Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-13-2015.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/13/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, v právnej veci navrhovateľa J. O., X.. XX.XX.XXXX, bytom Ž., N.. C. L. XXXX/XX, proti odporcom 1/ H.K. R., X.. XX.XX.XXXX, bytom J. L., K. XXXX/XXX-XX a 2/ C. O., X.. XX.XX.XXXX, bytom J. L., K. XXXX/XXX-XX, obaja odporcovia právne zastúpení advokátom Mgr. Marcelom Pélim, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 5/9, o zapretie otcovstva a výmaz otca z rodného listu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia, a to odporkyni 1/ vo výške 175,01 eur a odporcovi 2/ vo výške 175,01 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.01.2015 domáhal určenia, že nie je otcom odporcu 2/ a zároveň žiadal, aby súd nariadil matričnému úradu Pov. Bystrica vykonať výmaz v knihách a z rodného listu odporcu 2/ navrhovateľa ako otca odporcu 2/. V návrhu uviedol, že manželstvo medzi ním a odporkyňou 1/ bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/142/2006-49 o dňa 29.11.2006 rozvedené, odporca 2/ bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne 1/ a navrhovateľovi bolo určené prispievať na výživu vtedy ešte maloletého odporcu 2/ sumou 5000,- Sk. V čase narodenia odporcu 2/ bol navrhovateľ manželom odporkyne 1/, preto bol do rodného listu zapísaný ako otec odporcu 2/. Ešte pred uzavretím manželstva odporkyňa 1/ podvádzala navrhovateľa. Na strane 4 návrhu uvádza, že v roku 1996, teda rok pred narodením odporcu 2/, sa navrhovateľ podozvedal od známych, že odporkyňa 1/ mala sexuálny styk aj s inými mužmi. Tieto skutočnosti , že exmanželka mala sexuálny styk s inými mužmi aj v roku 1996 sa dozvedel až v roku 2013. Na strane 3 návrhu ďalej navrhovateľ uviedol, že bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, za ktorý bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody od 17.02.2009 do 17.02.2011. Keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody sa od známych dozvedel, že v roku 1996 v čase 8 -9 mesiacov (teda 300 dní pred narodením údajného syna) mala odporkyňa 1/ pohlavný styk s viacerými osobami a navrhovateľ v tom čase s odporkyňou 1/ nespával (strana 6 návrhu). V septembri 2014, keď mu policajti zadržali vodičské oprávnenie, telefonoval s odporkyňou 1/, pričom táto mu po hádke naznačila, že odporca 2/ nie je jeho syn (strana 5 návrhu). Uviedol, že už dávno rozmýšľal, že odporca 2/ nie je jeho syn, keďže odporkyňa 1/ žila promiskuitným životom a odporca 2/ sa na neho nepodobá ani na nikoho z navrhovateľovej rodiny (strana 6 návrhu). Navrhol, aby boli urobené DNA testy všetkým mužom, ktorých v návrhu uvádza a vypočul svedkov - známych A. H. a jeho manželku E. H., E. B. J. - O. F., sused J., H. B. V., čo vlastní penzión a J. L. B. G. za účelom potvrdenia tvrdení navrhovateľa o promiskuite odporkyne 1/. Na strane 9. svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že až na prelome roku 2013 a 2014 zistil skutočnosti, ktoré spochybňujú, že je biologickým otcom.
Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť, keďže je vulgárny, scestný, lživý, chorobný a primitívny. Odporkyňa 1/ uviedla, že otcom odporcu 2/ je navrhovateľ. V rámci trestného konania, ktoré sa v minulosti viedlo proti navrhovateľovi bolo znaleckým dokazovaním zistené, že navrhovateľ trpí paranoidnou poruchou osobnosti , pričom ide o trvalú povahovú a charakterovú vadu. Návrh navrhovateľa je potrebné považovať za jeho pomstu , keďže je voči nemu vedené exekučné konanie o vymoženie výživného, v rámci ktorého mu bol zadržaný vodičský preukaz.
Na margo písomného vyjadrenia odporcov 1/ a 2/ zaslal navrhovateľ 4-stranové vyjadrenie, ktoré je plné vulgarizmov a ktorého obsah sa žiadnym spôsobom netýka predmetu tohto konania.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, avšak svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, pričom prihliadol na obsah spisu.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8C/142/2006-49 zo dňa 29.11.2006, rodný list odporcu 2/ , trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 2T/231/2008-70 zo dňa 15.10.2008, potvrdenie o výkone trestu odňatia slobody zo daň 13.01.2015, sobášny list, a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 08.06.1990 v obci R., K., manželstvo, čo súd mal za preukázané z S. Z. Č. K., matričný úrad Úradu mestskej časti mesta L., L. - stred, okres L. - mesto zo dňa 09.02.2015. Toto manželstvo bolo Okresným súdom Považská Bystrica č. k. 8C/142/2006-49 zo dňa 29.11.2006, právoplatne dňa 06.12.2006 rozvedené, čo súd zistil z citovaného rozhodnutia tunajšieho súdu.
Počas trvania tohto manželstva, dňa 20.01.1997, sa narodil odporca 2/, pričom v rodnom liste je ako otec odporcu 2/ uvedený navrhovateľ. Uvedená právna skutočnosť je zapísaná v knihe narodení matričného úradu J.. L. zv. 72, ročník 1997, na strane 241 pod por. č. 60, čo bolo preukázané z rodného listu vydaného Mestom Pov. Bystrica, matričný úrad č. 71/2015. Z potvrdenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom zo dňa 13.01.2015 bolo zistené, že navrhovateľ vykonával trest odňatia slobody od 17.02.2009 do 17.02.2011.
