Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/82/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXX, zastúpenej: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka so sídlom Mostová 33, Ružomberok, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. E., t.č. bytom F. X, C. XXXX, G., zastúpenej: Mgr. Miroslava Kováčiková, advokátka so sídlom Cesta ku Smrečine 5, Banská Bystrica, v konaní učenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní osoby povinnej z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok, č.k. -140 zo dňa 24.05.2023 (pôvodne rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -140, ďalej už len „rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok č.k. -140“), takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok č.k. -140 zo dňa 24.05.2023 vo výrokoch, ktorými okresný súd určil osobe povinnej z vyživovacej povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 100 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky a o zameškanom výživnom a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v e c v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil osobe povinnej z vyživovacej povinnosti povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky počnúc dňom 07.11.2022 (výrok I.), povolil osobe povinnej z vyživovacej povinnosti splácať spolu s bežným výživným zameškané výživné, ktoré vzniklo osobe povinnej z vyživovacej povinnosti od 07.11.2022 do vyhlásenia rozsudku vo výške 680 Eur v splátkach spolu s bežným výživným vo výške 40 Eur mesačne až do úplného zaplatenia nedoplatku na účet navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok v prípade, že nesplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, prvá splátka je splatná počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku (výrok II.), návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Okresný súd citujúc , , o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka je rozvedenou manželkou na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -212 zo dňa 15.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 20.06.2022, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý syn účastníkov konania zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otec sa zaviazal prispievať dobrovoľne na výživu maloletého výživným vo výške 450 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletým upravený

nebol. Okresný súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka žije s plnoletou dcérou a plnoletým synom, ktorý trpí autizmom v jednej domácnosti spolu so svojimi rodičmi, je zamestnaná ako upratovačka v súkromnej základnej škole pre žiakov s autizmom. Jej príjem je cca 300 Eur v čistom, okrem toho poberá peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 525,65 Eur od júna 2022 do júla 2022 bol tento príspevok vo výške 508,44 Eur. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti si plní vyživovaciu povinnosť na toho času už plnoletého syna vo výške 450 eur mesačne a na plnoletú dcéru spláca dlh na výživnom splátkami vo výške 100 Eur mesačne. Plnoletý syn H. navštevuje základnú školu pre žiakov s autizmom, nakoľko je potrebné, aby sa socializoval, a z toho dôvodu preto pracuje v tejto škole navrhovateľka ako upratovačka. Navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné náklady na domácnosť na sumu 1.444 Eur, pričom podľa jej vyjadrenia zohľadnila iba základné výdavky, pretože iné výdavky si vzhľadom na svoje príjmy nemôže dovoliť. Okresný súd mal za preukázané, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti pracuje v Nórsku ako stavebný robotník s čistým priemerným mesačným príjmom 2.996,33 Eur mesačne, má dve vyživovacie povinnosti, ktoré pochádzajú z manželstva s navrhovateľkou. Posledná splátka, ktorá by mala byť zaplatená vo vzťahu k plnoletej dcére účastníkov konania z ročného výživného by mala byť zaplatená v júli 2023. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, vznikajú jej náklady na bývanie spolu vo výške 9.000 NOK, čo v prepočte predstavuje sumu 836,28 Eur, na stravu mesačne vynakladá okolo 700 Eur, oblečenie okolo 100 Eur, uhrádza životné a úrazové poistenie vo výške 140 Eur mesačne, na lieky 70 Eur mesačne. Je po operácii bedrového kĺbu, aktuálne je práceneschopný pre zhoršenie stavu, pričom trpí paradentózou, ktorá mu spôsobuje vypadávanie a posúvanie zubov, tento stav si vyžiadal chirurgický zákrok v roku 2022, na ktorý uhrádza náklady v splátkach po 400 Eur mesačne. Bežné výdavky osoby povinnej z vyživovacej povinnosti predstavujú sumu okolo 2.996,28 Eur. V dôsledku práceneschopnosti poklesol jeho príjem, ktorý dosahoval pri rozvode manželstva a v súčasnosti dosahuje 2.494 Eur.

