Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-190-2014.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/190/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 42 243 176 proti odporcovi: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, G., o zaplatenie 1 572,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 162,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne od 27.02.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.03.2014, sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1 572,54 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru. V podanom návrhu navrhovateľ uviedol, že účastníci dňa 08.06.2009 uzavreli úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi dohodnutý úver vo výške 1 600 eur, za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia, a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky, s ktorými bol odporca oboznámený. Navrhovateľ v podanom návrhu zároveň uviedol, že nakoľko odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, porušil tým dohodnuté úverové podmienky a navrhovateľ ho listom zo dňa 27.11.2012 vyzval na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 1 425,62 eur v určenej lehote. Riadne predvolaný navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil; svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä úverovou zmluvou, úverovými podmienkami, výzvou navrhovateľa, splátkovým kalendárom, ako i výsluchom odporcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 08.06.2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi zo strany navrhovateľa vo výške 1 600 eur, ktorý úver sa odporca zaviazal splácať v 84. mesačných splátkach vo výške 39,27 eur. Predmetný úver bol úročený úrokovou sadzbou 21,52 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 24,1 % a priemerná hodnota RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 17,73 %. Zároveň bol dojednaný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eur.
Z predloženého splátkového kalendára k predmetnému úveru, ako aj písomného vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že odporca z poskytnutého úveru doposiaľ splatil navrhovateľovi celkovo sumu 1 437,91 eur.
Listom zo dňa 27.11.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie celého úveru, ktorý vyčíslil na sumu 1 425,62 eur a to v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Podľa Hlavy 5, § 1 úverových podmienok navrhovateľa, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v ÚZ, Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa ÚZ a týchto ÚP povinný platiť, a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky.
Podľa Hlavy 5, § 8 úverových podmienok navrhovateľa, zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí, spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vzniknú z iného titulu ako úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započítava vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom, ako vo vyššie uvedenom poradí.
Podľa hlavy 7, § 3 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa v prípade že a) klient sa oneskoril s splatením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) klient poskytol spoločnosti nepravdivé údaje pre vyplnenie návrhu úverovej zmluvy, c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, z týchto úverových podmienok alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy, d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta. V týchto prípadoch je taktiež navrhovateľ oprávnený jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť.
Podľa Hlavy 6, § 6 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a, b, c § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť navrhovateľovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Navrhovateľ je oprávnený v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.
Podľa Hlavy 17, § 4 úverových podmienok v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne jeho časti, dlhšieho ako 7 dní je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.
Podľa Hlavy 17, § 4 úverových podmienok, v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či jej časti dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením je v omeškaní.
Odporca uviedol, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musela obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., pričom v zmluve absentuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho od neho veriteľ nemohol požadovať ako od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve uvedené, a nebol ani oprávnený na ne započítavať akúkoľvek platbu z jeho strany. Jedná sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Zároveň poukázal na to, že splátky uvedené v zmluve nie sú rozčlenené tak, aby bolo zrejmé, čo z nich resp. aká časť sa započítava na úrok, istinu, prípadne poplatky, a tieto skutočnosti nevyplývajú ani z navrhovateľom predloženého prehľadu splátok. Podľa odporcu je potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a uplatňovaný nárok vo výške 1 572,54 eur považuje za neoprávnený a nedôvodný a žiadal, aby súd návrh
v celom rozsahu zamietol. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko navrhovateľ neuviedol, kedy konkrétne sa dostal do omeškania, avšak z predloženého prehľadu platieb vyplýva, že posledná platba bola 05.06.2012.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 28.02.2010 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1- 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 100 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom do 31.12.2009 (ďalej ako zákon č. 258/2001 Z.z.), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2. zák. č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3, písm. zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv a zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že návrh bol z časti podaný dôvodne. Na základe písomnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.06.2009 sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 1 600 eur, ktorý bol úročený
úrokovou sadzbou vo výške 21,52 % ročne, zároveň bol dojednaný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eur. Uvedený úver sa odporca zaviazal splácať v 84. mesačných splátka po 39,27 eur. Z formy a obsahu úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu a výšky úveru, pričom odporca obsah tejto zmluvy nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť, a už vôbec nie obsah úverových zmluvných podmienok navrhovateľa.
Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je teda nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca - fyzická osoba ako spotrebiteľ, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedená úverová zmluva je platná, nakoľko na jej základe bol odporcovi ako spotrebiteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať resp. úver vyčerpal.
