Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu WReality, s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Južná trieda 66/1591, IČO: 44 026 773, právne zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, Timonova 13, IČO: 30 665 981 proti žalovanému: EL-Moto s.r.o., so sídlom 916 31 Kočovce, Rakoľuby 247, IČO: 51 798 743, právne zastúpenému JUDr. Matejom Molčanom, advokátom so sídlom 040 11 Košice - mestská časť Západ, Humenská 12A, IČO: 50 038 249, o zaplatenie 8.942,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -225 zo dňa 2. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 102,62 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 603,16 eur od 09.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 1 460,88 eur od 09.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 3 839,48 eur od 20.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 1 038,58 eur od 15.03.2019 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 3 839,48 eur do troch dní (výrok I.). Výrokom II. rozsudku vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného dokazovania: Strany boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi. Dňa 02.10.2018 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti patriace žalobcovi, a to priestory nachádzajúce sa v prístrešku - miestnosti, bližšie uvedené v prílohe č. 2 pod číslami 1.30, 1.31, 1.32, 2.20, a priestory nachádzajúce sa v hale uvedené v prílohe č. 2 pod číslami 1.33, 1.34, 1.35, 12 parkovacích miest na pozemku parc. č. XXXX/XXX a prístupová cesta na pozemku parc. č. XXXX/ XXX. Predmet nájmu bol presne špecifikovaný v prílohe č. 2 zmluvy. Priestory boli prenechané do užívania žalovanému za účelom prevádzkovania skladovacích priestorov, priestorov pre diagnostiku a opravu motorových vozidiel, prevádzkovanie obchodnej činnosti s autodoplnkami, prevádzkovanie údržby motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti a prevádzkovanie autoservisu. Zmluvné