3. V konaní okresný súd zistil, že navrhovateľka je osobou oprávnenou na podanie návrhu na určenie príspevku na rozvedeného manžela, povinný je bývalý manžel. Bývalý manžel podal návrh na rozvod manželstva po tom, ako opustil spoločnú domácnosť, pričom podľa okresného súdu navrhovateľka rozvodom stratila možnosť mať vlastný príjem v primeranej výške, nakoľko zostala žiť sama s dvoma deťmi, ktoré sú toho času dospelé, avšak syn H. má ťažké zdravotné postihnutie, trpí autizmom. Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala príspevok vo výške 250 Eur, pričom okresný súd zistil, že táto výška nezodpovedá schopnostiam a možnostiam bývalého manžela, nakoľko jeho príjem v súčasnosti predstavuje sumu okolo 2.494 Eur, žije v Nórsku, s čím má zvýšené životné náklady oproti situácii, kedy by žil na území Slovenskej republiky. V konaní podľa okresného súdu bola preukázaná základná hmotnoprávna povinnosť, t.j. že navrhovateľka ako bývalá manželka osoby povinnej z vyživovacej povinnosti nie je schopná sama sa živiť vzhľadom ku skutočnosti, že sa celodenne stará o svojho postihnutého syna, ktorý trpí autizmom, a preto má obmedzené možnosti uplatniť sa na trhu práce. V konaní bolo preukázané, že zdravotný stav syna účastníkov konania si vyžaduje celodennú starostlivosť. Neobstojí tvrdenie osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, že môže využiť služby školského klubu, alebo pomoc svojich rodičov, alebo inej osoby, a to vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie spoločného plnoletého syna účastníkov konania, ktorého diagnóza je známa tým, že autisti veľmi ťažko reagujú na zmenu prostredia, osôb alebo iných skutočností. Naopak, bolo preukázané, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti dosahuje príjem, aj napriek zvýšeným nákladom je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 100 Eur mesačne, aj vzhľadom ku skutočnosti, že počnúc mesiacom júl 2023 osoba povinná z vyživovacej povinnosti prestane plniť zročné výživné na výživu svojej plnoletej dcéry, a teda usporené prostriedky môže využiť na zaplatenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Zároveň okresný súd rozhodol, že zročný zameškaný príspevok od 07.11.2022 do vyhlásenia rozsudku vo výške 680 Eur povolil osobe povinnej z vyživovacej povinnosti splácať v splátkach spolu bežným výživným vo výške 40 Eur mesačne až do úplného zaplatenia nedoplatku pod následkom straty výhody splátok, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka ani osoba povinná z vyživovacej povinnosti trovy konania nežiadali.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala osoba povinná z vyživovacej povinnosti (ďalej aj len „odvolateľ“) odvolanie z dôvodov uvedených v a a navrhla, aby odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietne v celom rozsahu. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že nie je schopná sa samostatne živiť, teda, že by nebola schopná dosahovať príjem zo zamestnania, či z príslušných dávok sociálneho zabezpečenia.

Len samotný odkaz navrhovateľky na to, že jej príjem nie je dostatočný na pokrytie jej životných potrieb, nemôže byť dôvodom na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Primeranosť, ktorá obmedzuje výšku príspevku je daná účelom, ktorému má príspevok na rozvedeného manžela slúžiť, a teda pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov rozvedeného manžela a jeho domácnosti. Predmetný príspevok teda nemá slúžiť na udržanie rovnakej životnej úrovne rozvedeného manžela. Výšku príspevku na výživu na rozvedeného manžela určujú popri schopnostiach a možnostiach povinného rozvedeného manžela len nevyhnuté potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Prvostupňový súd uvádza, že z vykonaného dokazovania zistil, že príjem navrhovateľky zo zamestnania je cca 300 Eur, poberá príspevok na opatrovanie vo výške 525,65 Eur mesačne, výživné na syna vo výške 450 Eur mesačne a zročné výživné na dcéru vo výške 100 Eur mesačne a že mesačné náklady navrhovateľky na domácnosť sú vo výške 1.444 Eur. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuvádza, ktoré výdavky navrhovateľky považoval za opodstatnené a ktoré bral do úvahy ako nevyhnutné pri určovaní výšky príspevku.

