Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6P-126-2012.pdf
PDF · 109.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/126/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci navrhovateľky Y. N., C.. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX Y. T. E., Y. O. XPU L. Q., G. V., občianky SR, zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom Hradné nám. 29, Kežmarok, proti odporcovi T. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX Y. T. E., Y. O. XPU L. Q., G. V., občanovi SR, zastúpenému JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k R. N., W.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, občanovi SR a k maloletému dieťaťu: H. N., W.. XX.X.XXXX, bytom u otca, občanovi SR, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, t a k t o
rozhodol:
I Súd manželstvo navrhovateľky Y. N., C.. Q., nar. XX.X.XXXX v Starej Ľubovni, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX Y. T. E., Y. O. XPU L. Q., G. V. a odporcu T. N.V., W.. XX.X.XXXX v Levoči, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale F. XXX Y. T. E., Y. O. XPU L. Q., G. V., uzavreté dňa 12.1.1985 v Kežmarku, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Kežmarku, vo zväzku 13, ročníka 1985, na strane 194, pod poradovým číslom 4 r o z v á d z a .
II Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletého H. N., W.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu tak, že navrhovateľka je oprávnená starať sa o maloletého H. každý párny týždeň v mesiaci v roku a odporca je oprávnený starať sa o maloletého H. každý nepárny týždeň v mesiaci v roku. Obaja rodičia sú v čase, kedy majú dieťa zverené do osobnej starostlivosti, oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia sú oprávnení a povinní jeden druhému dieťa odovzdať vždy v nedeľu o 17.00 hod. a dieťa prevziať v nedeľu o 17.00 hod.
III Súd výživné zo strany rodičov n e u r č u j e .
IV Súd návrh navrhovateľky o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva z a m i e t a .
V Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.12.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2012 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletému H. a v čase podania návrhu maloletému R..
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela 12.1.1985 pred Miestnym úradom v Kežmarku. Manželstvo bolo pomerne harmonické až do roku 1995, kedy sa vzťahy medzi manželmi narušili odporcovou neverou. Dva roky nato prišli o byt, pretože odporca ich svojou nezodpovednosťou zadĺžil. Počas manželstva sa odporca dostal aj do vyšetrovacej väzby. Neskôr odporca trávil veľa času za hranicami Slovenska, takže výchova detí ostávala na navrhovateľke. V októbri 2007 sa odsťahovali
do Veľkej Británie, kde žili spokojne až do septembra 2012, kedy došlo opätovne k vážnemu narušeniu manželského spolužitia odporcovou neverou. Odporca odcestoval na Slovensko, kde za krátky čas nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou pricestoval do Veľkej Británie a spolu žijú v Liverpoole. Od 9.10.2012, kedy sa odporca vrátil zo Slovenska, zdržiava sa mimo spoločnej domácnosti, deti navštevuje jedenkrát do týždňa alebo ich kontaktuje telefonicky. 12.12.2012 zatelefonoval navrhovateľke, že príde so svojou známosťou bývať k nim, lebo on platí dom. Psychicky navrhovateľku týra. Nakoľko odporca stále udržiava známosť s inou ženou, navrhovateľkine city k nemu ochladli, navzájom sa odcudzili. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla súdu, aby jej manželstvo s odporcom rozviedol, nakoľko manželstvo neplní spoločenský účel, niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia a zároveň manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletých detí. Zároveň, aby súd rozhodol, že maloleté deti R. E. H. zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať, aby zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 400 L vždy do 10. dňa v mesiaci na bankový účet navrhovateľky počnúc dňom podania návrhu až do dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, aby zaviazal odporcu platiť poplatky spojené s bývaním na ul. XXX Y. T. E., Y. O. XX T. L. Q., G. V. a aby styk otca s maloletými deťmi neupravil.
Na pojednávaní konanom dňa 22.7.2015 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov, resp. ich zástupcov, t. j. navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky a právneho zástupcu odporcu. Na pojednávanie sa nedostavil súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie dňa 10.6.2015 a ani odporca, ktorému bolo predvolanie riadne a včas doručené.
Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka a odporcu.
Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu, najmä s návrhom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletých detí, s vyjadrením sa odporcu k návrhu.
Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 22.7.2015 vypovedala, že trvá na podanom návrhu. Ide u nej o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú štyri deti, tri sú už dospelé. Chce sa rozviesť, a to z dôvodu, že odporca má priateľku, pričom to nie je jeho prvá nevera. Nežije s odporcom v spoločnej domácnosti od roku 2012, nemieni spolužitie obnoviť už aj z dôvodu, že odporca ju chce psychicky zničiť, s priateľkou dokonca chodil k nej domov, až kým nepožiadala mestské orgány o pridelenie nového bývania. Toho času žije s dospelým synom R. a maloletým H. v rodinnom dome. Náklady navrhovateľky súvisiace s bývaním sú vo výške cca 603,- L, za vodu polročne 260,- L, avšak spláca dlh na vode mesačne po 30,- L. Ďalej platí internet 22,- L mesačne a cestovné do práce týždenne 18,- L. Dospelý syn R. už dva mesiace nie je zamestnaný. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ona v zamestnaní dosahuje príjem 220,- L týždenne, na maloletého H. poberá 20,- L a od štátu príspevok 64,50 L. Maloletý H. je žiakom 9. ročníka Základnej školy, škola je zadarmo, výdavky sú len na cestovné 10,- L týždenne. Od septembra 2014 do júna 2015 sa pokúsili s odporcom realizovať striedavú výchovu o maloletého H., ale H., keď bol u odporcu, chodil neskoro do školy, nedostavoval sa k lekárom, vynechával školské vyučovanie, zhoršil si prospech. Odporca jazdí na kamióne a v jeho byte ostáva len jeho 23-ročná priateľka, ktorú maloletý H. nerešpektuje.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 22.7.2015 uviedol, že je s odporcom v telefonickom kontakte. Odporca s rozvodom súhlasí. Trvá však na tom, aby bol maloletý H. W.a čas po rozvode zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 22.7.2015 uviedol, že na podanom návrhu trvajú. Navrhujú rozvod, nakoľko manželstvo neplní spoločenský účel a na čas po rozvode manželstva navrhujú maloletého H. zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať prispievať na výživu maloletého v sume 300,- eur mesačne. Nesúhlasia so striedavou starostlivosťou, nakoľko odporca vzhľadom na svoje zamestnanie nemôže plnohodnotne zabezpečiť výchovu maloletého dieťaťa.
Na pojednávaní konanom dňa 3.9.2015 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov, resp. ich zástupcov, t. j. odporcu, právneho zástupcu odporcu a právneho zástupcu navrhovateľky. Na pojednávanie sa nedostavila navrhovateľka, ktorá termín pojednávania vzala na vedomie dňa 22.7.2015 na predošlom pojednávaní.
Na pojednávaní konanom dňa 3.9.2015 odporca vypovedal, že s návrhom na rozvod súhlasí, avšak navrhuje, aby maloletý H. bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Aj dosiaľ maloletý H. býval striedavo u neho a navrhovateľky. U odporcu bol napr. 9 mesiacov a teraz je mesiac u navrhovateľky, striedajú si výchovu tak, ako chce maloletý. Odporca toho času býva v nájomnom byte so svojou priateľkou a so svojím starším synom R., ktorý je nezamestnaný, odporca ho živí. Odporca je v Anglicku zamestnaný, jeho mesačný príjem je okolo 800-900 L. Mesačné výdavky na bývanie predstavuje suma cca 980,- L a okrem toho platí odporca aj poistenie automobilu vo výške 120,- L. Odporca ďalej uviedol, že nemá vedomosť, žeby sa maloletému H. zhoršil prospech či správanie, naposledy bola na školskom združení jeho priateľka a nedozvedela sa, žeby sa nejako zhoršil. Maloletý je kľudnej povahy, nie je drzý. Maloletý H. má školu vzdialenú od bytu odporcu cca 700,- m, od domu navrhovateľky asi 4-5 km. Navrhovateľka sa snaží získať maloletého do svojej osobnej starostlivosti, lebo dostala štátny byt, ale podmienkou je, aby v ňom bývala aj s deťmi.
Na pojednávaní konanom dňa 3.9.2015 súd vypočul svedkyňu M. Q., nar. X.X.XXXX, ktorá vypovedala, že súhlasí so striedavou starostlivosťou o maloletého H., ktorý žil s ňou a odporcom posledný rok. Počas toho, ako bol u nich, správal sa maloletý normálne. V škole jej bolo oznámené, že jeho výsledky sú dobré. Odporca nerobí na maloletého žiaden nátlak, keď chce ísť k navrhovateľke, tak ide.