strany sa dohodli na mesačnom nájomnom 1.844,30 Eur bez DPH, ktoré bolo splatné do 8. dňa príslušného mesiaca. V nájomnom neboli zahrnuté úhrady za služby spojené s nájmom (elektrina, voda, teplo, plyn, odpady, atď.). Výška mesačných záloh bola stanovená dohodou na 325,- Eur bez DPH. Boli stanovené podmienky výpočtu energií. Zálohy boli splatné spolu s nájomným a vyúčtovanie sa malo uskutočňovať raz ročne po skončení kalendárneho roka na základe skutočných odberov. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 06.10.2018, pričom strany sa dohodli, že nájomné a platby za obdobie 06.10.2018 - 31.10.2018 nie je žalovaný povinný platiť. Zmluvné strany sa dohodli na možnostiach ukončenia nájomného pomeru dohodou, odstúpením alebo výpoveďou, pričom oprávnením žalobcu ako prenajímateľa bolo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak bude žalovaný v omeškaní s platením nájomného a/alebo úhrad spojených s užívaním nájmu o viac ako 30 dní. Dohodli sa tiež na povinnosti nájomcu v tomto prípadne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej trojnásobku mesačného nájomného (čl. X.2). Zmluvné strany sa v čl. IV bod 12 dohodli na tom, že nájomca (žalovaný) zloží do troch dní od podpisu zmluvy na účet žalobcu ako prenajímateľa zábezpeku vo výške 2.800,- Eur. Podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí priestorov zo dňa 08.10.2018, ktorého sa zúčastnili žalobca a žalovaný došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom a pôvodným nájomcom R&T Service, s.r.o., a k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy dňa 02.10.2018 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Bol spísaný stav meračov, boli odovzdané kľúče od priestorov. Je tu konštatované, že žalovaný má podozrenie, že priestory, ktoré sú predmetom Nájomnej zmluvy zo dňa 02.10.2018 nie sú právne a majetkovo vysporiadené. V tom čase aj pôvodnú spoločnosť R&T Service, s.r.o., zastupoval na základe generálneho plnomocenstva E.. N. N., ktorý bol zároveň aj konateľom žalovaného. Listom zo dňa 11.10.2018 upozorňoval žalobca žalovaného na skutočnosť, že jeho vyhlásenia v nájomnej zmluve ohľadne povolenia na vykonávanie činnosti sa nezakladajú na pravde, na nedodržiavanie predpisov o ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku. Zároveň vyzval žalovaného na preukázanie vzniku poistného vzťahu v zmysle čl. VIII. ods. 7, a to do 17.10.2018. Listom zo dňa 23.10.2018 oznámil žalobca žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy a poukázal na výpovednú lehotu 3 mesiace, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výpovedi. Výpoveď bola prevzatá 23.10.2018. Odstúpením od zmluvy zo dňa 15.01.2019 žalobca odstúpil od tejto uzatvorenej Nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného a úhrad spojených s predmetom užívania nájmu (faktúra č. 18551068, 18551071) a z dôvodu nepreukázania vzniku ani trvania dohodnutých druhov poistenia do troch mesiacov od výzvy. V spodnej časti odstúpenia od zmluvy sa uvádza, že dňa 15.01.2019 konateľ žalobcu odovzdával pri jednaní tento dokument E.. N. N., ktorý odmietol tento dokument prevziať, pričom svedkami má byť W. X. a E. Z.. Listom zo dňa 18.01.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že rešpektuje výzvu na odovzdanie priestorov, avšak namieta dátum ukončenia nájomnej zmluvy, nakoľko za riadny termín ukončenia zmluvy považuje deň 31.01.2019, kedy zmluva zanikla výpoveďou zo strany prenajímateľa. K doručeniu odstúpenia nedošlo. Faktúrou č. 18551068 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za december 2018 a média za december 2018 v súlade so zmluvou vo výške 2.603,16 Eur s DPH, táto suma bola splatná 08.12.2018. Faktúrou č. 18551071 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za január 2019 a média za január 2019 v súlade so zmluvou vo výške 2.603,16 Eur s DPH, táto suma bola splatná 08.01.2019. Faktúrou č. 19551003 vyúčtoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu za nevyplatenie nájmu v mesiaci december 2018 vo výške 6.639,48 Eur, ktorá bola splatná podľa faktúry 19.01.2019. Faktúrou č. 19551012 vyúčtoval žalobca žalovanému média za rok 2018 v sume 1.038,58 Eur, pričom táto suma bola podľa faktúry splatná 22.02.2019. Faktúrou č. 2520190001 dobropisoval žalobca žalovanému nájomné za dobu od 16.01.2019 do 31.01.2019 v celkovej sume 1.142,28 Eur, táto suma bola podľa faktúry splatná 09.02.2019. Listom zo dňa 26.02.2019 uskutočnil žalobca voči žalovanému jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, pričom zo zápočtu vyplýva, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 11.742,10 Eur (faktúra č. 18551068, 18551071, 19551003, 19551012) započítava voči pohľadávke žalovaného z titulu zábezpeky vo výške 2.800,- Eur. Rozdiel vo výške 8.942,10 Eur následne zahŕňa faktúry č. 18551068 na sumu 2.603,16 Eur, č. 18551071 na sumu 1.460,88 Eur, č. 19551012 na sumu 1.038,58 Eur, a časť faktúry č. 19551003 za zmluvnú pokutu vo výške 3.839,48 Eur. K tomuto započítaniu oznámil žalovaný, že ho považuje za neplatné a neúčinné. Uviedol, že faktúra č. 18551068 bola uhradená vzájomným zápočtom zo strany žalovaného listom zo dňa 06.12.2018 a z tohto dôvodu si žalobca nemohol uplatniť ani zmluvnú pokutu vo výške 6.639,48 Eur za údajné neuhradenie nájomného.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , až 3 , až 4, o nájme a podnájme nebytových priestorov, , až 302, až 4, až 3 , až 3 nariadenia vlády SR č. a konštatoval, že vychádzajúc z uzatvorenej Nájomnej zmluvy zo dňa 02.10.2018 žalobca riadne nebytové priestory žalovanému prenajal. Tvrdenia žalovaného o tom, že zmluva nie je platná, neboli preukázané. O tom, že došlo k riadnemu uzatvoreniu nájomnej zmluvy svedčí samotná uzatvorená zmluva, Protokol o odovzdaní a prevzatí priestorov zo dňa 08.10.2018, z ktorého je zrejmé, že došlo aj k ukončeniu užívania priestorov pôvodným nájomcom spoločnosťou R&T Service, s.r.o. Žalovaný uvádzal, že predmet nájmu nemohol byť prenajatý z dôvodu, že ho užívala podľa zmluvy pôvodná spoločnosť R&T Service, s.r.o., ktorá skutočnosť však v priebehu konania nebola preukázaná. Konateľ žalovaného bol spoločníkom a tiež aj konateľom spoločnosti R&T Service, s.r.o., už od roku 2012, teda aj v čase, kedy došlo k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy so žalovaným. U žalovaného je konateľom od 18.10.2018, teda v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy síce ešte konateľom nebol, avšak z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že za žalovaného už na základe plnej moci vystupoval v čase, keď sa priestory žalovanému odovzdávali (Protokol o odovzdaní a prevzatí priestorov zo dňa 08.10.2018 a Plnomocenstvo od konateľa pána A. pre E.. N.). E.. N. teda ako konateľ pôvodného nájomcu R&T Service, s.r.o., a tiež ako splnomocnený zástupca žalovaného v Protokole priestory za žalovaného prevzal a za pôvodného nájomcu R&T Service, s.r.o., odovzdal, keďže konal za obe spoločnosti. Nikdy následne nespochybňoval, že priestory žalovaný užíval a ani výšku nájomného. Sám započítaval pohľadávky z nájomného so svojou údajnou pohľadávkou na náhradu škody, tvrdil, že zmluva zanikla až 31.01.2019. Súd prvej inštancie preto samotnú zmluvu považoval za platne uzatvorenú, keďže bola písomne uzatvorená, mala jednoznačne vymedzený predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca dal žalovanému výpoveď z nájomnej zmluvy. Zmluva by tak končila k 31.01.2019. Medzičasom však žalobca adresoval dňa 15.01.2019 žalovanému aj odstúpenie od zmluvy, a to z dôvodu nesplnenia povinnosti poistenia a z dôvodu neuhrádzania platieb nájomného. Samotné ukončenie alebo neukončenie zmluvy pritom vplyv na právne posúdenie tejto veci, v ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nájomného, úhrad za energie a zmluvnej pokuty nemá. Žalobca si totiž uplatňuje nárok na nájomné iba do 15.01.2019, keďže faktúrou č. 2520190001 dobropisoval žalovanému nájomné za dobu od 16.01.2019 do 31.01.2019 v celkovej sume 1.142,28 Eur. V prípade výkladu prezentovaného žalovaným by žalovaný mal ďalej platiť nájom ešte do 31.01.2019, čo však žalobca nežiada. Na okraj súd prvej inštancie podotkol, že odstúpiť od zmluvy žalobca mohol, a to s poukazom na článok X bod 1 písm. b/, bod 2, keďže žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného o viac ako 30 dní (ide napríklad o faktúru č. 18551068, ktorá bola splatná 08.12.2018 a k tomuto dátumu uhradená nebola, a to ani nižšie uvedeným zápočtom zo strany žalovaného). Žalovaný v priebehu trvania zmluvného vzťahu nespochybňoval, že priestory reálne užíval, z jeho vyjadrení je zrejmé, že v prenajatých priestoroch vykonával vlastnú podnikateľskú činnosť. Nenamietal výšku vyúčtovaných platieb za nájom a úhrady spojené s nájmom, ktorých výška bola riadne medzi stranami v Nájomnej zmluve dohodnutá. Sám dokonca započítaval (listy zo dňa 06.12.2018 a 09.01.2019) voči týmto pohľadávkam žalobcu údajnú svoju pohľadávku. V prípade, že by pohľadávky žalobcu z titulu nájomného neuznával (v časti nájomného a úhrad), nikdy by k započítavaniu nepristúpil, pretože by išlo o neexistujúce pohľadávky). Žalobca faktúrami č. 18551068 vyúčtoval žalovanému nájomné za december 2018 a média za december 2018 vo výške 2.603,16 Eur s DPH, faktúrou č. 18551071 nájomné za január 2019 a média za január 2019 v súlade so zmluvou vo výške 2.603,16 Eur s DPH (tu následne došlo k dobropisu na sumu 1.142,28 Eur) a faktúrou č. 19551012 média za rok 2018 v sume 1.038,58 Eur. Nárok na zaplatenie týchto platieb zo strany žalovaného nebol spochybnený žiadnymi dôkazmi a jednoznačne vyplýva z čl. VI bod 1, 6, 7, 8, 9, v ktorom si zmluvné strany dohodli výšku nájomného, výšku záloh na úhrady spojené s nájmom a tiež spôsob rozúčtovania jednotlivých nákladov na energie. Súd považuje za platné aj započítanie, ktoré realizoval žalobca listom zo dňa 26.02.2019, kedy vo vzťahu k svojim pohľadávkam v celkovej výške 11.742,10 Eur (faktúra č. 18551068, 18551071, 19551003, 19551012) započítal pohľadávku žalovaného z titulu zábezpeky vo výške 2.800,- Eur, čím dlh žalovaného zostal vo výške 8.942,10 Eur. Týmto spôsobom si žalobca splnil svoju povinnosť vrátiť žalovanému zloženú zábezpeku vo výške 2.800,- Eur podľa čl. VI bod 12 Nájomnej zmluvy.

