previedol na kupujúceho žalovaného v 1.rade byt nachádzajúci sa v J., J. X s prísl. (čl. I). Účastníci kúpnej zmluvy sa dohodli na kúpnej cene predmetu zmluvy vo výške 35 000 €. Zmluvné strany dohodli, že kúpnu cenu vyplatí kupujúci nasledovne: a) sumu vo výške záväzkov vyplývajúcich na základe zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť č. Ex 1012/2007, súdny exekútor (ďalej len exekútor) JUDr. Kováč, b) sumu vo výške záväzkov vyplývajúcich na základe zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť č. Ex 1928/2006, JUDr. Bartolomej Jakubčák, exekútor, c) sumu vo výške záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech Maxima Finance, d) rozdiel sumy medzi celkovou kúpnou cenou a súčtom vyplatených záväzkov, zaplatí kupujúci v hotovosti do rúk predávajúceho do 30.4.2009 (čl. V). V prípade, že prehlásenie predávajúceho v čl. IX je neplatné, nesprávne alebo nepravdivé, kupujúci je oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy a predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu do 3 dní zaplatenú kúpnu cenu v celosti (čl. IX bod 3). Podľa čiastočného výpisu z LV č.XXXXX z 3.6.2011 vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný v 3.rade. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že 18.3.2009 uzavrel so žalovaným v 1.rade kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Tento predaj mu ponúkol Ľ. Š., manžel K. Š., konateľky žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade súhlasil, že preberie všetky záväzky, ktoré boli uvedené na LV od Maxima Finance s.r.o., ktorý mu poskytol pôžičku. V byte bývala matka
žalobcu, žalovaný v 1.rade súhlasil aj napriek tomu s kúpou. Žalovaný v 1.rade nedodržal podmienky zmluvy a predmetný byt predal žalovanej v 2.rade. Žalovaný v 1.rade mu za byt nezaplatil. Žalovaná v 2.rade vo výpovedi uviedla, že predmetný byt kúpila v októbri 2009 po konzultácii so zástupcom realitnej kancelárie. V čase, keď uzatvárala kúpnu zmluvu k predmetnému bytu, na LV nebol žiadny záloh ani žiadne ťarchy viaznuce na nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť zakúpila za 48 000 €, kúpnu cenu vyplácala priamo realitnej kancelárii. Byt prevzala s tým, že v byte bývala určitá osoba, ktorá mala byt opustiť. Neskôr kupovala ďalšiu nehnuteľnosť, preto byt predala žalovanému v 3.rade. 12.10.2009 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným v 1.rade a žalovanou v 2.rade. Žalovaný v 3.rade uviedol, že byt kupoval od žalovanej v 2.rade prostredníctvom realitnej kancelárie. Na správe katastra si overil, či byt je právne čistý, na byte neboli žiadne ťarchy, zálohy a byt kúpil za kúpnu cenu 50 000 €. 24.11.2009 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou - žalovanou v 2.rade a kupujúcim
- žalovaným v 3.rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k predmetnému bytu za kúpnu cenu 50 000 €. Svedok K. J., brat žalobcu, vo výpovedi uviedol, že mu požičal finančné prostriedky tým spôsobom, že sám vybral úver a z toho úveru zaplatil jeho dlhy voči Maxima Finance s.r.o. vrátane dražobných nákladov. Bratovi požičal 900 000 Sk, ktoré finančné prostriedky potom vyplatil Maxima Finance s.r.o. a v súčasnej dobe mu tieto finančné prostriedky vracia. Prostredníctvom zástupkyne žalobcu JUDr. Homzovej bolo vyplatených žalovanému v 1.rade ďalších 120 000 Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 19.3.2009 žalobca vyplatil Exekútorskému úradu JUDr. Jakubčáka 516,75 € (č.l.135). Ľ.. Š.K., konateľ žalovaného v 1.rade, vyplatil 19.3.2009 Exekútorskému úradu JUDr. Ladislava Kováča 430,70 € (č.l.136), 19.3.2009 vyplatil Ľ.. Š. Exekútorskému úradu JUDr. Kováča 468,35 € a 606,25 € (č.l.136). Svedkyňa