Súd následne preskúmal predmetnú úverovú zmluvu z hľadiska dodržania náležitostí v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v samotnom texte úverovej zmluvy nie sú uvedené náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve o úvere totiž absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru ako aj uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve samotnej je uvedená len výška mesačnej splátky úveru, bez rozčlenenia splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, zároveň deň splatnosti splátok v príslušnom kalendárnom mesiaci. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Dôsledkom absencie uvedených, zákonom vyžadovaných náležitostí je, že predmetný úver je v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ na základe úverovej zmluvy nemôže od odporcu ako spotrebiteľa požadovať žiadne úroky a poplatky.
Súd súčasne podrobil predmetnú zmluvu o úvere, ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú, v zmysle č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preskúmaniu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ,,Smernica 93/13 EHS “) obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že zmluvné pokuty, ktoré je dlžník povinný zaplatiť v prípade omeškania s úhradou splátky úveru či jej časti, ako sú špecifikované vyššie, spolu s úrokom z omeškania, ktorý je dlžník povinný zaplatiť predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13 EHS, keď dlžníka za porušenie tej istej povinnosti (omeškanie so splátkami) kumulatívne sankcionujú dvoma samostatnými zmluvnými pokutami spoločne s úrokom z omeškania. Vyššie uvedené zmluvné podmienky navyše neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané, a zakladajú tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri dojednaní zmluvných pokút v úverových podmienkach navrhovateľa tak predovšetkým absentuje predpísaná písomná forma v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvné pokuty sú obsiahnuté v úverových podmienkach navrhovateľa, ktoré predstavujú typové ustanovenia formulované výlučne navrhovateľom bez možnosti odporcu tieto ustanovenia ovplyvniť a individuálne dojednať resp. dosiahnuť ich zmenu. Zmluvné ustanovenia upravujúce povinnosť odporcu zaplatiť zmluvné pokuty sú písané drobnými, ťažko čitateľnými písmenami a tak splývajú s ostaným obsahom úverových podmienok navrhovateľa. Nedodržanie písomnej formy dojednaní o zmluvných pokutách je dôvodom ich absolútnej neplatnosti v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň nemožno považovať za splnenú zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, ak z dohody o zmluvnej nemožno jednoznačne ustáliť, a to ani s použitím výkladových pravidiel pre prejav vôle, za aké časové obdobie má byť percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta hradená, teda, či ide o 15%, resp. 5% zmluvnú pokutu denne, týždenne, mesačne, či ročne, preto zmluvnú pokutú dojedanú vo vyššie špecifikovaných hlavách úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, súd považoval za neplatne dojednanú, aj z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti. V čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute musí byť nepochybne vymedzené, akým spôsobom sa má výška zmluvnej pokuty určiť, teda z hodnoty akých veličín a akým výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti v určitom čase zistená. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, musí byť vyjadrená jednoznačne, ak tomu tak nie je, dohoda o zmluvnej pokute je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a na túto neplatnosť súd prihliada vždy, bez ohľadu na námietku účastníka.
Súd má podľa výsledkov dokazovania za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy peňažné prostriedky v celkovej výške 1 600 eur. Z uvedenej sumy odporca doposiaľ splatil celkovo sumu 1 437,91 eur. Keďže súd nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov, poplatkov a zmluvných pokút nepovažoval za dôvodný, návrhu vyhovel len v časti rozdielu celkovej sumy odporcom vyčerpaných peňažných prostriedkov (1 600 eur) a odporcom doposiaľ splatenou sumou (1 437,91 eur), ktorý rozdiel predstavuje 162,09 eur. Súd pritom neprihliadal na započítanie splátok odporcu vykonané navrhovateľom, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného boli úroky, poplatky a zmluvné pokuty účtované neoprávnene.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi, v súlade s podaným návrhom z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne od 27.02.2014 t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na súd, hoci do omeškania sa . odporca už dňom nasledujúcim po vyššie špecifikovanom zosplatnení úveru.
Odporcom vznesenú námietku premlčania súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko úverová zmluva bola uzavretá dňa 08.06.2009, pričom podľa jej obsahu bola dojednaná splatnosť úveru na 84 mesiacov t.j. 7 rokov. K zosplatneniu úveru došlo písomným podaním navrhovateľa zo dňa 27.11.2012. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 03.03.2014. Nakoľko úverová zmluva je platná, je zrejmé, že návrh bol súdu doručený v 3-ročnej premlčacej dobe (ktorá plynula od zosplatnenia úveru) v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1 572,54 eur s príslušenstvom. Súd podanému návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 162,09 eur s príslušenstvom a vo zvyšku podaný návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní mal väčší úspech odporca. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd, v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozhoduje iba na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.