Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (28)Rozsudok_6C-184-2012.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/184/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Y. X. I.. XX.X.XXXX Z. N. U.. H. X proti žalovanému: R.. H. M. I.. XX.XX.XXXX Z. W. U.. X. X, o zaplatenie 110 Euro mesačne od marca 2012 do právoplatnosti rozsudku, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania
odôvodnenie:
Dňa 18.7.2012 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal sprístupniť mu nehnuteľnosť opísanú v žalobe, aby súd žalovanému uložil povinnosť pravidelne každý mesiac prvého dňa mu zaplatiť 50 % z celkovej sumy, ktorú žalovaný prijíma od nájomcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi ušlý zisk z možného prenájmu vo výške 115 Euro mesačne vždy prvého dňa v aktuálnom mesiaci, ako aj žalovanému uložiť povinnosť uhradiť mu spätný ušlý zisk z možného prenájmu tiež vo výške 115 Euro mesačne a náhradu trov konania. Vydania takéhoto rozsudku žalobca sa domáhal na tom skutkovom základe, že v roku XXXXzdedil podiel 1 bytu nachádzajúceho sa O. N. I. U.. B. Č.. XX/XX. Žalovaný je spoluvlastníkom tohto bytu tiež v podiele 1. Žalovaný , ako sa stal spoluvlastníkom predmetného bytu, vymenil na byte zámok a znemožnil mu prístup do bytu, pričom on sa dozvedel, že žalovaný predmetný byt prenajíma, preto sa domáha toho (okrem iného), aby mu žalovaný zaplatil polovicu sumy, v akej sa takéto typy bytu v súčasnosti prenajímajú.
Túto žalobu následnými podaniami žalobca zmenil, naposledy podaním doručeným súdu dňa 22.4.2014, v ktorom podaní uviedol, že žiada vydať rozsudok, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 110 Euro za každý začatý mesiac počnúc mesiacom marec 2012 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu a náhradu trov konania. Súd procesným uznesením na pojednávaní dňa 25.4.2014 pripustil zmenu petitu žaloby, po ktorej zmene tento znie takto: Žalovaný je povinný do troch dní po právoplatnosti rozsudku žalobcovi zaplatiť 110 Euro za každý začatý mesiac počnúc mesiacom marec 2012 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu a v tej istej lehote mu nahradiť trovy konania.
Konajúci súd rozsudkom zo dňa 25.4.2014 žalobu v celom rozsahu zamietol, keď nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že predmetný byť nebol užívaniaschopný a nebolo ho možné dať do prenájmu, z ktorého dôvodu žalobcovi žiadna škoda vzniknúť nemohla. Tento rozsudok konajúceho súdu bol v dôsledku odvolania žalobcu zrušený uznesením Krajského súdu Nitra č.k. 25Co/617/2014-186 zo dňa 25.3.2015. V tomto uznesení odvolací súd uviedol, že konajúci súd nesprávne právne vec posúdil ako nárok na náhradu ušlého zisku, pretože nárok mal posúdiť podľa ustanovení OZ a to : § 123 , §136, § 137.
Konajúci súd je viazaný v tejto veci právnym názorom odvolacieho súdu a v ďalšom konaní z neho vychádzal a nárok žalobcu posúdil podľa ust.§-u 123,136 a 137 OZ .Súd v novom konaní doplnil dokazovanie opakovaným výsluchom žalovaného a svedkyne G. K. .
Žalobca ako účastník konania uviedol, že žalovaný potom, čo sa stal spoluvlastníkom predmetného bytu, chcel odkúpiť jeho spoluvlastnícky podiel, k uzavretiu kúpnej zmluvy však nedošlo. Do sporného bytu od 21.3.2012 nemá prístup, pretože žalovaný vymenil zámok a jemu kľúč neodovzdal (mal rôzne námietky, napr. že žalobca zobral nejaké veci z tohto bytu). Veci, ktoré si on zobral z predmetného bytu patrili tomu pánovi, od ktorého žalovaný odkúpil sporný byt a ten pán mu dal splnomocnenie, aby jeho veci z tohto bytu zlikvidoval. Uviedol ďalej, že zaplatenia mesačnej sumy 115 Euro sa domáha preto, lebo podľa neho predmetný byt bolo možné dať do prenájmu za 230 Euro mesačne. Túto skutočnosť vie z inzerátov. Nevedel uviesť konkrétnu osobu, ktorá by mala záujem za takúto sumu stať sa nájomcom predmetného bytu.
