Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-30-2022.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/30/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2022 v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre pokračujúci zločin úžery podľa 235 ods. 1, 4 písm. a/, b/ Tr. zákona a iné, o sťažnosti obžalovaného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28.09.2022, sp. zn. 7T/65/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28.09.2022, sp. zn. 7T/65/2021 súd podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku žiadosť obžalovaného A. B. o prepustenie z väzby zamietol, pretože dôvody väzby trvajú naďalej.
Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku ponuku prevzatia záruky za ďalšie správanie obžalovaného A. B. a za to, že obžalovaný sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu zo strany dôveryhodnej osoby C. D. E. F. neprijal.
Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku ponuku prevzatia záruky za ďalšie správanie obžalovaného A. B. za to, že sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu zo strany dôveryhodnej osoby G. B. neprijal. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku písomný sľub obžalovaného neprijal.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným. Proti tomuto uzneseniu riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.10.2022 prostredníctvom obhajcu. Namietal, že s rozhodnutím nie je možné súhlasiť, nakoľko na to nie sú naplnené v prvom rade materiálne dôvody väzby, ani existencia dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Väzba je s poukazom na vykonanú dĺžku takmer 20 mesiacov, jeho osobu a spôsob doterajšieho života nezákonná a v zjavnom rozpore s účelom väzby ako krajného prostriedku v rámci trestného stíhania. Samotný popis skutku uvedený v obžalobe a doposiaľ zabezpečené dôkazy nepreukazujú dôvodnosť vznesenia obvinenia a podanej obžaloby pre žalovaný zločin. Tvrdenie, že trestné stíhanie pre skutok, ktorý je obsahom obžaloby, je dôvodné a skutok má znaky žalovaného trestného činu, súd oprel len o výrazne rozporuplné výpovede poškodených, a teda osôb, ktoré mali byť údajne poškodené a ktoré sú prepojené v rodinnom a príbuzenskom zväzku. Žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by priamo alebo nepriamo ho usvedčoval, nebol uvedený. S poukazom na uvedené, nie sú materiálne podmienky väzby splnené. I keď z jeho odpisu z registra trestov vyplýva predchádzajúce
odsúdenie, ide o skutok spáchaný pred viac ako 15-timi rokmi. V danom prípade nevidí žiaden dôvod, aby väzba nemohla byť nahradená zákonným spôsobom niektorým z atribútov na nahradenie väzby. Vo väzbe je už takmer 20 mesiacov, pričom väzba sa má využívať v najnevyhnutnejšej miere a je možné ju nahradiť všetkými do úvahy prichádzajúcimi atribútmi v zmysle Tr. poriadku, okrem peňažnej záruky, na ktorú nemá finančné prostriedky. Samotný trest, tobôž nie väzba nemá postihovať rodinných príslušníkov páchateľa, pričom poukazuje na skutočnosť, že má 7 maloletých detí, o ktorých starostlivosť zabezpečuje najstaršia dcéra. Táto je výkonom jeho väzby neúmerne zaťažená, ako aj samotné deti, ktorým chýba otec a matka. Musí zabezpečiť pre svoju rodinu dostatočnú obživu, preto v prípade ponechania vo väzbe strácajú jeho deti možnosť dostávať plnohodnotnú starostlivosť aj po výchovnej a materiálnej stránke. Na základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu, prípadne nahradil väzbu ponúknutými atribútmi nahradenia väzby, či už za alebo bez použitia technických prostriedkov. Krajský súd na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti obžalovaným podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie a podaná obžaloba sa stal, má znaky trestného činu a existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný. Vo