K.. Š., bývalá konateľka žalovaného v 1.rade, vo výpovedi uviedla, že všetky záležitosti týkajúce sa prevodov a zmlúv zabezpečoval jej bývalý manžel, s ktorým je od r.2004 rozvedená. Odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom jej nebolo doručené napriek tomu, že bola štatutárnou zástupkyňou žalovaného v 1.rade. Svedkyňa JUDr. Alica Petrovská Homzová vo výpovedi uviedla, že podľa dohody žalovaný v 1.rade mal vyplatiť dlh žalobcu a ďalšie dlhy, ktoré mal v exekučnom konaní. V tom čase pracovala ako koncipientka u iného advokáta a poradila JUDr. Dušákovej, aby sa pripravilo odstúpenie od kúpnej zmluvy a doručilo sa kupujúcemu. Zmluvu o plnej moci so žalobcom uzavretú nemala, zástupcom žalobcu bola JUDr. Dušáková. Svedok Ľ.. Š., vo výpovedi uviedol, že vyplatil kúpnu cenu žalobcovi formou vysporiadania exekúcie a jednak v hotovosti. Účtovníctvo firmy bolo odovzdané už novému majiteľovi firmy. Žalobca naviac dostal od žalovaného v 1.rade pôžičku vo výške 7 700 € a ďalších okolo 200 000 až 300 000 Sk, hoci o tom nie je žiadny doklad. Všetky záležitosti vybavoval brat žalobcu. Odstúpenie od kúpnej zmluvy mu nebolo doručené. Žalobca potom chcel odkúpiť byt spätne, pretože tam bývala jeho matka. Vychádzajúc z § 588,§ 597 ods.2 a § 48 O. z. (ich znenie citoval) uzavrel: Zmluvy sa zásadne musia dodržiavať, účastník zmluvy však výnimočne môže jednostranným adresovaným právnym úkonom od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti má okrem obligačných účinkov aj účinky vecnoprávne. Účinným odstúpením od zmluvy zaniká právny dôvod, na základe ktorého sa nadobúdateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti a obnovuje sa predchádzajúci stav. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bola platne uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníctva k predmetnému bytu 18.3.2009. Žalobca si v žalobe uplatnil právo o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 18.3.2009 a ďalších uzatvorených kúpnych zmlúv z dôvodu, že odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej 18.3.2009. Žalobca mu nepreukázal, že došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy napriek tomu, že bol ním poučený podľa § 120 ods.4 O. s. p. a napriek tomu, že ho vyzval, aby mu predložil dôkaz, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo žalovanému v 1.rade doručené. Žalobca v písomnom podaní, doručenom mu 21.1.2014 (č.l.156), poukázal na výpoveď JUDr. Homzovej, ktorá bola koncipientkou u JUDr. Homzu a JUDr. Dušáková, ktorá ho zastupovala, nebola v žiadnom právnom vzťahu s JUDr. Homzovou. JUDr. Homzová nebola ani v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným v 1.rade, preto jej tvrdenie, že odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 18.3.2009, z 29.6.2009 je neopodstatnené. Konateľka žalovaného v 1.rade K.. Š. a jej bývalý manžel Ľ.. Š. vo výpovediach síce uviedli, že odstúpenie od kúpnej zmluvy neprevzali a JUDr. Dušáková, ktorá bola zástupkyňou žalobcu, vo výpovedi uviedla, že si nepamätá, aby odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo vyhotovované. Odstúpenie od zmluvy nie je podpísané ani žalobcom, ani jeho vtedajšou zástupkyňou JUDr. Katarínou Dušákovou. Žalobca naviac ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol neuhradenie kúpnej ceny v stanovenom termíne, hoci podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy tento dôvod nebol uvedený ako dôvod odstúpenia od zmluvy. Žalobca a žalovaný v 1.rade si v čl. IX kúpnej zmluvy vymedzili právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, ale neuhradenie kúpnej ceny v stanovenom termíne nie je ako dôvod odstúpenia v zmluve uvedený. Dal do pozornosti, že v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade v čl. V nie je zmienka o výške záväzkov predávajúceho (žalobcu) a ani suma, ktorú má kupujúci (žalovaný v 1.rade) uhradiť predávajúcemu, preto citácia čl. V uvedená v žalobe