5. Odvolateľ v odvolaní namietal, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s argumentáciou smerujúcou jednak k výške príjmu navrhovateľky a jednak k výdavkom navrhovateľky, k ich výške a k dôvodnosti potreby ich vynaložiť. Okrem uvedených mesačných príjmov navrhovateľka poberá aj rodinné prídavky na syna H., ktorých výška je 60 Eur mesačne. Podľa informácií uvedených na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bola základná výška príspevku na opatrovanie do 30.06.2023 vo výške 525,65 Eur pri opatrovaní jednej osoby a nie 504,44 Eur ako uvádza navrhovateľka. Od 01.07.2023 je výška tohto príspevku 569 Eur. Príjem navrhovateľky podľa osoby povinnej z vyživovacej povinnosti predstavuje spolu sumu 1.512,33 Eur (333,33 Eur mzda + 569 Eur opatrovateľský príspevok + 450 Eur výživné na syna + 100 Eur zročné výživné na dcéru + 60 Eur rodinné prídavky). Navrhovateľka uvádza mesačné výdavky vo výške 1.440 Eur, pričom v konaní niektoré výdavky namietal, napríklad splátku pôžičky vo výške 200 Eur mesačne. Rovnako ako v konaní o rozvod manželstva, tak aj v tomto konaní uviedol, že neuveril tvrdeniu navrhovateľky, že si vzala pôžičku 9.000 Eur, či už sama alebo prostredníctvom svojej sestry a už vôbec nie účelu, na ktorý tvrdí, že ju čerpala. Navrhovateľka nepredložila dôkaz o čerpaní pôžičky, čo opakovane namietal. Navrhovateľka v tomto konaní predložila iba jednu cenovú ponuku na stavebné práce datovanú v roku 2023 a faktúru na stavebný materiál tiež datovaný v roku 2023, ktorá ani nie je vystavená na jej meno ako odberateľa, hoci v konaní o rozvod manželstva navrhovateľka tvrdila, že išlo o čerpanie pôžičky na nevyhnutné výdavky na rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom býva a ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť. Otec navrhovateľky na pojednávaní dňa 24.05.2023 vypovedal, že 90% nákladov na rekonštrukciu rodinného domu uhrádza on a že doteraz nemal vedomosť o tom, že navrhovateľka mala čerpať nejaký úver za účelom rekonštrukcie. Odvolateľ mal za to, že ide o účelové tvrdenie navrhovateľky v snahe navýšiť v konaní pred súdom svoje výdavky, ktoré vynakladá na zabezpečenie svojich potrieb. Predmetnú pôžičku podľa odvolateľa nemožno brať do úvahy pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na príspevok v tomto konaní, pretože navrhovateľka investuje do cudzej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je jej matka. Zároveň nejde o základnú životnú potrebu a výdavok, ktoré by bolo nevyhnutné vynaložiť na zabezpečenie základných potrieb navrhovateľky. V prípade, ak navrhovateľka investuje do cudzej nehnuteľnosti, robí tak z vlastnej vôle, berie na seba neprimerané riziko vzhľadom na výšku svojho príjmu a sama tak ukracuje zo svojho príjmu a vynakladá finančné prostriedky na zveľadenie majetku tretej osoby. Zároveň navrhovateľka nepreukázala, že by sa malo jednať o nevyhnutnú rekonštrukciu, ktorú by bolo potrebné vykonať, aby bol dom obývateľný. Navrhovateľka s deťmi už aj predtým bývala s ním v tomto predmetnom dome, pričom tento bol postupne opravený a rekonštruovaný z finančných prostriedkov, ktoré zarobil počas trvania manželstva prácou v zahraničí. Okresný súd sa s jeho námietkou, že táto splátka pôžičky by nemala byť braná do úvahy pri posudzovaní potrieb navrhovateľky, nevysporiadal.

6. V odvolaní odvolateľ namietal, že mesačné náklady na domácnosť uvedené navrhovateľkou, navrhovateľka nedokladovala listinnými dôkazmi. Navrhovateľka neplatí nájomné, uhrádza iba platby za energie, na ktoré by sa mali okrem navrhovateľky pomerne podieľať aj jej rodičia, ktorí spoločne bývajú s navrhovateľkou v jednom dome. Pokiaľ v domácnosti navrhovateľky býva 5 osôb výdavky na 1 osobu sú vo výške 43,80 Eur mesačne (zálohové platby za elektriku vo výške 195 Eur/5). Okresný súd Banská Bystrica, ktorý rozhodoval v konaní o rozvod manželstva, tento uvedený výdavok aj takto posúdil. Navrhovateľka zároveň nepredložila platobný výmer ani iný doklad, z ktorého by bola zrejmá skutočná výška zálohových platieb. Pokiaľ ide o výdavky na zabezpečenie potrieb detí, tieto už boli posudzované v samostatných konaniach vo vzťahu k synovi H. bolo určené vo výške 450 Eur mesačne, vo vzťahu k plnoletej dcére B. Okresný súd Banská Bystrica posúdil, že vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie

je schopná sama sa živiť. V konaní nebol preukázaný opak, teda že by sa dcéra nebola schopná samostatne živiť, nebola schopná pracovať, neuviedla žiadny relevantný dôvod, prečo nie je zamestnaná a neprispieva tak do spoločnej domácnosti. Príjem navrhovateľky podľa odvolateľa v celom rozsahu pokrýva ňou uvádzané náklady na zabezpečenie nielen jej nevyhnutných potrieb, ale aj ostatných potrieb jej domácnosti. Sám okresný súd konštatoval, že „samotná navrhovateľka aj keď má nízky príjem môže vykryť z dosahovaného príjmu aspoň nevyhnutné životné náklady a potreby“. Sám prvostupňový súd s týmto výrokom uznal, že nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka pre priznanie nároku na príspevok, a to neschopnosť navrhovateľky sama sa živiť, pretože je schopná zo svojho príjmu uhrádzať nevyhnutné životné náklady a potreby. Pokiaľ ide o plnoletého syna navrhovateľka v konaní nepredložila jedinú lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že spoločný syn trpí takou formou autizmu, v dôsledku ktorej by nemohla byť jeho starostlivosť zabezpečená aspoň na čas dňa opatrovaním inou osobu než matkou. Navrhovateľka pritom v konaní uvádza, že syn H. navštevuje špeciálnu školu a že ona sa na vyučovaní nezúčastňuje, nakoľko v tom čase pracuje. Otec navrhovateľky rovnako uviedol, že matka matky pomáha matke v starostlivosti so synom H., preto je podľa osoby povinnej z vyživovacej povinnosti zrejmé, že syn H. je schopný byť v starostlivosti inej osoby než matky a že nepretržitá prítomnosť matky nie je nevyhnutná, ako to vyhodnotil z vykonaného dokazovania prvostupňový súd. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o syna H., poukázal, že dlhodobo žije v zahraničí, do zahraničia odišiel po vzájomnej dohode s navrhovateľkou ešte za trvania manželstva za účelom zvýšenia životnej úrovne rodiny. Pokiaľ rovnako okresný súd konštatoval, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 100 Eur mesačne vzhľadom ku skutočnosti, že počnúc mesiacom júl 2023 prestane platiť zročné výživné na výživu plnoletej dcéry a usporené prostriedky môže použiť práve na zaplatenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, jedná sa o jediné odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol k výške príspevku a k tomu, ako k nej dospel. Takéto odôvodnenie nie je možné považovať za dostatočné, je v rozpore s hmotným právom a zároveň je nepreskúmateľné. Prvostupňový súd neuviedol, ktoré výdavky na strane navrhovateľky považoval za nevyhnutné vynaložiť a na pokrytie ktorých a v akej výške má príspevok slúžiť. Prvostupňový súd tiež neuviedol, ako dospel k tomu, že práve suma v tejto výške zodpovedá jeho aktuálnym možnostiam ako povinnej osobe. Aktuálne v jeho možnostiach nie je uhrádzať navrhovateľke príspevok vo výške 100 Eur mesačne. Vzhľadom na zníženie príjmu počas trvania pracovnej neschopnosti musel znížiť alebo aj úplne vylúčiť niektoré výdavky. Podotkol, že plnoletá dcéra si podala prihlášku na vysokú školu na denné štúdium, preto je možné s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať jej pokračovanie v štúdiu. Navrhovateľka neuviedla časové obdobie, na ktoré žiada svoj návrh priznať a konkrétny časový rozsah nijako neodôvodnila. Ani s touto jeho námietkou sa súd prvej inštancie v konaní, ani vo svojom rozsudku nevysporiadal a nárok podľa odvolateľa, priznal navrhovateľke v rozpore so bez časového obmedzenia.