výpovediach poškodených boli rozpory a boli odstraňované na hlavnom pojednávaní a so slovami obhajcu, že ich bolo neskutočné množstvo, sa súd toho času nevie stotožniť. Opomenúť nemožno ani rozumovú vyspelosť niektorých svedkov a schopnosť po čase reprodukovať zažité a videné. Druhá materiálna podmienka väzby je daná tým, že podľa súdu vyplýva dôvodná obava podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z pokračovania v trestnej činnosti zo strany obžalovaného, či už s ohľadom na jeho správanie alebo ďalšie konkrétne skutočnosti a táto materiálna podmienka súvisí s možnosťou súdu rozhodnúť o nahradení väzby navrhovanými zárukami, alternatívami, ktoré nateraz súd považuje za nedostatočne účinné. Sľub obžalovaného súd neprijal, pretože prehlásenia obžalovaného v ňom považuje za účelové, s cieľom dosiahnuť pre seba zníženie zásahu do osobnej slobody a dopadov odluky od rodiny na jeho psychické rozpoloženie. Z pohľadu súdu pobyt obžalovaného na slobode s nahradením väzby dohľadom a kontrolou technickým zariadením, či už v domácnosti alebo v domácnosti jeho matky nedáva dostatočné záruky, že by opätovne nevyužil svoju autoritu a hrozil silou vlastnej rodiny, ktorá žije pokope. Samotný pán E. pred súdom potvrdil, že materiálna pomoc pre H. v neprítomnosti obžalovaného naďalej prúdi do osady aj cez rodinu obžalovaného, zjednodušene povedané, podmienky na pokračovanie v trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu sa toho času dajú zhodnotiť ako ideálne. Súčasne podmienky v Inštitúte I. súd vyhodnotil ako nevhodné pre nahradenie väzby, zariadenie je preplnené a samotný pán E. sa vyjadril na základe svojich viac ako 30-ročných skúsenosti, že návštevy zo strany rodinných príslušníkov, najmä ak ide o ľudí z osady, bývajú problematické, je ťažké nastaviť a ustriehnuť režim, pretože rodinné puto medzi Rómami je natoľko silné, že ich to ťahá k sebe. Probačný a mediačný dohľad, vrátane kontroly pohybu technickým zariadením súd vyhodnotil ako nevhodné a nedostatočne účinné, vzhľadom na uvedené skutočnosti vo vzťahu k pobytu obžalovaného v H., ako aj v I.. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 01.02.2021, sp. zn. 6Tp/2/2021, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.02.2021, sp. zn. 5Tp/6/2021 súd z dôvodov uvedených § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zobral obvineného A. B. do väzby, pričom väzba začala plynúť dňa 28.01.2021 o 17.10 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Prešove. Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 20.07.2021 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvinených A. B. a G. E. pre trestný čin u obvineného A. B. kvalifikovaný ako pokračovací zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona, spáchaný čiastočne formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
1/ obvinený A. B. v mieste svojho trvalého bydliska v rómskej osade v obci H., okres E., v období od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2012 až do 18.1.2021, využijúc neskúsenosť a rozumovú vyspelosť poškodených manželov A. J. a A. J. ako aj ich tieseň spôsobenú naliehavou potrebou finančných prostriedkov na uspokojenie základných potrieb týmto poskytoval každý mesiac pôžičky vo výške od 150,-€ do 200,-€, pričom od nich následne inkasoval každý mesiac sumu 400,-€ z čoho bolo
50,-€ oprávnená platba za odber elektrickej energie a zvyšok sumy tvorili splátky a úrok za poskytnuté pôžičky, v dôsledku čoho sa poškodení A. J. a A. J. opakovane dostávali do finančnej tiesne, pričom obvinená G. E. pomáhala obvinenému A. B. evidovať vybrané a dlžné sumy, tieto zapisovala do zošitov a niekedy aj sama inkasovala vybrané peniaze, zároveň sa obvinený A. B. v uvedenom období v H. opakovane vyhrážal poškodeným A. J. a A. J. tým, že ak mu nebudú platiť úroky, tak ich rodina dostane bitku, že ich zbije, že budú utekať, naposledy sa im takto vyhrážal dňa 24.1.2021, pričom zo strachu pred ním museli utiecť mimo miesta svojho trvalého bydliska, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodeným A. J., nar. XX.X.XXXX a A. J., nar. X.XX.XXXX, obaja trvale bytom H., K. I. J.XXX/XX spoločnú škodu vo výške najmenej 15.750,-€,