žalobcu je nesprávna a nenáležitá a tým aj skutočnosť, akú čiastku mal kupujúci zaplatiť predávajúcemu. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 18.3.2009 a ďalších právnych úkonov až 3.8.2011, takmer 2 roky po uzatvorení kúpnej zmluvy, pričom mohol zabrániť prevodom na ďalšie osoby, ak by bol podal žalobu skôr. Žalovaná v 2.rade bola dobromyseľná v tom, že byt je bez vád a mohla platne uzavrieť kúpnu zmluvu. Rovnako žalovaný v 3.rade bol dobromyseľný v tom, že na byte neviaznu žiadne dlhy ani iné prekážky a uzavrel platnú kúpnu zmluvu a žalobu o vypratanie bytu žalovaným v 3.rade nemožno akceptovať. Z uvedených dôvodov, pre nepreukázanie dôkazného bremena, žalobu žalobcu zamietol ako neopodstatnenú. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3.rade rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. Žalovanému v 3.rade, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal trovy konania, ktoré tvorí odmena jeho zástupcu za 7 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zast. (2011) - 57 €, režijný paušál 7,41 €, vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní (2 x 2012) - 60,07 €, režijný paušál 2 x 7,81 €, účasť na pojednávaní (3 x 2013,2014) - 61,87 €, režijný paušál 4 x 8,04 €, spolu 495,43 €, podľa vyhl.č.655/04 Z. z. zástupca žalovaného v 3.rade uplatnil odmenu 479,81 €, preto ju priznal v takejto výške. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom, žalovaným v 1.rade a žalovanou v 2.rade, úspešným žalovaným trovy konania nepriznal, lebo si ich nevyčíslili (§ 151 ods.1 O. s. p.). Proti všetkým výrokom rozsudku podal žalobca v zák. stanovenej lehote odvolanie. Predmetný výrok rozsudku považuje za nesprávny v zmysle § 205 ods.2 písm. c),d) a f), nakoľko má za to, že súd neúplne zistil skutkový stav, nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Napadnutý výrok rozsudku nie je súdom dostatočne odôvodnený, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, zmätočnosť a v konečnom dôsledku vonkajší prejav inej procesnej vady konania. Súd na základe skutkových zistení vec nesprávne právne posúdil a rovnako tak sa vôbec nevysporiadal s otázkou vypratania nehnuteľnosti, z dôvodu čoho nemožno rozhodnutie považovať za dostatočne odôvodnené. S touto skutočnosťou sa vysporiadal aj Najvyšší súd (ďalej len NS) vo svojom uznesení z 30.3.2012, v konaní 4Obdo 6/2012, v ktorom zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu, pričom v odôvodnení uvádza, že dôvodom na zrušenie predmetného rozsudku bolo, že súdy sa nevysporiadali s obsahom celého petitu, kde žalobou žiadala rozhodnúť aj o synalagmatickom plnení pri odstúpení od zmluvy. 18.12.2008 s MAXIMA FINANCE s.r.o. uzatvoril zmluvu o pôžičke č.ZP/152/2008 a zmluvu o zriadení záložného práva č.ZZ/152/2008, v zmysle ktorej si od nej zobral pôžičku 16 596,96 €. Dodatkom z 3.7.2009 bola medzi ním a MAXIMA FINANCE s.r.o. dohodnutá zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) vo výške 0,25 % z celkovej dlžnej istiny za každý deň omeškania. Zároveň tým nie je dotknuté právo veriteľa uplatniť si nárok na pokutu vo výške 10 % z celkovej sumy poskytnutej pôžičky. Okrem uvedeného, priložený formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahoval ust. o práve veriteľa na uplatnenie pokuty z omeškania 0,5 % z celkovej dlžnej istiny za každý deň omeškania. Ročná úroková sadzba predstavovala úrok vo výške 24 % a celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 