Na pojednávaní konanom dňa 4.11.2015 súd vypočul brata odporcu R. N.Á., nar. XX.XX.XXXX, ktorého navrhol vypočuť odporca. Ten k veci uviedol, že v minulom roku bol asi 4 mesiace v Anglicku, býval v dome navrhovateľky, ktorá je zamestnaná tak, že pracuje hlavne v noci, chodí do práce okolo 17.00 hod. a vracia sa ráno okolo 8.00 hod., a preto sa aj on väčšinou staral o maloletého H.. Robil mu raňajky, dohliadal, aby chodil do školy, navrhovateľka sa o dieťa starala hlavne cez víkendy. Má vedomosť, že toho času je H. u odporcu a nechce ísť k navrhovateľke. Aj starší syn R. býva u odporcu. Odporca jazdí na kamióne, nemá pravidelné výjazdy v zamestnaní, niekedy ide ráno a príde poobede, niekedy musí ísť aj v noci, podľa toho, ako mu to v zamestnaní určia.
Súd vypočul na pojednávaní konanom dňa 4.11.2015 syna navrhovateľky a odporcu C. N., nar. XX.X.XXXX, ktorého navrhol vypočuť odporca a ten k veci uviedol, že jeho rodičia žijú v Anglicku oddelene. Obaja sú zamestnaní. Väčšinou je maloletý H. u otca, aj v súčasnosti je uňho. Vie o tom, že v minulosti mal H. problémy so školou, lebo nechcel chodiť do školy. Hovoril s H., ktorý sa vyjadril, že chce určite ostať s otcom. Mama chodí do práce, má denné, poobedňajšie aj nočné zmeny a keď je v práci, H. ostáva doma sám. U otca býva aj ďalší brat R. a teda keď je pri otcovi a otec je v práci, H. má, s kým byť. Od otca má H. aj bližšie do školy. Žiaden z rodičov nerobí problémy, keď H. chce ísť k druhému z rodičov. Otec cez víkendy nejazdí, počas pracovných dní jazdí väčšinou tak, že ráno ide do práce o 6 a večer sa vracia späť. Má vedomosť, že H.Á. nechodil do školy pred 2 alebo 3 mesiacmi, avšak potom prišli listy zo školy a situácia sa riešila, v súčasnej dobe už také problémy nie sú.
Súd sa oboznámil s listom maloletého H., v ktorom maloletý píše, že už viac ako rok býva s otcom, lebo to má bližšie do školy a má tam aj svojich kamarátov, chce ostať bývať s otcom.
Na pojednávanie konané dňa 25.11.2015 sa dostavil kolízny opatrovník, právny zástupca navrhovateľky a právny zástupca odporcu. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 25.11.2015 uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a je tu zákonný dôvod, aby toto manželstvo bolo rozvedené. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas po rozvode, napriek vykonaným dôkazom na pojednávaní konanom dňa 4.11.2015, navrhuje zveriť maloletého do starostlivosti navrhovateľky a zaviazať odporcu prispievať na výživu maloletého vo výške 120,- eur mesačne.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 25.11.2015 uviedol, že pokiaľ ide o rozvod, žiaden z účastníkov nechce zotrvať v manželstve, preto navrhuje ich manželstvo rozviesť. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas po rozvode, z vykonaného dokazovania vyplýva, že u odporcu má maloletý vytvorené lepšie podmienky ako u navrhovateľky, ktorá pracuje aj v noci, maloletý je počas doby, kedy je navrhovateľka v práci, úplne sám, maloletý má školu bližšie z bydliska odporcu. Ďalej poukázal na to, že maloletý sám vyjadril svoju vôľu žiť s odporcom. U odporcu by maloletý býval aj so starším bratom R.. Aj napriek tomu, že u odporcu má maloletý lepšie podmienky, navrhujú súdu, aby ak nezverí dieťa otcovi, zveril ho do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorú už rodičia praktizujú rok a pol.
Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 25.11.2015 navrhol zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti tak, že dieťa bude 2 týždne u matky a 2 týždne u otca.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo v Kežmarku dňa 12.1.1985, obaja ako prvé manželstvo. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky. Z manželstva sa im narodili štyri deti, pričom toho času je maloletým už len H.. Navrhovateľka ako aj odporca zhodne vypovedali, že chcú, aby ich manželstvo bolo rozvedené, nakoľko už neplní spoločenský účel, keďže odporca má inú známosť od roku 2012 a odvtedy nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Maloletý H. je vo veku 14 rokov, z výpovedí odporcu, svedka R. N., svedka C. N., ako aj písomného listu samotného maloletého H. mal súd preukázané, že maloletý chce bývať u otca. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý sa už nachádza prakticky v striedavej starostlivosti oboch rodičov, žiaden z rodičov nebráni maloletému stretávať sa s druhým rodičom, rodičia spolu komunikujú, pokiaľ ide o maloleté dieťa. Podľa navrhovateľky správanie maloletého a jeho prospech v škole sa od doby, odkedy býva u odporcu, zhoršilo. Odporca k tomu vypovedal, že na školskom združení bolo oznámené jeho priateľke, že maloletý má dobré výsledky. Na odstránenie rozporu medzi týmito výpoveďami súd vypočul svedkov, predovšetkým staršieho syna účastníkov konania, C. N., ktorý vypovedal, že maloletý H. mal problémy v škole pred dvomi či tromi mesiacmi, ale toho času už problémy nie sú.