2/ obvinený A. B. v mieste svojho trvalého bydliska v rómskej osade v obci H., okres E., v období od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2012 až do 18.1.2021, využijúc neskúsenosť a rozumovú vyspelosť poškodených manželov D. J. a D. J. ako aj ich tieseň spôsobenú naliehavou potrebou finančných prostriedkov na uspokojenie základných potrieb týmto poskytoval každý mesiac pôžičku vo výške 100,-€, pričom od poškodenej D. J. následne inkasoval každý mesiac celú sumu dávok, ktoré jej boli vyplácané štátom ako splátky a úrok za pôžičku a nechal jej len 50,-€ a od poškodeného D. J. inkasoval nepravidelne rôzne sumy v celkovej výške najmenej 2.000.-€, v dôsledku čoho sa poškodení D. J. a D. J. opakovane dostávali do finančnej tiesne, pričom obvinená G. E. pomáhala obvinenému A. B. evidovať vybrané a dlžné sumy, tieto zapisovala do zošitov, zároveň sa obvinený A. B. v uvedenom období v H. opakovane vyhrážal poškodeným tým, že ak mu nebudú platiť úroky, tak ich rodinu zabije, ženám vyreže pohlavné orgány, naposledy sa im takto vyhrážal dňa 24.1.2021, pričom zo strachu pred ním museli utiecť mimo miesta svojho trvalého bydliska, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodeným D. J., nar. X.XX.XXXX a D. J., nar. X.X.XXXX, bytom H., K. I. J.XXX/XX spoločnú škodu vo výške najmenej 28.488,-€,
3/ obvinený A. B. v mieste svojho trvalého bydliska v rómskej osade v obci H., okres E., v období od mesiaca november 2019 až do mesiaca november 2020, využijúc neskúsenosť a rozumovú vyspelosť poškodených D. J. a L. J., týmto v mesiaci november 2019 požičal sumu 200,-€, pričom následne v mesiaci december 2019 obvinenému A. B. v mieste jeho bydliska odovzdali sumu 340,-€, v ktorej bol okrem samotnej splátky pôžičky započítaný aj úrok vo výške 140,-€, a následne o nich inkasoval každý mesiac ako úroky z pôžičky rôzne sumy od 150,-€ do 300,-€, následne im obvinený požičal najmenej dvakrát a to raz sumu 50,-€, ktorú mu následne poškodení museli uhradit' vo výške 85,-€ a raz sumu 100,-€, ktorú mu poškodení museli uhradit' vo výške 175,-€, pričom sa poškodenému obvinený A. B. v uvedenom období v H. opakovane vyhrážal tým, že ak mu nebude platiť, tak dostane bitku, naposledy sa mu takto vyhrážal dňa 24.1.2021, pričom zo strachu pred ním musel poškodený utiecť mimo miesta svojho trvalého bydliska, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému D. J., nar. X.X.XXXX a L. J., nar. XX.X.XXXX, tohto času bytom H., K. I. J.XXX/XX škodu vo výške najmenej 2.500,-€,
4/ obvinený A. B. v mieste svojho trvalého bydliska v rómskej osade v obci H., okres E., v období najskôr od presne nezisteného dňa mesiaca september 2016 až do 18.1.2021, využijúc neskúsenosť a rozumovú vyspelosť poškodených D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., K. I. J.XXX/XX a jeho družky D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., K. I. J.XXX/XX týmto potom ako sa im v mesiaci september 2016 narodila dcéra D., predal dva kusy kurčiat a dve vrecia zemiakov, každé o hmotnosti 25 kg, za ktoré od poškodenej D. E. obvinená G. E. zinkasovala v mesiaci január 2017 sumu 600,-€, potom každý mesiac v čase, kedy poškodená D. E. poberala od štátu dávky, ju obvinená G. E. odprevádzala na poštu v H. a následne jej poškodená musela odovzdať 250,-€ , z čoho 50,-€ bola odplata za poskytovanie elektriny a zvyšných 200,-€ bola