1.4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že voči pohľadávkam žalobcu si žalovaný započítal svoju pohľadávku, ktorou mala byť pohľadávka spočívajúca v náhrade škody vo výške 4.737,18 Eur, na žalovaného postúpená z R&T Service, s.r.o., a ktorá mala vzniknúť tým, že právny predchodca žalovaného opravil vozidlo svojho klienta, ktoré mal odovzdané na opravu v autoservise, keďže škoda vznikla v dobe, keď vozidlo bolo u neho v oprave, pričom však za spôsobenú škodu má zodpovedať žalobca, nakoľko k nej došlo pádom konštrukcie nachádzajúcej sa v areáli žalobcu. Listom žalovaného zo dňa 06.12.2018 žalovaný započítal voči pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. 18551068 na sumu 2.603,16 Eur túto svoju peňažnú pohľadávku vo výške 4.737,18 Eur titulom náhrady škody, ktorá bola postúpená na žalovaného pôvodným veriteľom R&T Service, s.r.o. Pohľadávka žalobcu tak mala zaniknúť v celom rozsahu a žalovanému mal zostať zostatok pohľadávky vo výške 2.134,02 Eur. Žalobca k tomuto započítaniu oznámil žalovanému, že započítanie považuje za neplatné, nakoľko žiadna pohľadávka R&T Service, s.r.o., na náhradu škody v sume 4.737,18 Eur nevznikla, zo strany žalobcu nedošlo ku konaniu, ktoré by viedlo k vzniku škody na motorovom vozidle M. T V tomto podaní sa uvádza, že za škodu majiteľke vozidla by zodpovedala R&T Service, s.r.o. Žalobca od majiteľky vozidla a ani od R&T Service, s.r.o., motorové vozidlo neprevzal. Vozidlo bolo zaparkované na prístupovej ceste v rozpore s Nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi R&T Service, s.r.o., a žalobcom. Žalobca spochybnil aj výšku vyčíslenej škody, spôsob jej vypočítania, spochybnil, či reálne došlo k oprave. Listom zo dňa 09.01.2019 započítal žalovaný voči pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. 18551071 na sumu 2.603,16 Eur svoju pohľadávku vo výške 2.134,02 Eur titulom náhrady škody, ktorá bola postúpená na žalovaného pôvodným veriteľom R&T Service, s.r.o. Pohľadávka žalobcu z titulu faktúry č. 18551071 tak mala zaniknúť v rozsahu 2.134,02 Eur. Listom zo dňa 11.01.2019 oznámil žalobca žalovanému neplatnosť započítania z 09.01.2019 z rovnakých dôvodov ako to uvádzal pri započítaní z 06.12.2018. Žalovaný predložil fotodokumentáciu o poškodení motorového vozidla M., kalkuláciu R&T Service, s.r.o., č. 9850933799 spolu s kontrolným listom, z ktorého vyplývajú náklady na opravu vozidla s DPH 4.737,18 Eur. Bol predložený aj zákazkový list, v ktorom sa uvádza, že vozidlo bolo prevzaté od zákazníka 07.06.2018 za účelom diagnostiky - problém s motorom, svieti kontrolka motora, a za účelom výmeny mechov vzduchového podvozku. Žalovaný tiež predložil čestné vyhlásenie U. H. - vlastníčky poškodeného motorového vozidla o tom, že dňa 13.06.2018 bolo jej vozidlo poškodené v areáli žalobcu, k poškodeniu došlo pádom železnej konštrukcie zastrešujúcej nádoby na komunálny odpad na jej vozidlo, o škodovej udalosti bola informovaná R&T Service, s.r.o., ktorá mala jej vozidlo v tom čase v držbe za účelom vykonania servisných úkonov, pričom túto škodu spoločnosť odstránila na vlastné náklady a tie boli vo výške 4.737,18 Eur. Žalovaný si tak voči pohľadávkam žalovaného na nájomného a úhrady za médiá za december 2018 a január 2019 započítal svoju pohľadávku na náhradu škody. V danom prípade, i keď ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi, nie je možné vychádzať z ustanovení o náhrade škody, nakoľko podľa by muselo ísť o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. V danom prípade však nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, ale ku škode malo dôjsť iným spôsobom. Pokiaľ malo dôjsť k vzniku zodpovednosti za škodu a následne k možnosti započítania pohľadávky na náhradu škody voči pohľadávke žalobcu, bolo potrebné, aby žalovaný v konaní preukázal, že a/ žalobca porušil právnu povinnosť- teda konal v rozpore s objektívnym právom. V tomto prípade bolo úlohou žalobcu preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia . Toto však jednoznačne v konaní žalovaným preukázané nebolo. I keď pri uplatnení tohto nároku žalovaný presne neuvádza, o aké porušenie povinnosti zo strany žalovaného malo dôjsť, z listu R&T Service, s.r.o., zo dňa 05.10.2018, adresovaného žalobcovi s názvom „Reklamácia daňových dokladov a uplatnenie nároku na náhradu škody“ je možné zistiť, že žalovaný odkazuje na porušenie právnej povinnosti tým, že došlo k pádu nezabezpečenej a zrejme nesprávne zmontovanej oceľovej konštrukcie na motorové vozidlo v areáli a na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Podľa tohto listu ku vzniku škody vo výške 4.737,18 Eur malo dôjsť v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, ktorý si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na majetku iného. Vzhľadom na takto formulovaný nárok je potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný nepreukázal, že žalobca porušil akúkoľvek právnu povinnosť a že za škodu zodpovedá. Pokiaľ i vychádzame z predloženej fotodokumentácie, môžeme iba konštatovať, že

