Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/90/2014

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, Žilina 011 54, IČO: 31 568 963, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o , so sídlom Národná 10, Žilina 010 01, IČO: 47 240 997, proti odporcovi: Stavebná mechanizácia, s.r.o., so sídlom Bytčianska 123, Žilina 010 03, IČO: 36 397 971, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina 010 01, IČO: 36 436 640, o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, takto

rozhodol:

Konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 324,80 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 16.4.2014 domáhal, aby súd určil, že rozhodcovská doložka v znení, v akom je uvedená v Dennom hlásení o využití stroja, časť Prepravné a dodacie podmienky (zmluva o preprave nákladu, dodávke prác stavebnými mechanizmami) dodávateľa, ktorým je odporca, je neplatná. Na odôvodnenie podaného návrhu navrhovateľ uviedol, že na Rozhodcovskom súde v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina 010 01 (ďalej len "Rozhodcovský súd") sa na návrh odporcu zo dňa 11.2.2014 vedie konanie proti navrhovateľovi o zaplatenie 20.956,99 eur s príslušenstvom pod sp. zn. RRS 2014/4. Právomoc Rozhodcovského súdu je podľa tvrdení odporcu uvádzaných v návrhu na začatie rozhodcovského konania založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou formou rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Denného hlásenia o využití stroja, časť Prepravné a dodacie podmienky (zmluva o preprave nákladu, dodávke prác stavebnými mechanizmami). Navrhovateľ v priebehu rozhodcovského konania podaním zo dňa 21.2.2014 vzniesol námietku neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a námietku ustanovenia rozhodcu. Uznesením zo dňa 13.3.2014 Rozhodcovský súd rozhodol tak, že námietka neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je nedôvodná, námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu je nedôvodná, námietka ustanovenia rozhodcu J. P. je nedôvodná, rozhodcovská zmluva je platná, Rozhodcovský súd v Žiline má právomoc na rozhodovanie v tejto veci a rozhodca Zuzana Račková nie je zaujatá. Vo svojom rozhodnutí Rozhodcovský súd považoval rozhodcovskú zmluvu za platne uzavretú formou rozhodcovskej doložky ako súčasť zmluvy o preprave nákladu na druhej strane tlačiva Denné hlásenie o využití stroja, pričom vychádzal z dlhodobo uplatňovanej obchodnej zvyklosti účastníkov konania týkajúcej sa uzatvárania rozhodcovských zmlúv takýmto spôsobom, ktorú navrhovateľ doposiaľ nenamietal.

Postupom podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ) sa navrhovateľ obrátil

na všeobecný súd, nakoľko na námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu zotrváva. Navrhovateľ namieta nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy, absenciu vôle navrhovateľa uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, nedostatok oprávnenia osoby podpisujúcej tlačivo Denné hlásenia o využití stroja uzatvárať v mene navrhovateľa rozhodcovské zmluvy, neurčitosť samotnej rozhodcovskej doložky aj Rozhodcovským súdom konštatovanú ustálenú prax účastníkov konania pri uzatváraní rozhodcovských zmlúv.

Odporca sa vyjadril k návrhu na začatie konania podaním zo dňa 13.10.2014, v ktorom potvrdil obchodnú zvyklosť zavedenú medzi účastníkmi konania týkajúcu sa spôsobu uzatvárania zmlúv o dodávke prác stavebnými mechanizmami vo forme tlačiva Denné hlásenie o využití stroja, súčasťou ktorého bola aj rozhodcovská doložka. Odporca má za to, že ak osoba konajúca v mene navrhovateľa bola oprávnená objednať práce od odporcu, a tým uzavrieť v mene navrhovateľa zmluvu o preprave nákladu a dodávke prác stavebnými mechanizmami a navrhovateľ svoje záväzky z takto uzavretých zmlúv aj plnil, došlo medzi účastníkmi konania súčasne aj k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy.

Písomným podaním zo dňa 15.5.2015 navrhovateľ učinil zmenu návrhu na začatie konania a žiadal, aby súd určil, že Rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci sp. zn. RRS 2014/4. Zmenu návrhu odôvodnil skutočnosťou, že pôvodne navrhovateľ sformuloval petit návrhu tak, aby súd určil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, čo nezodpovedá postupu podľa ustanovenia . Súčasne oznámil súdu, že neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodov vymedzených v pôvodnom návrhu na začatie konania, sa domáha v samostatnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Na pojednávaní konanom v prejednávanej veci dňa 26.5.2015 bola navrhovaná zmena návrhu na začatie konania pripustená, nakoľko lehota na podanie návrhu v zmysle ustanovenia bola zachovaná a navrhovateľ učinenou zmenou iba odstránil neurčitosť pôvodného návrhu na začatie konania, teda zosúladil opísaný skutkový stav s petitom návrhu.

Písomným podaním zo dňa 28.5.2015 navrhovateľ navrhol spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie, ktorý bol uznesením zo dňa 25.6.2015 č.k. -218 zamietnutý.

Podľa ustanovenia č. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia , začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa ustanovenia , účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Podľa ustanovenia , ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

Podľa ustanovenia , účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Jednou z vád konania zakladajúcich neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok predstavuje prekážka začatého konania v tej istej veci (litispendencia). Teória procesného práva vymedzuje prekážku začatého konania dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (účastníkov konania) a totožnosťou predmetu konania. Totožnosť osôb je zachovaná, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v inom začatom konaní. O totožnosť predmetu pôjde vtedy, ak sa žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého žalobný nárok vychádza, zhoduje s nárokom, o ktorom sa už na súde koná. Súčasný priebeh dvoch konaní v tej istej veci na jednom alebo viacerých súdoch tak predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, preto sa v súlade s ustanovením veta prvá musí byť jedno z týchto konaní zastaviť. Pri absencii výslovnej zákonnej úpravy súdna prax spravidla rieši takúto procesnú situáciu zastavením toho konania, ktoré začalo neskôr. Nie vždy je však účelné pokračovať v skôr začatom konaní, preto je potrebné každý prípad prekážky litispendencie posudzovať individuálne v závislosti od okolností konkrétnej veci.