suma, o ktorej jej obvinení povedali, že je to ďalšia platba za dlh za dve kurčatá a dve vrecia zemiakov, pričom k odovzdávaniu peňazí dochádzalo na rôznych miestach v obci H. a aj v domácnosti u obvinených, pričom obvinená G. E. zapisovala odovzdané sumy do zošita, zároveň sa obvinený A. B. a obvinená G. E. v uvedenom období v H. opakovane vyhrážali poškodenej D. E., že ak nebude platiť alebo zavolá polícii tak zabijú ju a jej druha D. I. a obvinený A. B. sa v uvedenom období v H. opakovane vyhrážal poškodenému D. I., že ak im nebudú dávať peniaze, tak ho zabije, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodenej D. E. škodu vo výške 10.200,-€,
5/ obvinený A. B. v mieste svojho trvalého bydliska v rómskej osade v obci H., okres E., v období od mesiaca február 2016 do mesiaca február 2020 vrátane, využijúc neskúsenosť a rozumovú slabosť poškodenej F. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H., K. I. J. XXX/XXX, potom ako poškodenej najprv odpredal za sumu 40,-€ použitú skriňu a za sumu 25,-€ použitú postel', od nej následne inkasoval každý
mesiac okolo 18-teho dňa hotovosť vo výške 300,-€, z čoho bolo vždy 50-€ oprávnená platba poškodenej za elektrickú energiu, ktorú odoberala od obvineného a zvyšok sumy boli úroky, ktoré od nej obvinený žiadal za predanú posteľ a skriňu, pričom sa poškodenej opakovane vyhrážal, že ak mu nedá peniaze, tak dostane bitku, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenej F. D. škodu vo výške 12.250,-€.
Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako aj obsahu predloženého spisu krajský súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky stíhaných trestných činov a sú dôvody na podozrenie, že tento spáchal obžalovaný. Uvedené tvrdenie aj v danom štádiu trestného konania je možné oprieť o výpovede svedkov poškodených D. J., D. J., A. J., D. J., L. J., A. J., o výsluchy svedkov D. E., G. A., F. D., D. I., L. B., B. D. a čiastočne aj o výsluchy svedkov M. B. a D. I., ako aj o ďalšie najmä listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, s tým, že k uvedenému krajský súd dodáva, že tým, že svedkovia poškodení a svedkovia, ktorí už boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania, došlo k zvýrazneniu materiálnych dôvodov väzby obžalovaného.
Zároveň, aj podľa názoru sťažnostného súdu, sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, teda je daná dôvodná obava, že obžalovaný by v prípade prepustenia na slobodu pokračoval v trestnej činnosti, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento má v ňom uvedených 5 záznamov, z toho v jednom prípade mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v jednom prípade mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, v ktorého skúšobnej dobe sa neosvedčil a jeho výkon mu bol nariadený, pričom naposledy bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 05.03.2018, sp. zn. 6T/59/2005, pre trestné činy podľa § 197a ods. 1 písm. a/ a § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, so skúšobnou dobou odo dňa 05.03.2018 do dňa 05.09.2019, teda žalovaného skutku sa mal dopúšťať aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Navyše, z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že v tejto má za obdobie od roku 2017 doposiaľ evidovaných 7 záznamov, z toho v 6 prípadoch ide o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, s tým, že proti obžalovanému sa na Okresnom súde Kežmarok toho času vedú ďalšie trestné stíhania. Uvedenú dôvodnú obavu zvýrazňuje aj skutočnosť, že obžalovaný nebol pred vzatím do väzby zamestnaný a je dôvodný predpoklad, že v prípade prepustenia na slobodu by si prostriedky na svoje živobytie zabezpečoval trestnou činnosťou, pričom je potrebné poukázať aj na rozsah spôsobenej škody a dobu, po ktorú mal skutok trvať.