995,82 €, Už samotné uvedené podmienky za ktorých boli predmetné zmluvy uzatvorené boli nápadné nevýhodné a ďaleko presahovali výšku úrokov stanovených v bankách. Ako spotrebiteľ v tom čase nemal právne vedomie o týchto skutočnostiach a zmluvy uzatvoril v tiesni. V zmysle uvedeného 19.12.2008 predložil konateľ O. Č. Správe katastra návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.ZZ/152/2008. Správa katastra vklad povolila 22.12.2008. Predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť- byt zapísaný na LV č.XXXXX, J.. Ú.. H., obec Košice - Staré mesto, okres Košice I. Na predmetný byt 18.3.2009 ako predávajúci uzatvoril so žalovaným v 1.rade kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu zapísaného na LV č.XXXXX, J.. Ú.. H., obec Košice - Staré mesto, okres Košice I, ako bytu č.56 nachádzajúcom sa na 8. poschodí obytného domu súp.č.1327, na J. B.. Dôvodom uzatvorenia predmetnej zmluvy boli jeho záväzky voči oprávneným, ktoré „boli vymáhali“ v exekučnom konaní u exekútora JUDr. Kováča a u JUDr. Jakubčáka, na základe čoho bolo „v na“ predmetnú nehnuteľnosť zriadené záložné právo a na ktorej v „ten“ dobe spočívalo záložné právo zriadené v prospech MAXIMA FINANCE s.r.o. Žalovaný v 1.rade mu ponúkol, že uhradí všetky jeho záväzky a tieto mu môžem spätne splácať za oveľa výhodnejších podmienok, ako boli stanovené u MAXIMA FINANCE s.r.o. Ponuku žalovaného v 1.rade na základe klamné uvádzaných skutočností prijal. O tom, že figuruje vo viacerých prevodoch nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdnych konaní v tom čase nevedel. Uistil ho, že z dôvodu zabezpečenia, že mu finančné prostriedky vrátim, sa bežne v praxi ručí nehnuteľnosťou, a tak namiesto zmluvy o pôžičke s ním mala konateľka, t. č. K.. Š., spísať zmluvu o budúcej zmluve predmetom ktorej mal byť do budúcna prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prípade, že svoj záväzok do stanoveného času neuhradí. V prípade splatenia dlžnej sumy, ktorou za neho žalovaný v 1.rade uhradí záväzky v uvedených exekučných konaniach a rovnako tak vyplatí aj jeho pôžičku v MAXIMA FINANCE s.r.o., byt bude naďalej ponechaný v jeho výlučnom vlastníctve. Následne bol žalovaným v 1.rade
uvedený do omylu, keď mu vyhotovil priamo kúpnu zmluvu. V tom čase bol v tiesni, konal pod tlakom skutkových okolností a nakoľko žalovanému v 1.rade plne dôveroval, nakoľko jeho konateľku poznal ešte z čias štúdia a zmluvu podpísal. Stále však nevedel, že sa jedná o kúpnu zmluvu, ale veril, že ide len o zabezpečenie zo strany žalovaného v 1.rade. Toto konanie bolo už vtedy účelové. Zmluvu vyhotovil žalovaný v 1.rade a jej podpísanie prebehlo rovnako tak „jej“ priestoroch. Bol mu vtedy poskytnutý minimálny čas na prezretie zmluvy, všetko to prebehlo veľmi rýchlo. V samotnej kúpnej zmluve bolo uvedené, že kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť bude uhradená formou vyplatenia záväzkov u exekútora JUDr. Kováča, EX 1012/2007 a exekútora JUDr. Jakubčáka, EX 1928/2006 a záväzkov voči MAXIMA FINANCE s.r.o. Rozdiel sumy medzi celkovou kúpnou cenou a súčtom vyplatených záväzkov vyplatí žalovaný v 1.rade v hotovosti do rúk predávajúceho do 30.4.2009. V zmysle uvedeného považuje odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku za nesprávne, nakoľko súd v ňom dáva do pozornosti, že z kúpnej zmluvy nevyplýva výška záväzkov, ktoré mal žalovaný v 1.rade uhradiť. Poukazuje na skutočnosť, že z predmetnej kúpnej zmluvy zreteľne vyplýva, ktoré záväzky sa žalovaný v 1.rade zaviazal uhradiť a rovnako tak aj dátum, do ktorého tak mal učiniť. Nemôže súhlasiť ani s vyhlásením súdu, že odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva bytu je neopodstatnené, nakoľko v prvom rade: Skutočnosť, že si zmluvné strany nedojednali dôvody a spôsoby odstúpenia od zmluvy znamená, že do účinnosti vstupujú všeobecné ust. O. z. Citoval znenie § 48 ods.2,§ 49 a § 49a O. z. Má za to, že v jeho prípade bol uvedený do omylu, nakoľko zmluvu podpísal kvôli tomu, že žalovaný v 1.rade mal splatiť všetky jeho záväzky, inak by nikdy žiadnu zmluvu, v ktorej by figuroval byt v ktorom bývala jeho matka nepodpísal. Reprodukoval časť odôvodnenia (na str.5) uznesenia NS S R 4Cdo 111/2008 z 30.6.2009. Ak by aj súd nemal za preukázané, že bol úmyselne uvedený do omylu využijúc pritom jeho finančnú a osobnú tieseň, stále vchádzajú do účinnosti všeobecné dôvody odstúpenia od zmluvy vyplývajúce z všeobecnej časti záväzkových vzťahov. Právo strany odstúpiť od zmluvy vzniká obvykle v dôsledku podstatného porušenia zmluvy druhou stranou. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že sa od počiatku jednalo o konanie v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle ktorého apeluje na § 39 O. z. (citoval jeho znenie), ktoré vyjadruje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak je tento urobený v rozpore so zák., alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle cit., absolútna neplatnosť právneho úkonu zakladá neplatnosť aj všetkých na ňu nadväzujúcich úkonov, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práva ako má on sám (Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet.). Absolútnou neplatnosťou je súd povinný sa zaoberať ex offo. Súd v tomto zmysle sa vôbec nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami, aj z toho dôvodu považuje rozsudok súdu za nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, súd sa nevysporiadal so skutkovými zisteniami, a v tomto smere ani nevykonal dostatočne dokazovanie po skutkovej a právnej stránke. Samotné tvrdenia súdu zakladajú medzi sebou rozpor, nakoľko súd uvádza, že predmetná kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bola uzatvorená platne, napriek tomu, že, ako ďalej uvádza, v nej nebola uvedená výška záväzkov a ani suma, ktorú má kupujúci (ako žalovaný v 1.rade) uhradiť predávajúcemu. S poukázaním na § 588 O. z. je podstatnou náležitosťou aj stanovenie kúpnej ceny, inak je možné dovolávať sa neplatnosti takto uzatvorenej zmluvy. Má za to, že žalovaný v 1.rade ho zámerne uviedol do omylu, nakoľko v tom čase vedel, že je vo finančnej aj osobnej tiesni, tento stav využil, sám mu ponúkol, že jeho záväzky uhradí, s možnosťou splatenia dlžnej sumy za omnoho výhodnejších podmienok. O tejto skutočnosti ho niekoľkokrát ubezpečoval. Rovnako tak zneužil jeho právnu nevedomosť, úmyselne vyhotovil kúpnu zmluvu, nabádal ho na jej podpísanie s tým, že je to bežný postup a že ide len o zabezpečenie do času uhradenia jeho záväzkov. V tom čase v predmetnom byte bývala aj jeho matka, ktorá je na dôchodku a jej zdravotný stav už nebol najlepší. Napriek tomu naňho naliehala, aby zmluvu podpísal. Následne uhradil iba záväzok a) sumu vo výške záväzkov vyplývajúcich na základe zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť č. EX 1012/2007, u exekútora JUDr. Kováča, Košice, Južná trieda 93, Y - 614/2009- v.z.80/2009. b) sumu vo výške záväzkov vyplývajúcich na základe zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť č. EX 1928/2006, u exekútora JUDr. Jakubčáka, Michalovce, Námestie Slobody 13, Z -1151/2009. Napriek tomu, že sa v predmetnej zmluve v čl. V. zaviazal uhradiť aj záväzok voči MAXIMA FINANCE s.r.o. do dnešného dňa sa tak nestalo. Na základe záložného práva sa MAXIMA FINANCE s.r.o. domáhala vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a