Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Tos-115-2022.pdf
PDF · 78.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/115/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. MBA v trestnej veci odsúdeného B. N., nar. XX.XX.XXXX v N., na neverejnom zasadnutí dňa 13. októbra 2022, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10Nt/3/2022 zo dňa 06. júna 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného B. N. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 10Nt/3/2022 zo dňa 06. júna 2022 Okresný súd Veľký Krtíš podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, z dôvodu neexistencie podmienok obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2022 sťažnosť, ktorú bližšie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 14.06.2022. V sťažnosti v podstate uviedol, že stále trvá na tom, že, že vyšli najavo nové skutočnosti z výpovede svedka poškodeného E. E., ktorý vo výpovedi na verejnom zasadnutí dňa 06.06.2022 uviedol, že si je nie istý či dvere na plechovom hangáre alebo vedľajšej murovanej budove boli zamknuté, a tiež uviedol, že v minulosti tam býval visiaci zámok, ale nebol si istý či sa tam nachádza, a či boli budovy zamknuté aj v čase spáchania skutku. S určitosťou vedel povedať a ukázať, ktoré dvere na budovách boli vylomené avšak v tých dverách nebolo nič odcudzené, takže neboli predmetom obžaloby. Akcentoval, že neurčitou výpoveďou poškodeného na verejnom zasadnutí dňa 06.06.2022 bola porušená zásada in dubio pro reo. V tomto konkrétnom prípade svedok si nebol istý, či budovy boli v čase spáchania skutku uzamknuté a tým pádom aj nebolo jednoznačne preukázané, že by odsúdený B. N. spáchal zločin krádeže vlámaním podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1/ Tr. por.
Odsúdený B. N. bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.3T/16/2020 zo dňa 10.08.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/87/2020 zo dňa 01.04.2021 uznaný vinným v bodoch č. 1,2,3 a 4 obžaloby zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. j) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. senát zrušil z trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 3T/96/2018-47 zo dňa 04. 02. 2019 výrok o treste, ktorým bol uznaným vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a bol odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, so zradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj ktorým bol zrušený z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 19. 11. 2018, sp. zn. 3T/119/2017-223 výrok o treste, ktorým bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., kedy mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, a taktiež bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1T/83/2016-152 zo dňa 15. 06. 2016, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., kedy bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok, pričom Okresným súdom Veľký Krtíš v sp. zn. 3T/119/2017 mu bola určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.02.2022 odsúdený požiadal o povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej veci, v podstate s návrhom na vypočutie svedkov, o ktorej prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.
Podľa § 394 ods. 1/ Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný, alebo taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať.
V zmysle hypotézy uvedenej v právnej norme, je súd povinný povoliť obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom ak :
- existujú nové skutočnosti alebo dôkazy
- tieto nové skutočnosti alebo dôkazy boli súdu skôr neznáme
- tieto skutočnosti a dôkazy by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.
Rozhodovacou praxou bolo ustálené, že ak odsúdený navrhuje vykonať dôkazy skôr neznáme, súd je povinný citlivo a zároveň spravodlivo posúdiť potrebu ich vykonania na verejnom zasadnutí a spravidla až po vykonaní dovtedy neznámych dôkazov na verejnom zasadnutí môže súd so znalosťou veci zodpovedne rozhodnúť, či ich dôkazná hodnota by mohla privodiť iné rozhodnutie
o vine alebo treste v pôvodnom konaní. Napokon to je samotnou podstatou konania o návrhu na povolenie obnovy konania - posúdiť, či dovtedy súdu neznáme skutočnosti alebo dôkazy môžu viesť k zmene rozhodnutia v pôvodnom konaní. Záver o tom, či existencia nových skutočností alebo nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, môže súd ustáliť len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novotvrdených skutočností alebo novovykonaných dôkazov a to v rozsahu ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. , ktorý postup nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 19 Tr. por.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd sa v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por., odôvodnil. Dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Z návrhu odsúdeného a jeho následnej výpovede na verejnom zasadnutí je zrejmé, že sa v podstate domáhal prehodnotenia dôkazov, ktoré boli v pôvodnom konaní riadne vykonané a vyhodnotené tak individuálne, ako aj v ich súhrne. Aj na ich základe bolo potom jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa odsúdený predmetnej trestnej činnosti dopustil v spolupáchateľstve, čo skonštatoval aj odvolací súd, ktorý odvolanie v tom čase obžalovaného zamietol ako nedôvodné. Krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania namietal, že sa predmetnej trestnej činnosti nedopustil. Uvedené majú preukázať ním navrhnuté nové dôkazy, a to výsluch svedka F. E. a E. E..
S jeho obhajobou v uvedenom smere sa však v pôvodnom konaní, tak ako už bolo vyššie uvedené, relevantným spôsobom vysporiadal tak prvostupňový súd, ako aj odvolací, keď na základe vykonaného dokazovania bez pochybností dospeli k záveru, že žalovaný skutok spáchal on v spolupáchateľstve. Napriek uvedenému okresný súd vykonal ním navrhované dôkazy, výsledkom ktorého postupu nebolo zistenie skutočností odôvodňujúci povolenie obnovy konania. Konkrétne vypočutí svedkovia nepotvrdil odsúdeným namietané skutočnosti, odolávajúc sa aj na odstup času od spáchania daného skutku. Odsúdenému pritom nič nebránilo, aby svedka F. E. navrhol vypočuť v pôvodnom konaní. Napokon krajský súd sa stotožňuje aj s názorom prvostupňového súdu prezentovanom v odôvodnení napadnutého uznesenia, že pokiaľ by aj návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel, na právnej kvalifikácii sa nič nemení, pretože závažnejší spôsob konania bol uplatnený nie vo vzťahu k vlámaniu, ale ku skutočnosti, že skutku sa dopustili na viacerých osobách.
Odsúdený vo svojom návrhu teda neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by samy osebe alebo v spojení s inými skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodnili iné rozhodnutie v zmysle ust. § 394 ods.1 Tr. por. Skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú takého charakteru, aby boli splnené zákonné požiadavky vyžadované ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. V danom prípade teda aj senát krajského súdu dospel k rovnakému záveru, ako bol ustálený senátom okresného súdu.
Senát nadriadeného súdu zdôrazňuje, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je v Trestnom poriadku (§ 394 a nasl.) koncipovaná tak, aby bolo možné napraviť aj právoplatný rozsudok (odsudzujúci, ale aj oslobodzujúci) v dôsledku toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Obnova konania z dôvodov podľa § 394 ods. 1 Tr.por. sa teda týka nedostatkov skutkových zistení. Súd sa preto vytýkanými chybami, týkajúcimi sa správnosti procesného postupu súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní, ani vytýkanými chybami týkajúcimi sa správnosti použitej právnej kvalifikácie, nezaoberá. V konaní o návrhu o povolenie obnovy konania nie je súd oprávnený preskúmavať tieto otázky, pretože na to nemá zákonný podklad. Eventuálne procesné pochybenia a pochybenia v uplatnenej právnej kvalifikácii môžu pri splnení podmienok uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. byť predmetom iného mimoriadneho opravného konania - dovolania. V konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať ani postup súdov v pôvodnom konaní, týkajúci sa vysporiadania sa zákonným spôsobom s vykonanými dôkazmi. Nemôže súd skúmať ani správnosť vysporiadania sa pôvodne konajúcich súdov s rozpormi vo výpovediach svedkov, resp. v iných dôkazoch.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.