na motorové vozidlo M. T. padol prístrešok, nevieme však uviesť, komu prístrešok patril, z akého dôvodu padol a teda nemôžeme konštatovať, že za škodu, ktorá i reálne vznikla, zodpovedá sám žalobca. Žalobca v konaní tvrdí, že prístrešok nie je jeho, patrí spoločnosti WAVEX, s.r.o. Preukazuje teda, že to nie je žalobca, kto porušil povinnosť, ale povinnosť mohla porušiť iná spoločnosť. V danom prípade je bremeno tvrdenia, ale i dôkazu, že to bol žalobca, kto porušil právnu povinnosť, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody, na strane žalovaného. Ten si totiž uplatňuje nárok na náhradu škody a je teda povinný preukázať, že k porušeniu povinnosti došlo zo strany žalobcu. To však v konaní bez pochybností preukázané nebolo. Nie je povinnosťou žalobcu preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Už samotné nepreukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu vedie k nemožnosti priznania nároku žalovaného na náhradu škody. V konaní nebolo preukázané ani prípadné porušenie žalovaným (porušenie tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti). V konaní nebolo preukázané, akú konkrétnu prevenčnú povinnosť by mal žalobca porušiť, resp. nesplniť, ktorá by mu vyplývala či už zo zmluvy alebo z právneho predpisu. b/ existencia škody - teda škody, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného - žalovaného, a to v podobe skutočnej škody a ušlého zisku. Žalovaný predložil fotodokumentáciu o poškodení vozidla, cenovú kalkuláciu, zákazkový list a kontrolný list. I v tejto časti bola zo strany žalobcu vznesená námietka týkajúca sa výšky škody. Nepochybné je, že k určitej škode došlo, toto nepopiera ani žalobca, nie je však zrejmé, v akej výške. Žalobca spochybnil samotnú cenovú kalkuláciu, poukázal na jednotlivé položky, ktoré boli opravované a nevyhnutnosť ich opravy či nahradenia. Samotná cenová kalkulácia nebola robená nezainteresovaným subjektom, R&T Servis, s.r.o., si kalkuláciu robil sám, vozidlo sám opravil a sám teda stanovoval, koľko oprava stojí. Nepochybne takéto určenie škody nemôže byť postačujúce pre jej priznanie. Samotná táto skutočnosť však s ohľadom na skutočnosť, že nie je preukázaná zodpovednosť žalobcu za škodu nebola pre posúdenie dôležitá, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorú je potrebné v každom prípade preukázať, nestačí ju iba predpokladať. Keďže súd konštatoval, že nie je možné určiť, že žalobca porušil nejakú právnu povinnosť, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti. d/ zavinenie. Tu súd prvej inštancie poukázal na vyššie uvedené písmeno a/, v ktorom sa bližšie vyjadruje aj k otázke zavinenia zo strany žalobcu a k skutočnosti, že nie je preukázané, že za škodu zodpovedá žalobca. Vychádzajúc z týchto skutočností uzavrel, že nie je možné konštatovať, že žalovanému by patril nárok na náhradu škody, ktorý by si následne mohol započítať s pohľadávkami žalobcu. Pohľadávky z titulu nezaplatenia nájomného a úhrad spojených s nájmom za obdobie december 2018 a január 2019 tak nezanikli započítaním. Rovnako stále zostáva neuhradená aj pohľadávka z vyúčtovania za rok 2018.