Žalovaný ako účastník konania uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že mal úmysel spoluvlastnícky podiel žalobcu odkúpiť za podmienku, že jeho spoluvlastnícky podiel nebude zaťažený žiadnou exekúciou. Keďže túto podmienku žalobca nesplnil, medzi nimi nebola uzatvorená žiadna zmluva. Uviedol ďalej, že 1.5.2012 vymenil zámok na spornom byte a to preto, lebo žalobcu pri telefonickom rozhovore vyzval, aby polovicu mesačných výdavkov predmetného bytu uhradzoval, avšak žalobca sa k tomu vôbec nevyjadril. Potom, keď bol vymenený zámok, žalobca sa domáhal vydania kľúčov, ale naďalej neprejavil najmenší záujem platiť polovicu preddavkových platieb. Výmenu zámku uskutočnil preto, lebo všetky preddavkové platby na predmetný byt správcovi uhradzoval on a navyše zistil, že z bytu zmizla WC misa. Týmto chcel zabrániť tomu, aby byt nebol zneužívaný, napr. na ilegálny odber elektriny (čo sa už stalo v roku 2010) a aby z bytu nezmizli iné veci, ktoré sú príslušenstvom bytu. Pri následných jednaniach žalobca sa stále domáhal, aby mu bol odovzdaný kľúč, avšak vôbec nejavil záujem, aby polovicu preddavkových výdavkov uhradzoval on. Sporný byt nebolo možné dať do prenájmu, pretože ten po odchode bývalej družky žalobcu (G. K.) bol v dezolátnom stave a nebol obývania schopný. Ohľadne užívania sporného bytu medzi ním a žalobcom nikdy k uzavretiu dohody nedošlo v tom zmysle, že ktorý z nich bude byt užívať a za akých podmienok. Celá ich komunikácia v tejto otázke bola len v tom rozsahu, že žalobca chcel, aby v spornom byte mohla bývať p. K. a on s tým súhlasil ( teda s tým, aby p. K. tam bývala, len aby režijné náklady platila, aby ani on s tým nemal žiadne výdavky , tá mu následne kľúč od bytu odovzdala v apríli 2012 ) .On v spornom byte nikdy nebýval, ani teraz nebýva, ani predmetný byt nikdy nedal do užívania inej osobe , takže žiaden výnos z toho nemal. Doteraz mal len výdavky, pretože od tej doby, ako sa stali podielovými spoluvlastníkmi žalobca ani centom neprispieva na výdavky potrebné na tento byt ( podľa jeho vedomostí na spoluvlastnícky podiel žalobcu je vedených 11 exekúcii pre rôznych veriteľov ) . Uplatnený nárok žalobcu , opakovane žiadal zamietnuť , a to preto, lebo predmetný byt aj v súčasnosti je v takom stave, že by nemohol byť daný do užívania za náhradu inej osobe, takže z tohto za takéhoto stavu žiaden výnos by sa nemohol získať.
Svedkyňa R.. E. M. uviedla, že je ekonómka SVD (správcu predmetného bytu), preto v tomto byte bola odčítať stav meračov. Potvrdila, že sporný byt už aj v marci 2012 bol v dezolátnom stave, pamätá sa, že v byte nebola ani WC misa, takže v byte už ani v marci 2012 nebolo možné bývať. Uviedla ďalej, že od mája 2012 všetky nedoplatky na sporný byt vrátane nedoplatku na GO fond uhradil žalovaný a od mája 2012 všetky mesačné platby platí žalovaný.