7. Navrhovateľka k odvolaniu osoby povinnej z vyživovacej povinnosti vo svojom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že sa podaným návrhom nedomáha príspevku na výživu, ktorý by jej zabezpečil rovnakú životnú úroveň, ako má jej bývalý manžel, ale toho, aby bola zohľadnená skutočnosť, že vzhľadom na starostlivosť o syna jej príjem je minimálny a nemá možnosť dosahovať vyšší príjem. Bývalý manžel navrhovateľky žije dlhodobo v zahraničí, má podstatne vyšší príjem a iné možnosti a schopnosti ako ona. Tieto skutočnosti umožnili okresnému súdu priznať príspevok. Pokiaľ v podanom odvolaní osoba povinná z vyživovacej povinnosti uvádza, že nárok nevzniká, ak je druhý manžel schopný sám sa živiť aj z prípadných dávok sociálneho zabezpečenia, s týmto nemožno súhlasiť. Ako je zrejmé z ustanovení zákona jednou z podmienok priznania príspevku je práve to, že príjem oprávnenej osoby nemôže pokryť základné potreby. Práve túto podmienku spĺňa, keďže zo zamestnania dosahuje príjem cca 300 Eur vzhľadom na nutnosť starostlivosti o syna, nie je v jej možnostiach zamestnať sa v štandardnom zamestnaní, kde by mohla dosahovať vyšší príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy. Je pre ňu nepochopiteľné, ako sa môže osoba povinná z vyživovacej povinnosti domnievať, že okresným súdom určený príspevok vo výške 100 Eur mesačne jej zabezpečí rovnakú životnú úroveň ako má on. V konaní preukázala svoj príjem zo zamestnania ako aj výšku príspevku na opatrovanie a svoje výdavky. Pokiaľ osoba povinná z výživného namieta, že okresný súd toto nezisťoval, uvedené doklady boli oboznámené na pojednávaní, a preto jej nie je zrejmé, prečo je v podanom odvolaní uvedené, že okresný súd nezisťoval jej aktuálny príjem, ale vychádzal z príjmu zisteného v predchádzajúcom súdnom konaní. Rovnako osoba povinná z výživného uvádza v odvolaní sumy jej príjmu, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Nepoberá opatrovateľský príspevok vo výške 569 Eur mesačne. Zročné výživné na plnoletú dcéru bolo naposledy uhradené v júli a viac už plnoletá dcéra od osoby povinnej z výživného výživné nedostáva. Vo

svojom návrhu a v konaní preukazovala svoje náklady a nemala dôvod, aby tieto nejako navyšovala, na čo poukazuje osoba povinná z výživného. K výške energií, ktoré namietala vo svojom odvolaní osoba povinná z výživného, navrhovateľka uviedla, že uhrádza vyššiu sumu ako jej rodičia jednoducho z toho dôvodu, že časť, ktorú obýva ona a jej deti má nepomerne vyššiu spotrebu ako jej rodičia. Pokiaľ osoba povinná z výživného namieta, že nepreukázala, že ich spoločný syn trpí takou formou autizmu, že by nebolo možné, aby starostlivosť o neho zabezpečila iná osoba ako ona, je tento názor dôkazom toho, že otec nemá ani predstavu o zdravotnom stave a potrebách spoločného syna, a to z celkom jednoduchého dôvodu, že sa o syna nezaujíma. Rovnako nie je zrejmé, aká iná osoba by mohla starostlivosť o tohto syna zabezpečovať. V prípade opatrovateľky by to bola služba platená, čo by musela uhrádzať ona, ktorá nemá na to finančné prostriedky. V takýchto prípadoch sa o takéto deti starajú obaja rodičia. Pokiaľ otec uvádza, že je práceneschopný podľa jej vedomostí by mali pozostávať dávky v práceneschopnosti v Nórsku z úhrad v takej výške, aby sa vyrovnali príjmu, t.j. vo výške 100 % hrubej mzdy a vyplácajú sa po dobu až 52 týždňov. Taktiež uviedla, že má vedomosť, že v Nórsku je stanovená maximálna spoluúčasť, ktorú možno u lekára zaplatiť, všetky úhrady nad určenú sumu sa následne vracajú, a to tak v prípade liečby, liekov či zubnej starostlivosti. Tieto skutočnosti však neboli zo strany osoby povinnej z výživného navrhovateľke uvedené.