Sťažnostný súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho početné záznamy v registri trestov, ako aj v registri priestupkov, s poukazom na dobu, po ktorú mal žalovaný skutok páchať, rozsah škody, ktorú mal svojím konaním spôsobiť a špecifickú komunitu, v ktorej sa mal žalovaný skutok odohrávať, ani záruka dôveryhodných osôb C. D. E. F. a G. B., ani písomný sľub obžalovaného, ani dohľad probačného a mediačného úradníka, rovnako ako ani peňažná záruka, ktorá súdu ponúknutá nebola, nie sú toho času inštitútmi spôsobilými na nahradenie väzby obžalovaného a jeho prepustenie na slobodu. Je potrebné poukázať na charakter trestnej činnosti a skutočnosť, že táto sa mala odohrávať v rómskej osade, teda v špecifickej komunite obyvateľov, s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný a poškodení bývajú v blízkom susedstve, je daná dôvodná obava, že v prípade prijatia ponúkaných inštitútov a prepustenia obžalovaného na slobodu, by tento v žalovanej trestnej činnosti pokračoval. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd dodáva, že z výpovede dôveryhodnej osoby C. D. E. F. vyplýva, že s Rómami je to ťažké, ťažko nastaviť pravidlá, ich mentalita je taká, že chcú byť pokope, musia im dať režim, lebo inak by sa točilo všetko len okolo nich, teraz majú 320 ľudí, plus Ukrajincov a Rusov, sú natlačení, sám nevie uviesť, s koľkými deťmi by tam obžalovaní mohli byť, z čoho je zrejmé, že výkon dohľadu nad obžalovanými v rámci záruky dôveryhodnej osoby by bol vykonávaný len ťažko.
Vo vzťahu k sťažnostnej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že tento je vo väzbe cca 20 mesiacov, krajský súd má za to, že ani toho času nie je možné konštatovať, že by dĺžka trvania väzby obžalovaného bola vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti neproporčná, najmä s poukazom na to, že za žalovaný skutok obžalovanému hrozí trest odňatia slobody v trvaní na 5 až 12 rokov, pričom celková lehota väzby v prejednávanom prípade je 36 mesiacov a obžalovaný je vo väzbe odo dňa 28.01.2021, teda ku dňu rozhodovania sťažnostného súdu, približne 20 mesiacov s tým, že od ostatného rozhodnutia o väzbe obžalovaného sa ani materiálne ani formálne dôvody väzby neoslabili, naopak tým, že došlo k
vypočutiu ďalších svedkov poškodených a svedkov pred súdom prvého stupňa, ktorí zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania, sa materiálne dôvody väzby u obžalovaného zvýraznili.
Vo vzťahu k sťažnostnej námietke obžalovaného poukazujúcej na to, že má 7 maloletých detí, o ktoré sa chce starať, pričom starostlivosť o deti zabezpečuje najstaršia dcéra, krajský súd udáva, že starostlivosť o maloleté deti obžalovaného je zabezpečovaná toho času jeho najstaršou dcérou, pričom ani táto skutočnosť nemôže ospravedlniť protiprávne konanie, za ktoré je obžalovaný stíhaný a byť samo osebe dôvodom na jeho prepustenie z väzby.
Vo vzťahu k sťažnostnej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že musí zabezpečiť pre svoju rodinu dostatočnú obživu a preto v prípade ponechania vo väzbe strácajú jeho deti možnosť dostávať plnohodnotnú starostlivosť po výchovnej a materiálnej stránke, krajský súd udáva, že obžalovaný bol pred vzatím do väzby nezamestnaný, teda ani pred vzatím do väzby na deti nemohol prispievať finančnými prostriedkami získanými z výkonu zamestnania.
Už len záverom krajský súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej trestnej veci došlo k zmene zákonného sudcu, pričom po zmene prvostupňový súd riadne vo veci koná, termíny hlavných pojednávaní vykonáva v krátkych časových intervaloch a toho času zostáva prvostupňovému súdu vypočuť troch svedkov a to M. B., G. A. a N. B..
Na základe uvedených skutočností krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.