Podľa § 22 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo
navrhovateľky a odporcu svoje základné funkcie neplní, fakticky už zaniklo. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval neveru odporcu. Tieto nezhody neboli manželia schopní prekonať, odcudzili sa. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Navrhovateľka navrhla maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého výživným. Odporca proti tomu namietal a navrhol zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti. Maloletý H. sa k tomu písomne vyjadril, že už viac ako rok býva u otca, lebo to má bližšie do školy a má tam aj svojich kamarátov, chce ostať bývať s otcom.
Súd je povinný v zmysle čl. 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 ods. 3 O.s.p. v konaní o zverenie maloletého dieťaťa zisťovať, či je dieťa s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade prihliadnuť na názor dieťaťa. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, na ktorom prejaví svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú buď priamo, prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Na názory maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Participačné oprávnenie umožňuje dieťaťu aspoň do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie k rodičom, či kolíznemu opatrovníkovi. Záujem dieťaťa má byť pritom posudzovaný z objektívneho hľadiska a nie zo subjektívnych hodnotení rodičov o výhodnosti či nevýhodnosti ich pozície. Povinnosťou súdu je rešpektovať zásadu vyjadrenú v čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, podľa ktorej majú rodičia spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 4)
Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady. Vždy keď jeden z rodičov prejaví záujem o striedavú starostlivosť, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Vhodnosť, či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. osobnosť dieťaťa, jeho vek, povahové vlastnosti dieťaťa, vývojové možnosti, adaptovateľnosť, citové väzby rodičov k dieťaťu, citové väzby detí k rodičom, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, životné a materiálne pomery rodičov, úroveň komunikácie medzi rodičmi, vzdialenosť medzi oddelenými bydliskami rodičov a iné.
Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa je s ohľadom svoj vek (14 rokov) schopné samostatne vyjadrovať svoj názor, súd prihliadol v tomto konaní na jeho názor vyjadrený písomne, ako aj vyjadrený prostredníctvom odporcu, brata maloletého C. N. či kolízneho opatrovníka. Maloleté dieťa vyjadrilo túžbu ostať s otcom, ku ktorému ma vytvorený silný citový vzťah. Súd má za to, že riadnu starostlivosť o maloleté dieťa dokáže v tomto prípade zabezpečiť každý z rodičov. Nakoľko odporca v rámci konania vyslovil súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou, súd skúmal podmienky na jej nariadenie a dospel k záveru, že najvhodnejším modelom starostlivosti o maloletého H. bude práve striedavá osobná starostlivosť, ktorá sa už praktizuje, obaja rodičia prihliadajú na názor maloletého, nebránia mu v stretávaní sa s druhým rodičom. Súd nezistil na strane odporcu negatívny vplyv na maloleté dieťa, v dôsledku ktorého by malo maloleté dieťa zmeniť správanie k horšiemu a pre ktorý by dieťa nemohlo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd s prihliadnutím na predchádzajúce problémy maloletého v škole upravil striedavú osobnú starostlivosť iba v krátkom týždňovom intervale, čím obaja rodičia budú mať lepší prehľad, či a ako si plní maloleté dieťa svoje školské povinnosti, keď je v starostlivosti druhého rodiča a v prípade, ak sa opäť vyskytnú problémy maloletého s učením či školskou dochádzkou, budú môcť rýchlejšie zasiahnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zveril maloletého H. H.o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné v zmysle ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine neupravil s poukazom na rovnakú dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Návrh navrhovateľky v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas po rozvode zamietol. Rovnako súd zamietol návrh navrhovateľky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k toho času už plnoletému Jakubovi na čas po rozvode, nakoľko Jakub v čase podania návrhu maloletý, bol v čase vyhlásenia rozsudku už plnoletý.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu či pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.