1.5. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu, vyúčtovanú faktúrou č. 19551003 vo výške 6.639,48 Eur. Zmluvná pokuta bola v Nájomnej zmluve dojednaná v čl. X bod 2. Jej uplatneniu muselo predchádzať omeškanie nájomcu s platením nájomného alebo úhrad po dobu dlhšiu ako 30 dní. Žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného splatného 08.12.2018 (nájomné a úhrady za december 2018) a v omeškaní s platením nájomného a úhrad splatných 08.01.2019 (nájomné a úhrady za január 2019), keďže pohľadávky neboli zaplatené a nezanikli ani započítaním s uplatneným nárokom na náhradu škody. Už v prípade nájomného a úhrad za december 2018 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 08.01.2019 (deň 07.01.2019 bol 30-tym dňom od splatnosti). Dňom 08.01.2019 tak mohol žalobca vyúčtovať žalovanému zmluvnú pokutu. Tá predstavuje podľa Nájomnej zmluvy trojnásobok mesačného nájomného, teda sumu 6.532,90 Eur. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút záväzkového práva, a to či už ju posudzujeme podľa Občianskeho alebo . Zmluvnú pokutu teda možno charakterizovať ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Má v zásade nútiť toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej nesplnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Zmluvné strany zmluvnou pokutou zabezpečovali zaplatenie nájomného a úhrad. Je zrejmé, že k porušeniu povinnosti platiť nájomné a úhrady zo strany žalovaného došlo, pričom až do súčasnosti nie sú zaplatené nájom a úhrady za december 2018 a január 2019 (do 15.01.2019). Celkovo z tohto titulu dlží žalovaný žalobcovi sumu 4.064,04 Eur (2.603,16 Eur za december 2018 a 1.460,88 Eur za január 2019). V konaní žalobca preukázal platné dohodnutie zmluvnej pokuty v Nájomnej zmluve,

keď zmluvná pokuta presne identifikovala povinnosť zabezpečovanú zmluvou pokutou a tiež porušenie tejto povinnosti.

1.6. Súd tak žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy spolu 8.942,10 Eur, ktorá predstavuje súčet pohľadávky spočívajúcej v zaplatení nájomného a úhrad za december 2018 (faktúra č. 18551068 na sumu 2.603,16 Eur), za január 2019 (faktúra č. 18551071 na sumu 2.603,16 Eur po odpočte dobropisovanej sumy 1.142,28 Eur faktúrou č. 2520190001), v zaplatení médií za rok 2018 (faktúra č. 19551012), zmluvnej pokuty vo výške 3.839,48 Eur (faktúra č. 19551003, pričom si však žalobca v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu iba v tejto výške) po odpočítaní sumy 2.800,- Eur, ktorá predstavovala žalovaným zloženú zábezpeku. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, teda v sadzbe nižšej ako je minimálna sadzba (8 %). V prípade sumy 2.603,16 Eur splatnej 08.12.2018 je žalovaný v omeškaní od 09.12.2018 a v prípade sumy 1.460,88 Eur splatnej 08.01.2019 je žalovaný v omeškaní od 09.01.2019 (nájomné a úhrady boli splatné do 8. dňa príslušného mesiaca). Vyúčtovanie médií vo výške 1.038,58 Eur bolo podľa faktúry splatné 22.02.2019, pričom vyúčtovanie sa podľa čl. VI bod 6 Nájomnej zmluvy malo platiť jedenkrát ročne po skončení kalendárneho roka na základe konečného vyúčtovania. Žalobca v tomto prípade nepreukázal, kedy doručil žalovanému vyúčtovanie, preto najneskôr sa do omeškania mohol dostať dňom nasledujúcim po doručení žaloby spolu s platobným rozkazom, t.j. 15.03.2019. Zmluvná pokuta bola splatná podľa faktúry 19.01.2019, pričom jej uplatnenie bolo urobené zo strany žalobcu faktúrou č. 19551003 a súd žalovaného zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania od 20.01.2019, teda deň nasledujúci po splatnosti tejto sumy. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 1.038,58 Eur od 23.02.2019 do 14.03.2019 bola žaloba zamietnutá.

