Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-202-2014.pdf
PDF · 78.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4C/202/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti odporcovi: Q. S., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, za účasti vedľajšieho účastník: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Ul. J.Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 559,87 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 139,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 139,75 Eur od 01.03.2014 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur do zaplatenia s tým, že prvú splátku zaplatí do konca mesiaca nesledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnení jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 04.03.2014 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 559,87 Eur s úrokom vo výške 26,28% ročne zo sumy 386,77 Eur od 01.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 11.01.2011 uzatvoril navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník Úverovú zmluvu č.6101015049, predmetom ktorej bolo poskytnutie dohodnutého úveru vo výške 600,- Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach. Odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, čím porušil dohodnuté úverové podmienky. Dňa 29.11.2011 vyzval navrhovateľ odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 658,13 Eur, avšak bezvýsledne.
Odporca uviedol, že si je vedomý toho, že má ešte nejaký dlh u navrhovateľa. Žiadal súd, aby mu umožnil tento splácať v 20,- Eur mesačných splátkach, pričom poukázal na to, že pracuje len za minimálnu mzdu a jeho manželka je t.č. nezamestnaná.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v sume 420,12 Eur považuje za neoprávnený a nedôvodný, a preto žiadal žalobu žalobcu v uvedenom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade došlo nepochybne k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. j) a písm. k) cit. Zákona v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať dátum konečnej splatností poskytnutého úveru (musí byť uvedený konkrétnym dátumom), ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov iných poplatkov . V prípade, že takéto náležitosti v zmluve o úvere chýbajú, považuje sa podľa § 11 ods. 1 cit. Zákona poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Za dôvodný považoval nárok navrhovateľa len vo výške 139,75 Eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením návrhu, splátkovým kalendárom, úverovou zmluvou, výzvou k splateniu celého úveru, poštovým podacím hárkom navrhovateľa, vyjadrením vedľajšieho účastníka, ako i ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ. Dňa 11.01.2011 uzatvorili účastníci úverovú zmluvu na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úverový rámec vo výške 600,- Eur na kúpu tovaru Pohovka YOUNG, na ktorú čerpal sumu 378,- Eur. Úver sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 4% dlžnej sumy, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28%. Odporca neuhrádzal splátky riadne a včas.
Navrhovateľ vyzval odporcu k splateniu celého úveru listom zo dňa 29.11.2011 do 15 dní od odoslania výzvy. Výzva bola odoslaná podľa poštového podacieho hárku dňa 12.12.2011. Odporca mal teda dlh zaplatiť dňa 27.12.2011.
Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere.
Zo splátkového kalendára vyplynulo, že odporca čerpal navrhovateľom poskytnuté prostriedky v celkovej výške 621,09 Eur a navrhovateľovi uhradil celkovo sumu 481,34 Eur.
Súd zistil, že úverová zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, konkrétne termíny (splatnosť) jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria mesačnú splátku, ako ani údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úroky z úveru prípadne ďalšie náklady spotrebiteľa a neobsahuje dátum konečnej splatností poskytnutého úveru. Pre všetky tieto chýbajúce obligatórne náležitosti je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o tom, v akých termínoch splatnosti je povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru a presne do kedy mu povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky bude trvať.
K námietkam navrhovateľa, že v danom prípade ide o revolvingový úver (čo znamená obnovujúci sa) a pri tomto type úveru nie možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru a definuje sa len výška úverového rámca, a teda nie ani možné dohodnúť počet splátok a ani výšku RPMN, nakoľko sa úver čerpá a následne dopĺňa, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, súd uvádza, že úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Odporca má tak povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého úveru, teda 621,09 Eur. Z tejto sumy pred podaním návrhu zaplatil 481,34Eur, takže jeho dlh voči navrhovateľovi predstavuje 139,75 Eur.
K zaplateniu tejto časti súd odporcu zaviazal spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba ECB vo výške 0,25%, takže výška zákonných úrokov je 5,25%. Navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania až od dátumu 01.03.2014. Vo zvyšnej časti uplatňovanej istiny a časti uplatnených úrokov z úveru, návrh navrhovateľa, s poukazom na vyššie uvedené, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol úspešnejší odporca, avšak vzhľadom na to, že si v konaní náhradu trov neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli, rozhodol súd o ich náhrade spôsobom uvedeným vo výroku III. tohto rozsudku.
Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, pretože si ju v konaní neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca, § súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).