predmetný byt išiel do dražby. T. č. už bol výlučným vlastníkom bytu žalovaný v 1.rade. Ako už uviedol, nakoľko v rozhodnom období bývala v byte stále jeho matka, ktorá bola predtým jeho výlučnou vlastníčkou, snažil sa dražbe bytu zabrániť. Žalovaný v 1.rade tvrdil, že v byte môže naďalej bývať jeho matka, ale keď byt pôjde do dražby, MAXIMA FINANCE s.r.o. ho odpredá novým vlastníkom, ktorí nebudú trpieť prítomnosť cudzej osoby. Opätovne sa ocitol v takej situácií, že inak konať nemohol. Z toho dôvodu jeho brat vybral pôžičku a pred dražbou zaplatil pohľadávku MAXIMA FINANCE s.r.o., ktorá následne vystavila potvrdenie o úhrade záväzku formou Ukončenia zmluvy o pôžičke č.ZP/152/2008 k 3.7.2009, v ktorom v bode I. uvádza, že si riadne a v plnej výške splnil
záväzok vyplývajúci zo zmluvy. Na potvrdení žiadnym spôsobom nefiguruje žalovaný v 1.rade, nakoľko predmetný záväzok, ktorý sa zaviazal zaplatiť uhradil v plnej výške sám. MAXIMA FINANCE .s.r.o. preto požiadala o výmaz záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Tým na nehnuteľnosti neviazlo žiadne vecné bremeno a vlastníkom naďalej ostal žalovaný v 1.rade. Aj na základe danej skutočnosti je dostatočne zrejmé, že žalovaný v 1.rade konal s nekalým úmyslom a nakoľko takto dosiahol to, že na nehnuteľnosti už neviazla žiadna ťarcha, mohol s bytom voľne nakladať. Byt následne predal žalovanej v 2. rade. Tá ho odkúpila za cenu 48 000 €, pričom ide o 3 izbový byt nachádzajúci sa v Starom meste. Nadobúdateľka ako žalovaná v 2.rade mala vedomosť o tom, že v byte býva jeho matka, nakoľko ju niekoľkokrát vyzvala, aby sa z bytu vysťahovala. Musela mať aj vedomosť o tom, za akej situácie došlo k predaju bytu, nakoľko v liste adresovanom jeho matke z 3.11.2009 uvádza: zohľadňovali sme Váš vek a situáciu v ktorej ste sa ocitli. Na základe uvedeného má za to, že žalovaná v 2.rade nemohla byť pri nadobúdaní bytu do svojho výlučného vlastníctva dobromyseľná. Následne byt opäť previedla na žalovaného v 3.rade. V byte sa určité obdobie po jeho kúpe vykonávali rekonštrukčné práce, ale v súčasnosti ako aj dlhšie obdobie predtým bol byt neobývaný. V súčasnosti stále spláca pôžičku, ktorú vybral na svoje meno jeho brat, aby mohol vyplatiť dlh vedený v MAXIMA FINANCE s.r.o., a rovnako tak prišiel aj o predmetný byt. Na základe všetkých uvedených skutočností navrhol zrušiť rozsudok, v zmysle § 221 O. s. p. a vydať nasledovné rozhodnutie Zrušuje napadnutý rozsudok a vec vracia súdu na opätovné prejednanie. Žalovaní nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu podala žalovaná v 2.rade toto vyjadrenie: Nestotožňuje sa s obsahom textu odvolania, nakoľko celý text je zmätočný a opakujú sa v ňom skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania už pred prvostupňovým súdom. Vyjadrenie odvolavateľa o tom, že v konaní pred prvostupňovým súdom súd neúplne zistil skutkový stav veci a že nevykonal potrebné dôkazy, je len citácia príslušného § 205 O. s. p., v „kutočnosti“ odvolavateľ neuvádza, ktoré konkrétne dôkazy sa nevykonali. Napriek tomu poukázala na skutočnosť, že všetci účastníci konania sa na pojednávaní súdu vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a preto súd dokazovanie ukončil. Problematika vypratania nehnuteľnosti nebola predmetom konania. Podobne aj iné skutočnosti, ktoré naznačuje odvolavateľ sú len výsledkom jeho neznalosti podstaty zákonných ust. o ktorých sa odvolávateľ zmieňuje. Argumentácia o: neúplnom zistení skutočnosti, o nedostatočnom odôvodnení rozsudku, neprejednania otázky vypratania nehnuteľnosti, odvolávanie sa na to, že uzavrel zmluvu v tiesni a p. toto považuje za obštrukciu a účelové tvrdenie s ktorým sa prezentoval už pred „prvostupňový“ súdom. Je toho názoru, že odvolanie je neodôvodnené a preto by malo byť zamietnuté. Žalovaný v 3.rade uviedol k odvolaniu žalobcu nasledujúce. Podľa jeho názoru súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a na základe zistených skutočnosti vec správne rozhodol a dostatočne odôvodnil. Na základe uvedeného preto navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci 61,87 € a režijný paušál 8,04 €. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade zrušil rozsudok a konanie zastavil a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3.rade rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané žalobcom už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd výstižne a presvedčivo vyrovnal. Podľa § 211 ods.2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 19 veta pred bodkočiarkou O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa § 20 O. s. p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 18 ods.1 O. z. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa ods.2 písm. a) cit. ust. právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb. Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods.1 prvá veta O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods.1 O. s. p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa ods.4 cit. ust. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Pod spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zák. priznáva účastníkom a túto spôsobilosť má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu). Pod procesnou spôsobilosťou sa rozumie spôsobilosť vykonávať v konaní procesné práva a povinnosti účastníka konania samostatne alebo prostredníctvom zástupcu. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I (č.l.253) bolo zistené, že žalovaný v 1.rade bol zrušený od 18.8.2015 rozhodnutím súdu o zrušení bez likvidácie podľa § 68 ods.3 písm. c) Obch. zák. z dôvodov podľa § 68 ods.6 Obch. zák. a 1.10.2015 bol vymazaný na základe uznesenia uvedeného súdu 28Cbr/28/2014-39 z 25.6.2015, tzn., že zanikol, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu) i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú spôsobilosť). Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalobca ani v odvolaní neoznačuje, ktorý dôkaz - hoci ho navrhoval - nebol vykonaný a neuviedol, ktoré právne významné skutočnosti, hoci ich tvrdil, súd prvého stupňa nezisťoval. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Podľa § 205a ods.1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav.
Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné. Žalobcom v odvolaní tvrdené skutočnosti - uvedenie ho žalovaným v 1.rade do omylu, finančná a osobná tieseň, konanie žalovaného v 1.rade v rozpore s dobrými mravmi -, boli mu známe už počas konania na súde prvého stupňa, avšak - napriek tomu, že bol uznesením 15C/296/2011-33 z 26.4.2012 (jeho zástupkyni doručeným 11.5.2012; doručenka pri č.l.37) poučený podľa § 120 ods.4 O. s. p. - ich neuplatnil, preto na ne nemožno vziať zreteľ. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak žalobca považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a nepresvedčivý, ide len o jeho ničím nepodložený subjektívny názor. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto nie je nepreskúmateľný, ani nepresvedčivý. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. Žalovaná v 2.rade žiadne trovy neuplatnila. Žalovaný v 3.rade mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jeho zástupcu mu nemohla byť priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti, z toho dôvodu trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.