Svedkyňa S. N. uviedla, že v priebehu apríla 2012 žalovaný ju zavolal do sporného bytu, aby sa pozrela, v akom stave byt je. Potvrdila, že už vtedy sporný byt nebol užívania schopný, nebola tam WC misa a celkovo byt bol v takom stave, že by sa nedal užívať.
Svedkyňa G. K. uviedla, že žalovaného pozná len zbežne, žalobca bol jej druhom ( žili v spoločnej domácnosti od r. 1995 asi do roku 2006 a z ich spolužitia pochádzajú dve mal. deti nar. v r. XXXX F. XXXX ) . Ona v spornom byte bývala asi jeden rok ( podľa jej pamäti mohlo to byť asi od februára 2011 do marca 2012 ) . Vtedy, keď sa ona nasťahovala do tohto bytu , podľa jej vedomostí byt v polovici patril do vlastníctva Y. X. a druhá polovica Y. M.. Jej Y. X. povedal, že sa môže ( spolu s ich maloletými deťmi ) nasťahovať do predmetného bytu. Y. M. podľa jej vedomostí býval u Y. X. v L.. Vtedy, keď sa ona tam nasťahovala bola tam kuchynská linka, bola aj WC misa (ktorá síce po splachovaní stále
tiekla, ale vždy s tým niečo robili, aby sa voda zastavila). Plyn nebol v tomto byte, takže varenie sa robilo na dvojplatničke. Pred tým, ako sa tam nasťahovala, žalobca natrel kuchynskú linku a okrem toho urobil maľovku celého bytu, pretože celý byt bol v značne zanedbanom stave, takže bez týchto prác by sa tam mohla síce nasťahovať, ale len z čase núdze. Ona platila len za elektrinu a vodu, teda režijné náklady, ale za užívanie bytu neplatila ani Y. X. ani Y. M.. Ona sa nerozprávala s Y. M., takže sa ho ani nepýtala, či on súhlasí s tým, aby bývala v tomto byte. V podstate preto sa nasťahovala do tohto bytu, lebo z predchádzajúceho podnájmu musela odísť s deťmi a ako prechodné bývanie považovala bývanie v tomto byte. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či by ten byt mohol byť vydaný niekomu do podnájmu vtedy, keď sa tam ona nasťahovala , či by sa tam niekto nasťahoval. Z tohto bytu predovšetkým preto sa chcela odsťahovať, lebo im priestorovo nevyhovoval (bola tam len jedna izba a boli traja), okrem toho v byte nechcela dlhodobo bývať , považovala to len za dočasne riešenie. Následne, keď si našla jej vyhovujúci byt tak, kľúče odovzdala žalovanému ( ten ju totiž telefonicky kontaktoval, aby kľúč odovzdala jemu a keďže vedela, že žalovaný je príbuzný Y. M., preto mu kľúč odovzdala ) . Keď ona z bytu odišla s deťmi bola tam aj kuchynská linka, aj WC misa ( možno zopár kachličiek pri kuchynskej linke bolo spadnutých ) . Vtedy asi aj Y. X. mal kľúč od bytu a vedel o tom, že ona sa sťahuje, pretože ich syn mu to povedal. Nevedela uviesť koľko dní uplynulo do tej doby, kým potom kľúč odovzdala žalovanému , vtedy išli spolu do bytu a videli, že WC misa už tam nebola ( kto ju zobral to uviesť nevedela ).