8. Otec vo svojej odvolacej replike uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením navrhovateľky, nakoľko jej názor je v rozpore s hmotným právom aj s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Pokiaľ má jeden z manželov aj značné nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má možnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do 3 rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, či neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy (z príslušných dávok ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Pri posudzovaní nároku na príspevok rovnako ako pri posudzovaní nároku na výživné sa za príjem považuje každý zdroj príjmu, nie výlučne mzda tak, ako to tvrdí navrhovateľka. Sám okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že samotná navrhovateľka aj keď má nízky príjem, môže vykryť z dosahovaného príjmu aspoň nevyhnutné životné náklady a potreby. Je preto irelevantné, či mzda navrhovateľky je nižšia ako minimálna mzda v Slovenskej republike, keď jej celkový príjem zo všetkých zdrojov spolu predstavuje sumu aktuálne vo výške 1.412,33 Eur. Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že nepoberá opatrovateľský príspevok vo výške 569 Eur mesačne tak, ako toto tvrdí on vo svojom odvolaní, zároveň nepredložila okresnému súdu v prílohe svojho vyjadrenia doklad o tom, v akej výške príspevok poberá. A dokonca ani neuviedla výšku konkrétneho príspevku, ktorý aktuálne poberá. Navrhovateľka zároveň uvádza, že nemá finančné prostriedky na to, aby zabezpečila synovi platené opatrovanie, tu poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka žije spoločne so svojimi rodičmi a spoločnou plnoletou dcérou, pričom sama uviedla, že jej rodičia so starostlivosťou o spoločného syna pomáhajú. Obaja rodičia navrhovateľky sú v dôchodkovom veku, teda navrhovateľka má určitú formu pomoci, nie je na všetko úplne sama, ako uvádza. Nie je pravdou, že o syna sa nezaujíma, pravidelne je s ním každý týždeň v kontakte prostredníctvom aplikácie Messenger a zároveň sa o ňom informuje u plnoletej dcéry, keďže navrhovateľka s ním odmieta komunikovať. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uvádza, že je v jeho možnostiach uhrádzať príspevok na jej výživu vo výške 100 Eur mesačne. Poukázal však na to, že súd posudzuje možnosti povinnej osoby z vyživovacej povinnosti až v prípade, ak je podaný návrh dôvodne. Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti a vyjadrenia, považuje odvolateľ návrh navrhovateľky za nedôvodný, pretože podľa neho nie sú splnené základné hmotnoprávne podmienky priznania uplatneného nároku. Jeho aktuálny príjem v dôsledku trvania práceneschopnosti poklesol o 500 Eur, jeho výdavky sú dvoj až trojnásobne vyššie než sa za rovnaké tovary a služby uhrádzajú na Slovensku. Zároveň mu vznikla nová vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére B., ktorá bola prijatá na vysokoškolské štúdium na Katolícku univerzitu v Ružomberku, fakultu zdravotníctva, bakalárske štúdium v odbore rádiologická technika. S dcérou sa pokúsil dohodnúť na výške vyživovacej povinnosti, ona však uvedené odmietla a rozhodla sa riešiť túto otázku súdnou cestou. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že má vedomosť o tom, že dávky v práceneschopnosti pozostávajú v Nórsku z úhrad v takej výške, aby sa vyrovnali príjmu t.j. vo výške 100% z hrubej mzdy a vyplácajú sa po dobu 52 týždňov, táto informácia je neúplná a zavádzajúca, nakoľko ide o dávku zodpovedajúcu základnému platu v dôsledku čoho jeho príjem poklesol o 500 Eur mesačne v čistom.

9. V odvolacej duplike navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na prezentované vyjadrenia osoby povinnej z vyživovacej povinnosti je zrejmé, že táto nemá dostatočné vedomosti o zdravotnom stave ich syna, ale ani o možnostiach, aké sú resp. nie sú k dispozícii vzhľadom na zdravotný stav ich syna. Zariadenie, ktoré by umožňovalo umiestnenie syna na zabezpečenie dennej starostlivosti, navrhovateľka k dispozícii nemá. Škola je riešením na to, aby syn v kolektíve bol a mal aspoň minimálnu mieru socializácie, avšak nakoľko skončil povinnú školskú dochádzku, je toto riešenie dočasné. Napríklad počas leta, kedy je škola zatvorená, bol syn doma a ona chodila do práce len na pár hodín, aby si zarobila na zubára a chodil tam s ňou aj syn. V prípade choroby ostáva so synom doma, čím sa znižuje už jej aj tak malý príjem. Celkom jasne vysvetlila ako prebieha starostlivosť o syna a že starostlivosť o neho zabezpečuje ona. Tiež sa k tomuto vyjadroval na pojednávaní aj jej otec. To, že jej rodičia občas opatria syna, keď ona niečo potrebuje spraviť v domácnosti, upratať a podobne, nemožno považovať za rovnocennú starostlivosť. Považuje za absurdné, ak otec o syna nezabezpečí ani 1% starostlivosti mesačne, ale žiada, aby túto starostlivosť zabezpečovali starí rodičia, ktorí sú obaja starobní dôchodcovia. Je pravdou, že plnoletá dcéra B. je študentkou 1. ročníka Katolíckej univerzity v Ružomberku. Osoba povinná z výživného jej poslala peniaze len po tom, čo ho opakovane kontaktovala a prosila cez leto aspoň o nejaké vreckové. Je pravdou, že sa s ňou chcel mimosúdne dohodnúť, avšak plnoletá dcéra neverila, že dohodu dodrží. S úhradou nákladov jej pomáhajú rodinní príslušníci, sestra je požičala 500 Eur na zubára. Na opravu auta a zimné pneumatiky jej prispeli rodičia.