Podľa § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine účinný od 1.4.2005 Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine Manžel môže do šesť mesiacov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca 2/ sa na rodil dňa 20.01.1997 počas trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/ a za účinnosti zákona č. 94/1963 Zb. o rodine. Na právo navrhovateľa zaprieť otcovstvo sa vzťahoval právny stav podľa zákona č. 94/1963 Zb. v zmysle § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. , ktorý zrušil zákon č. 94/1963 Zb. s účinnosťou od 01.04.2005. Navrhovateľ podal žalobu na zapretie otcovstva dňa 19.1.2015 za účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z., avšak v zmysle prechodného ustanovenia § 114 sa na vznik jeho právneho vzťahu k odporcovi 2/ a na práva a povinnosti z neho vzniknuté vzťahoval zákon o rodine č. 94/1963 Zb.. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. sa mohol navrhovateľ do 6 mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa, domáhať zapretia otcovstva na súde. Navrhovateľ však podal návrh na zapretie otcovstva na súde až dňa 19.1.2015, teda po uplynutí 6-mesačnej prekluzívnej lehoty stanovenej § 57 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. ; táto lehota je prekluzívna, čo má za následok zánik práva. Za týchto okolností bol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva nedôvodný, nakoľko bol podaný po uplynutí 6-mesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá má za následok zánik práva.
Judikatúra Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva ( ESĽP) v súvislosti so zapretím otcovstva vychádza z pravidla, že po uplynutí zákonných lehôt na zapretie otcovstva prevažujú záujmy dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmami otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou. ESĽP podľa tohto pravidla postupuje hlavne v prípadoch, ak sa preukáže, že sťažovateľmi neboli využité právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov. Podstatnou pri aplikácii čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je skutočnosť,
kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického a právneho otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo.
V danom prípade - vychádzajúc z návrhu na začatie konania - navrhovateľ uvádza viacero časových momentov, kedy sa údajne mal dozvedieť o tom, že odporkyňa 1/ mala údajne v rozhodnom čase na počatie odporcu 2/ aj sexuálny styk s inými mužmi ako s navrhovateľom, čo by spochybňovalo jeho otcovstvo (viď strana 4 návrhu, kde navrhovateľ uvádza rok 1996 aj 2013, strana 6 návrhu, kde navrhovateľ uvádza časový moment „po návrate z výkonu trestu odňatia slobody“, kde zároveň uvádza, že „v tom čase s manželkou nespával“, resp. strana 9 návrhu, kde navrhovateľ uvádza prelom rokov 2013-2014). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podľa jeho tvrdení mal už dávno pochybnosti o svojom otcovstve k odporcovi 2/ (a bolo to ešte pred obdobím od 19.07.2014 do 19.01.2015), avšak nevyužil právne prostriedky na zapretie otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov, z toho dôvodu je jeho návrh na zapretie otcovstva nedôvodný nielen podľa slovenskej právnej úpravy zapretia otcovstva, ale aj s poukazom na judikatúru ESĽP a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z uvedeného dôvodu potom súd oba návrhy navrhovateľa zamietol ako nedôvodné.
Keďže k zamietnutiu návrhu došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie návrhu, súd nevykonal dôkazy navrhované v konaní - výsluchy svedkov, prípadne znalecké posudky.
Nakoľko boli odporcovia 1/ a 2/ v celom rozsahu úspešní, prináleží im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania v plnom rozsahu, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia u každého z odporcov vo výške 175,01 eur.
Právny zástupca odporcov si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 398,79 eur spolu za oboch odporcov. Právny zástupca odporcov vykonal nasledovné úkony právnej služby, ktoré súd posúdil ako účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi: 1/ 24.6.2015 prevzatie a príprava zastúpenia 64,53 eur, 2/ 9.9.2015 vyjadrenie k návrhu 64,53 eur , 3/ 8.10.2015 účasť na pojednávaní 64,53 eur, 4/ 24.11.2015 účasť na pojednávaní 64,53 eur. Právny zástupca má právo na režijný paušál á 8,39 eur za každý úkon právnej služby, teda 4x8,39 eur. Z dôvodu, že právny zástupca odporcov je platcom DPH, odmena vrátanie režijného paušálu sa zvyšuje o 20% DPH, čo predstavuje 20% zo sumy 291,68 eur = 58,34 eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia sú vo výške 350,02 eur, čo na jedného odporcu. Navrhovateľ je teda povinný nahradiť každému z odporcov polovicu z 350,02 eur, t. j. čiastku 175,01 eur. V zmysle § 149 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to k rukám právneho zástupcu odporcov.
Súd nepriznal odporcom náhradu trov konania za list zo dňa 13.10.2015, keďže uvedený list priamo nesúvisel s prejednávanou vecou - zapretie otcovstva, keďže týmto sa odporcovia snažili preukázať, že navrhovateľ má dostatočné finančné prostriedky na to, aby platil súdne poplatky, prípadne zálohy na znalecké dokazovanie, a teda tento úkon právnej služby nemožno kvalifikovať ako účelný na uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi, ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 OSP Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 OSP V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.