1.7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . Žalovaný bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti (časť úroku z omeškania), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom ( ).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa a a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil najmä nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 4737,18 Eur a následný zápočet tohto nároku žalovaného na náhradu škody voči pohľadávkam žalobcu. Škoda predstavuje pôvodný nárok spoločnosti R&T Servis, s.r.o. voči žalobcovi z titulu náhrady škody. Škoda bola spôsobená žalobcom dňa 07.06.2018 na motorovom vozidla v držbe spoločnosti R&T Servis, s.r.o., ktoré realizovala ako autoservis opravu predmetného vozidla na vlastné náklady. Žalovaný nadobudol predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu spoločnosti R&T Servis, s.r.o., pričom súd ustálil, že postúpenie pohľadávky neodporovalo dohode medzi stranami. Spoločnosť R&T Servis, s.r.o. - ako vyplýva z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie - užívala v čase vzniku škody nebytové priestory prenajaté od žalobcu - prenajímateľa, ktorý je výlučným vlastníkom celého areálu. Žalovaný namietal porušenie povinností podľa , ktorá je zrejmá aj s odkazom na z.č. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Poukázal aj na článok II ods. 2 nájomnej zmluvy zo dňa 02.10.2018. Vo vzťahu k zavineniu škody žalovaný zdôraznil, že počas celého zmluvného vzťahu žalobca vystupoval ako výlučný vlastník všetkých stavieb, a to aj dočasných, nachádzajúcich sa v predmetnom areáli žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že prístrešok nebol v jeho výlučnom vlastníctve je účelový, v rozpore s koncentračnou zásadou konania, pretože túto námietku vzniesol žalobca až na pojednávaní 11.06.2021, teda 2 roky po podaní žaloby. Na pojednávaní konateľ a jediný spoločník žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o prístrešok, žalobca priestory len prenajímal. Žalobca nemá zamestnancov, samotný prístrešok robil zamestnanec firmy WAVEX, s.r.o. Je pravdou, že prístrešok nebol dobre spravený a spadol, pričom došlo k poškodeniu kúsku kapoty a zadného nárazníka. Žalobca nepreukázal vlastnícke právo tretej osoby k predmetnému prístrešku, v tomto kontexte súd prvej inštancie pochybil, pretože porušil koncentračnú zásadu podľa . Zároveň je zrejmé, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.06.2020 je v rozpore s jeho tvrdeniami na pojednávaní 11.06.2021. Podľa názoru žalovaného nie je pravdou, že nie je povinnosťou

žalobcu preukázať, že za škodu nezodpovedá. Táto povinnosť mu vyplýva priamo z , v zmysle ktorého sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol voči spoločnosti v postavení prenajímateľa, mal vedomosť o tom, že prístrešok nebol urobený správne, nepreukázal, že škodu nezavinil, žalovaný má za to, že jeho nárok na náhradu škody existuje, škoda vznikla porušením povinnosti žalobcu, ktorý ju zavinil svojou nedbanlivosťou. Splatné záväzky voči žalobcovi splnil formou zápočtu tak ako to uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Žalobca tvrdí, že za škodu popisovanú žalovaným, pokiaľ by jej vznikla, nezodpovedá žalobca. Žalovaný ani jeho právny predchodca nie sú poškodenými. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nebola splnená ani jedna z podmienok pre vznik pohľadávky na náhradu škody spoločnosti voči žalobcovi, preto takúto neexistujúcu pohľadávku nebolo možné započítať. Žalovaný nie je spôsobilý preukázať, že za pád prístrešku zodpovedá žalobca a že by v tejto súvislosti došlo k porušeniu akejkoľvek povinnosti žalobcom. Dôkazy, na ktoré poukazuje žalovaný, nepreukazujú ani to, že poškodenou osobou je žalovaná spoločnosť, respektíve právny predchodca spoločnosť R&T Servis, s.r.o. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že v čase vzniku škody bolo motorové vozidlo v držbe spoločnosti R&T Servis, s.r.o., pričom jeho opravu realizovala spoločnosť na vlastné náklady, tieto skutočnosti sa týkajú právneho vzťahu medzi spoločnosťou R&T Servis, s.r.o. a vlastníčkou motorového vozidla. Nemôže to založiť priamy zodpovednostný vzťah medzi spoločnosťou R&T Servis, s.r.o. a žalobcom. Zodpovednosť žalobcu nemožno vyvodiť ani z vlastníctva nehnuteľností, keď k škode malo dôjsť pádom oceľovej konštrukcie, vlastnícke právo ku ktorej nie je evidované na liste vlastníctva. Pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 11.09.2019 tvrdil, že predmetná konštrukcia bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu, toto tvrdenie nepreukázal, naopak toto bolo vyvrátené, keď v konaní bolo preukázané, že vlastníkom konštrukcie bola iná spoločnosť. Pokiaľ by i pád prístrešku znamenal porušenie všeobecnej prevenčnej zásady, tohto porušenia sa nedopustil žalobca. Je pravdou, že dňa 02.10.2018 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi stranami, ku škode na predmetnom vozidle však malo dôjsť 07.01.2018, teda pred vznikom nájomného vzťahu medzi stranami. Predmetné vozidlo bolo v rozhodnom čase zaparkované na prístupovej ceste, na ktorej bolo zakázané zastavenie dopravnou značkou, teda došlo k porušeniu povinnosti podľa z.č. o cestnej premávke. Argumentácia žalovaného, týkajúca sa údajného porušenia koncentračnej zásady nemôže byť dôvodná. Pokiaľ si žalovaný uplatnil nárok na náhradu škody, podmienky vzniku nároku bol povinný preukázať sám žalovaný. Nie je tiež pravdou, že by vyjadrenie žalobcu z 01.06.2020 bolo v rozpore s tvrdeniami na pojednávaní 13.06.2021. Je právne neudržateľné tvrdiť, že niekto zodpovedá za škodu na motorovom vozidle len preto, že ku škode došlo na pozemku v jeho vlastníctve. K splneniu záväzkov, ktoré boli predmetom žaloby teda zo strany žalovaného nedošlo, a to ani započítaním.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

5. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem. 6. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

9. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10.1. Za aplikácie posudzoval odvolací súd na základe odvolania žalovaného i z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

10.2. Odvolací súd nezistil ani dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného ohľadom porušenia koncentračnej zásady zo strany súdu v prospech žalobcu, keď žalobca už v podaní zo dňa 02.06.2020 argumentuje, že za žalovaným tvrdený nárok na náhradu škody nezodpovedá, pričom ním predložená fotodokumentácia (dňa 13.09.2019, doručená žalobcovi dňa 29.11.2019) síce zachytáva, že došlo k pádu železnej konštrukcie, avšak nie je zrejmé, z čoho žalovaný usudzuje, že ide o železnú konštrukciu vo vlastníctve žalobcu na adrese JY.. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že túto námietku (že nie je vlastníkom železnej konštrukcie) vzniesol žalobca až na pojednávaní 11.06.2021.

11. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strany produkovali, čo považoval za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku, a preto je uvedená odvolacia argumentácia žalovaného nedôvodná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. .

12. Vzhľadom na obsah odvolania a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza:

13. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne právne posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme zo dňa 02.10.2018 podľa ustanovení o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že na základe tejto zmluvy prenechal žalobca žalovanému ako nájomcovi do užívania nebytové priestory a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi zmluvne dohodnuté nájomné 1 844,30 Eur + DPH a mesačné zálohy na úhrady médií 325,- Eur + DPH. Ďalej súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na nájomné a platby za médiá za december 2018, nájomné a platby za médiá za január 2019 a vyúčtovanie platieb za médiá za rok 2018. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci správne vyhodnotil i nárok žalobcu na zmluvnú pokutu s poukazom na

, až 302 v spojení s čl. X bod 2 nájomnej zmluvy uzavretej stranami a konštatoval, že žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného a úhrad. Keďže v prípade nájomného a úhrad za december 2018 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 08.01.2019, dňom 08.01.2019 tak mohol žalobca účtovať žalovanému zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje podľa zmluvy trojnásobok mesačného nájomného. Uvedené závery žalovaný v odvolaní nespochybňuje.

14. Žalovaný v konaní argumentoval, že si voči pohľadávke žalobcu započítal svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 4 737,18 Eur. Táto pohľadávka bola na žalovaného postúpená z R&T Service, s.r.o. a mala vzniknúť tak, že právny predchodca žalovaného mal ako autoservis u seba vozidlo svojej klientky. Autoservis a teda i vozidlo sa nachádzali v areáli vo vlastníctve žalobcu. Počas tohto času došlo k poškodeniu vozidla v dôsledku pádu konštrukcie prístrešku na komunálny odpad. Autoservis R&T Service, s.r.o. opravil poškodené vozidlo a sumu, vynaloženú na opravu ako škodu vo výške 4 737,18 Eur, si žalovaný (na ktorého bola pohľadávka autoservisu R&T Service, s.r.o. postúpená) uplatnil voči žalobcovi listom zo dňa 06.12.2018, ktorým započítal voči pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. 18551068 na sumu 2.603,16 Eur túto svoju peňažnú pohľadávku. Pohľadávka žalobcu tak mala zaniknúť v celom rozsahu a žalovanému mal zostať zostatok pohľadávky vo výške 2.134,02 Eur. Žalobca k tomuto započítaniu oznámil žalovanému, že započítanie považuje za neplatné, nakoľko žiadna pohľadávka R&T Service, s.r.o., na náhradu škody v sume 4.737,18 Eur nevznikla. Žalobca spochybnil aj výšku vyčíslenej škody, spôsob jej vypočítania, spochybnil, či reálne došlo k oprave. Listom zo dňa 09.01.2019 započítal žalovaný voči pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. 18551071 na sumu 2.603,16 Eur svoju pohľadávku vo výške 2.134,02 Eur titulom náhrady škody, ktorá bola postúpená na žalovaného pôvodným veriteľom R&T Service, s.r.o. Pohľadávka žalobcu z titulu faktúry č. 18551071 tak mala zaniknúť v rozsahu 2.134,02 Eur. Listom zo dňa 11.01.2019 oznámil žalobca žalovanému neplatnosť započítania z 09.01.2019 z rovnakých dôvodov ako to uvádzal pri započítaní z 06.12.2018. Týmto skutkovým stavom, vymedzeným žalovaným, bol súd prvej inštancie i odvolací súd viazaný.

15. Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení prezentovaných v konaní žalovaným správne vychádzal z ustanovení o škode a konštatoval, že bolo úlohou žalobcu preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia . Toto však podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne v konaní žalovaným preukázané nebolo. Pri uplatnení tohto nároku žalovaný presne neuviedol, o aké porušenie povinnosti zo strany žalovaného malo dôjsť; z listu R&T Service, s.r.o., zo dňa 05.10.2018, adresovaného žalobcovi s názvom „Reklamácia daňových dokladov a uplatnenie nároku na náhradu škody“ je možné zistiť, že žalovaný odkazuje na porušenie právnej povinnosti tým, že došlo k pádu nezabezpečenej a zrejme nesprávne zmontovanej oceľovej konštrukcie na motorové vozidlo v areáli a na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na takto formulovaný nárok súd prvej inštancie na základe dokazovania uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že žalobca porušil akúkoľvek právnu povinnosť a že za škodu zodpovedá. V tejto súvislosti súd prvej inštancie osobitne uzavrel, že v konaní nebolo preukázané ani prípadné porušenie žalovaným (porušenie tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti). Pre úplnosť súd prvej inštancie doplnil, že nie je zrejmé, ani v akej výške malo dôjsť ku škode, keď žalobca spochybnil cenovú kalkuláciu škody, predloženú žalovaným a realizovanú samotnou spoločnosťou R&T Servis, s.r.o., a žalovaný nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

16. Žalovaný v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii, ktorú uviedol už v prvoinštančnom konaní v tom smere, že namietal porušenie povinností podľa zo strany žalobcu, v dôsledku ktorého došlo ku škode na majetku spoločnosti R&T Servis, s.r.o., ktorá pohľadávka na náhradu škody bola na neho riadne postúpená.

17. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa až 3 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou a dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

20. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú chránené aj inými ustanoveniami, či už alebo iných právnych predpisov. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v , ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto postupoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa .

21. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že obsah spisu a výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie neumožňujú prijať záver prezentovaný žalovaným, že za popísanú škodu zodpovedá žalobca. Žalovaný v spore, a to ani v odvolacom konaní, neuviedol, akú konkrétnu povinnosť žalobca porušil, keďže ním uvádzané skutkové okolnosti ohľadom pádu konštrukcie na vozidlo tretej osoby podklad pre definovanie protiprávneho konania žalobcu neposkytujú. Svoj nárok žalovaný i v odvolacom konaní opiera len o ustanovenie . Je pravdou, ako je uvedené vyššie, že porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti je možné považovať za protiprávne konanie. Pre vznik zodpovednosti za škodu porušením povinnosti vyplývajúcej z však musia byť naplnené aj ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Ak za jednoznačnú príčinu pádu konštrukcie nebolo jednoznačne a bez pochybností ustálené konkrétne konanie či opomenutie žalobcu ako vlastníka pozemku (pričom žalovaný konkrétne konanie či opomenutie žalobcu nekonkretizoval a ani v tomto smere neoznačil žiadne dôkazy), nie je možné jeho zodpovednosť za škodu odvodiť z ustanovenia na základe porušenia povinnosti tzv. generálnej prevencie počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. I keby bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti zanedbal povinnosť spravovať svoj majetok (čo však v konaní zo strany žalovaného preukázané nebolo), takéto konanie/ opomenutie žalobcu by samo osebe nezakladalo jeho zodpovednosť za škodu podľa z dôvodu, že nebolo preukázané, že je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Bolo na žalovanom, aby svoje skutkové tvrdenia ohľadom popísaných skutočností preukázal.

22. Záveru súdu prvej inštancie, že nie je možné konštatovať, že žalovanému by patril nárok na náhradu škody, ktorý by si následne mohol započítať s pohľadávkami žalobcu, a teda pohľadávky žalobcu z titulu nezaplatenia nájomného a úhrad spojených s nájmom za obdobie december 2018 a január 2019 a pohľadávka z vyúčtovania úhrad za médiá za rok 2018 nezanikli započítaním, niet čo vytknúť.

23. Súd prvej inštancie potom žalovaného správne zaviazal k zaplateniu sumy spolu 8.942,10 Eur, ktorá predstavuje súčet pohľadávky spočívajúcej v zaplatení nájomného a úhrad za december 2018, január (po odpočte dobropisovanej sumy 1.142,28 Eur faktúrou č. 2520190001), v zaplatení úhrad za médiá za rok 2018 a zmluvnej pokuty vo výške 3.839,48 Eur po odpočítaní sumy 2.800,- Eur, ktorá predstavovala žalovaným zloženú zábezpeku.

24. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci správne ustálil i úrok z omeškania, ktorý patrí žalobcovi vo vzťahu k žalovanej pohľadávke podľa ustanovení , v spojení s nariadenia vlády SR č. 21/ 2013 Z.z.

25. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 255 ods. 1 priznal žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti svojho nároku (minimálna časť uplatneného úroku z omeškania) náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

27. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

28. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s , vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

33. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).