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania výsluchom svedkom R.. E. M. F. S. N. , G. K. , oboznámením obsahu výpisu z katastra nehnuteľností a to LV č. XXXX B. N..Ú.. N. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX I. M. O. N., I. U.. B. O. O. XX, N. V. O. O. N. I. I. Y. Č..P. B. N..Ú.. N. , N. O. B. 1.. V období od februára 2011 do marca 2012 v spornom byte bývala ( so súhlasom žalobcu ) G. K. , ktorá klúč od bytu odovzdala žalovanému asi v apríli 2012 . Od 1.5.2012 na spornom byte žalovaný vymenil zámok a odporcovi neodovzdal kľúče. Predmetom tohto rozhodnutia je uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie 110 Euro mesačne od marca 2012 do právoplatnosti rozsudku, ktorý nárok žalobca si uplatňuje dôvodiac, že predmetný byt mohol byť daný do prenájmu minimálne za 220 Euro mesačne . Napriek takémuto skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku, súd nárok posúdil tak, ako mu to nariadil Krajský súd Nitra vo svojom uznesení zo dňa 25.3.2015 teda podľa ustanovení §-u 123,136 ods.1 a 137 ods.1 OZ.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. §-u 3 ods. l OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z citovaného ustanovenia §-u 123 OZ vyplýva, že vlastník je oprávnený v medziach zákona predmet svojho vlastníctva užívať . V prípade, že vec je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb , ich spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že ide o spoluvlastnícky vzťah, znamená, že práva každého spoluvlastníka sú obmedzené právami ostatných spoluvlastníkov. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (§ 139 ods. 2 prvá veta OZ) .V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci, poskytnúť. Konajúci súd teda ( v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu ) právny základ uplatneného nároku žalobcu posudzoval ako nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vyplýva z § 137 ods. 1 OZ. Podľa názoru konajúceho súdu
predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa druhý spoluvlastník podieľa na prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho podielu. Žiaden zo spoluvlastníkov pritom nesmie svoje práva na úkor iného spoluvlastníka zneužívať. Ak jeden zo spoluvlastníkov proti vôli druhého spoluvlastníka sám užíva predmet vlastníctva, obohacuje sa na úkor druhého spoluvlastníka a musí mu za to poskytnúť finančnú náhradu . Ak teda spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia a tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bezpochybne vyplýva, že účastníci aj v súčasnosti sú podielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v N., U.. B. XX/XX. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva aj tá skutočnosť, že medzi účastníkmi konania žiadna dohoda o spôsobe užívania sporného bytu (garzonka) uzavretá nebola a doteraz nebolo vydané ani súdne rozhodnutie o spôsobe užívania predmetu podielového spoluvlastníctva účastníkov . Za takéhoto stavu potom žalobca ako spoluvlastník predmetného bytu nemôže sa od žalovaného domáhať zaplatenia polovice sumy, ktorú by (podľa tvrdenia žalobcu ) mohol získať mesačne, ak by byt bol daný do nájmu inej osobe, pretože žiadne ustanovenie OZ o podielovom spoluvlastníctve takýto nárok spoluvlastníka neumožňuje pri neexistencii dohody ani súdneho rozhodnutia o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva , že predmetný byt žalovaný neužíva ( a to vôbec ) od tej doby, ako sa stal spoluvlastníkom bytu . To potom znamená, že žalovaný nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu predmetný byt neužíva , preto mu nevznikla povinnosť finančnú náhradu žalobcovi poskytnúť. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že od 1.5.2012 žalobca nemá prístup do sporného bytu ( žalovaný vymenil zámok a žalobcovi kľúč od bytu nedal ) , pretože výsledkami vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že predmetný byt už v marci 2012 nebol užívania schopný . Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo by úplne v rozpore s ust .§-u 3 OZ , ak by za daného stavu žalovaný mal platiť finančnú náhradu žalobcovi za to, že ten nemá prístup do bytu , ktorý je v stave nevyhovujúcom na užívanie . Treba pritom zdôrazniť aj to, že žalobca od tej doby, ako sa stal spoluvlastníkom bytu neplní si svoju povinnosť podielať sa na mesačných výdavkoch spojených s týmto vlastníctvom ( nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by polovicu mesačných výdavkov platil, alebo žalovanému nahradil čo aj len časť výdavkov, ktoré už žalovaný doteraz mal v súvislosti s týmto bytom ) .
Vzhľadom na vyše uvedené skutočnosti súd nárok žalobcu v celom rozsahu považoval za nedôvodný, preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.