10. V následnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky osoba povinná z výživného zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť a z dosahované príjmu uhrádzať svoje základné životné náklady. Ako uviedol v odvolaní a vo vyjadreniach aktuálny čistý príjem navrhovateľky je vo výške 1.412,33 Eur mesačne, čo navrhovateľka nerozporuje. Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve v druhom štvrťroku dosiahla podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky výšku 1.419 Eur, teda príjem navrhovateľky je vyšší ako priemerná (čistá) mzda na Slovensku. Má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločný syn zvláda starostlivosť aj od iných osôb než je navrhovateľka, a to od starých rodičov, čo je v rozpore s tvrdením navrhovateľky, že ona jediná sa o syna môže postarať a neexistuje iná možnosť ako starostlivosť o syna zabezpečiť, preto nemá možnosť zárobku. Tým však nežiada, aby starostlivosť o syna zabezpečovali starí rodičia. Nie je pravdou, že plnoletá dcéra musela prosiť o finančné prostriedky tak, ako to uvádza navrhovateľka. Hneď ako mu v októbri 2023 oznámila, že potrebuje prispieť na knihy a na okuliare, poslal jej okrem výživného 70 Eur. Od septembra 2023 posiela plnoletej dcére 100 Eur mesačne, v októbri 2023 jej poslal 170 Eur. Mal s plnoletou dcérou rozhovor, kde si spoločne odkomunikovali jej potreby, na ktoré vynakladá peňažné prostriedky a v akej výške a dohodli sa na výživnom 150 Eur mesačne s tým, že je ochotný podľa svojich možností poskytnúť ďalšie finančné prostriedky v prípade vzniku nepredvídaných výdavkov.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a , ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej z vyživovacej povinnosti je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určení výšky vyživovacej povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, vo výroku o zameškanom výživnom a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa , rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

13. Podľa , ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

14. Podľa , príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

15. Podľa , , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Z uvedenej citácie vyplýva, že povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela nevzniká priamo zo zákona, tak ako je to v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ale vzniká na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť spôsobuje zánik osobných, ako aj majetkových práv medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je teda samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami a rozsahom pre jeho priznanie, ako je tomu v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti za trvania manželstva. Pri hmotnoprávnej podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, nakoľko v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. na rozdiel od výživného medzi manželmi, ktoré upravuje v stanovuje v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela iba príspevok na primeranú výživu. Ide o cieľ zákonodarcu označením "príspevok na výživu" zdôrazniť užší rozsah výživného, ako je to v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva, čo však neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu.

17. Neschopnosť samostatne sa živiť ako jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok pre možnosť priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu, rozvedený manžel nedosahuje také príjmy, ktoré by mu umožňovali pokryť jeho základné životné potreby, a to napr. i z dôvodu napríklad nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, starostlivosti o dieťa útleho veku a pod.

18. Pri určovaní rozsahu povinnosti prispievať na výživu rozvedeného manžela platí , podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Odvolací súd sa po vykonaní odvolacieho prieskumu, stotožnil s odvolacou argumentáciou osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, ktorá poukázala na to, že súd prvej inštancie presvedčivo nezdôvodnil svoj záver o výške základných potrieb navrhovateľky. Navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania vyčíslila mesačné náklady na domácnosť na sumu cca 1.444 Eur, pričom uviedla, že pri svojom výpočte zohľadnila iba základné výdavky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky nevykonal dostatočné dokazovanie a dokazovanie, a to, ktoré aj vykonal, dostatočne nevyhodnotil, v dôsledku čoho neboli zistené pomery na strane navrhovateľky. Okresný súd pri zisťovaní odôvodnených potrieb navrhovateľky postupoval nedôsledne, keď vychádzal len z matkou tvrdených skutočností, a opodstatnenosť matkou tvrdených výdavkov v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti správne vo svojom odvolaní uviedla, že do odôvodnených potrieb navrhovateľky okresný súd započítal aj výdavky, ktoré matka uplatňovala ako na „domácnosť s deťmi“, príkladmo strava doma 650 Eur, pohonné hmoty 300 Eur na každodenné absolvovanie cestu z E. E. do C. C. a späť, pretože tam syn navštevuje špeciálnu školu (odsek 2 napadnutého rozsudku). Z nedôsledného postupu okresného súdu, potom nie je možné prijať záver aké sú základné potreby oprávnenej osoby,

navrhovateľky, ktorých správne ustálenie je základnou podmienkou pre zodpovedanie následnej otázky, či tieto navrhovateľka dokáže/nedokáže pokryť zo svojich príjmov.

20. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu rovnako nedôsledne postupoval pri určení príjmu navrhovateľky. Okresný súd v odseku 22 napadnutého rozsudku uviedol, že príjmom navrhovateľky je „...mzda, ktorú dosahuje vo svojej práci cca 300 eur mesačne v čistom, opatrovateľský príspevok a výživné, ktoré platí jej manžel na plnoletého syna H..“ Z obsahu spisového materiálu okresného súdu a z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že okresný súd vyhodnotil pomery na strane navrhovateľky tak, že jej príjem zo zamestnania je cca 300 Eur v čistom bez uvedenia, či ide o zárobok priemerný, ak áno, za aké obdobie, a z ktorého listinného dôkazu tento záver okresného súdu vyplýva. Na danom mieste odvolací súd má potrebu zdôrazniť, že v spise je založené potvrdenie o príjme matky vystavené Súkromnou základnou školou pre žiakov s autizmom, J. Švermu 1736/14, 960 01 Zvolen zo dňa 5.4.2023, z ktorého vyplýva čistá priemerná mzda matky za obdobie od augusta 2022 – marca 2023 vo výške 341,42 Eur (č.l. 97 spisu okresného súdu), a nie suma 300 Eur, s ktorou pracoval okresný súd. Okrem príjmu zo zamestnania matka poberá peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 525,65 Eur mesačne od júla 2022, do júna 2022 vo výške 508,44 Eur mesačne (č.l. 96 – 97 spisu okresného súdu). Ak však okresný súd do príjmov navrhovateľky zahrnul aj výživné plnoletého dieťaťa zo strany jeho otca (v tomto konaní osoba povinná z vyživovacej povinnosti), pričom neuviedol bližšie odôvodnenie tohto svojho postupu, tak odvolací súd sa s jeho postupom nemohol stotožnil. Pripomína odvolací súd, že výživné na plnoleté dieťa slúži na uspokojovanie odôvodnených tohto dieťaťa. Výživné plnoletého dieťaťa v žiadnom prípade podľa odvolacieho súdu potom nemôže slúžiť k tomu, aby sa ním sanovala nepriaznivá finančná situácia rodiča, v zmysle, že toto výživné by bolo použité aj na potreby tohto rodiča. V nadväznosti na vytýkané nedostatky poukazuje odvolací súd aj na zmätočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, kedy na jednej strane navrhovateľke priznal nárok na výživné zo strany bývalého manžela, ktorej hmotnoprávnym predpokladom je neschopnosť navrhovateľky pokrývať svoje základné životné potreby, na druhej strane v odseku 24 konštatuje, „...samotná navrhovateľka aj keď má nízky príjem, môže vykryť z dosahovaného príjmu aspoň nevyhnutné životné náklady a potreby“.

21. Vzhľadom na výsledky odvolacieho prieskumu a okresným súdom uvádzané dôvody rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistené skutočnosti vo veci nesprávne právne posúdil, keďže bez ďalšieho nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami () a všeobecnými zásadami, ktoré nekonkretizoval a neaplikoval na prejednávanú vec. Týmto nesprávnym postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia výživného je nepreskúmateľné. 22. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

24. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu v napadnutom výroku s vyššie citovaným zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia súdu prvej inštancie, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení dospel k záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku navrhovateľke, ako dospel ku konkrétnej výške priznaného príspevku, prečo takto určený príspevok na výživu považoval za primeraný s prihliadnutím na aktuálne potreby navrhovateľky, ale i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom osoby povinnej z vyživovacej povinnosti.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby vyhodnotil- posúdil nosné dôvodov rozhodnutia. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa v spojení s , teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa . V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa , v spojení s rozsudok okresného súdu zrušil a podľa CSP v spojení s vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

28. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 12. októbra 2023.

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie sociálnych, majetkových pomerov na strane navrhovateľky i osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, ustáliť výšku odôvodnených výdavkov navrhovateľky, ustáliť konkrétnu výšku príjmu navrhovateľky a osoby povinnej z vyživovacej povinnosti za rozhodné obdobie, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, a to aj tými, ktoré boli prezentované v rámci odvolacieho konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

30. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.