Súd postupom podľa ustanovenia skúmal splnenie procesných podmienok a za týmto účelom sa oboznámil s predmetom konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , na ktoré odkázal navrhovateľ v podaniach zo dňa 15.5.2015 a 28.5.2015. V označenom konaní sa navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 6.5.2014 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.4.2014 vydaného Rozhodcovským súdom vo veci sp. zn. RRS 2014/04 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ uvádza neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom vychádza z totožných tvrdení, aké sú uvedené aj v návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. . Navrhovateľ vo veci sp. zn. podal zároveň návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia uvedeného konania, ktorému súd uznesením zo dňa 20.3.2015 č.k. -54 vyhovel.

Predmet konania vo veci sp. zn. je po zmene návrhu zo dňa 15.5.2015 navrhovateľom vymedzený ako nárok na určenie, že Rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci sp. zn. RRS 2014/4 z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. V konaní sp. zn. sa navrhovateľ domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku medzičasom vydaného Rozhodcovským súdom vo veci sp. zn. RRS 2014/4, taktiež z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp. zn. tak súd bude musieť prejudiciálne posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy a z nej odvodenú právomoc Rozhodcovského súdu konať a rozhodovať vo veci sp. zn. RRS 2014/4. S prihliadnutím na skutočnosť, že v oboch označených konania vystupujú rovnakí účastníci konania, možno konštatovať, že nárok uplatnený v konaní sp. zn. konzumuje celý predmet konania vo veci sp. zn. . V obidvoch konaniach by na preukázanie platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bolo potrebné vykonať rovnaké dokazovanie, čo je v jednoznačnom rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania.

Ustanovenie umožňuje účastníkovi rozhodcovského konania obrátiť sa na všeobecný súd, aby rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorú tento súd svojim predbežným rozhodnutím neuznal za dôvodnú. Navrhovateľ túto možnosť využil a podal návrh vo veci sp. zn. . Rozhodcovský súd však môže pokračovať v rozhodcovskom konaní, prípadne aj vydať rozhodcovský rozsudok, ako sa stalo aj vo veci sp. zn. RRS 2014/4, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáha práve v konaní sp. zn. . Proti meritórnemu rozhodnutiu súdu v konaní sp. zn. , t.j. proti rozhodnutiu o námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu, je zo zákona vylúčený opravný prostriedok. Zásada dvojinštančnosti je tak v tomto type konaní porušená. Oproti tomu pri návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je uplatnený aj vo veci sp. zn. , nekladie zákon podaniu riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov žiadne obmedzenia. Aj s poukazom na tento rozdiel súčasne prebiehajúcich konaní sa súdu javí ako vhodnejšie zastavenie konania sp. zn. . V konečnom dôsledku totiž môže byť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. zvrátené nielen rozhodnutím prvostupňového súdu vo veci sp. zn. ale aj rozhodnutím odvolacieho, prípadne dovolacieho súdu v tejto veci. Právoplatnosťou rozhodnutia vo veci sp. zn. sa tak medzi účastníkmi konania nevytvorí očakávaný stav právnej istoty, preto jeho ďalšie pokračovanie po podaní návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku už nemá faktický význam. Tento záver umocňuje aj rozhodnutie súdu vo

veci sp. zn. o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. . Teda aj v prípade, ak by súd vo veci sp. zn. ďalej pokračoval a určil, že Rozhodcovský súd mal právomoc konať a rozhodnúť vo veci sp. zn. RRS 2014/4, bez väzby na právoplatné skončenie konania vo veci sp. zn. rozhodcovský rozsudok nemožno vykonať.

Na základe porovnania konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a súd konštatuje, že došlo k naplneniu podmienok zakladajúcich prekážku litispendencie, nakoľko obe konania sa týkajú totožných účastníkov a rozhodnutím vo veci sp. zn. bude vyčerpaný celý predmet konania sp. zn. založený na rovnakom skutkovom základe. Procesnoprávnym následkom vzniku litispendencie ako neodstrániteľnej prekážky konania je v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavenie konania. Vzhľadom na chýbajúcu možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia vo veci sp. zn. na súde vyššieho stupňa a na skutočnosť, že o právomoci Rozhodcovského súdu konať a rozhodovať vo veci sp. zn. RRS 2014/4 bude rozhodnuté v rámci konania sp. zn. , súd zastáva názor, že zastavením konania sp. zn. nezasiahne do práv účastníkov konania, ani ich žiadnym spôsobom neobmedzí. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol o zastavení konania v prejednávanej veci.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Vznik procesnej situácie v prejednávanej veci vyžadujúcej si zastavenie konania je zapríčinený nastavením právnej úpravy v , v zmysle ktorej sa podaním návrhu na všeobecný súd na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu samotné rozhodcovské konanie ex lege neprerušuje, rozhodcovský súd môže vo svojom konaní pokračovať, dokonca aj vydať rozhodcovský rozsudok. Účastník rozhodcovského konania, ktorý sa takto obráti na všeobecný súd je nútený po vydaní rozhodcovského rozsudku podať ďalší žalobný návrh na jeho zrušenie. Tým vzniká vyššie špecifikovaná prekážka litispendencie, ktorej nevyhnutným následkom je zastavenie konania. Procesné zavinenie na zastavení však nemožno pripísať navrhovateľovi, ktorý postupoval podľa platnej právnej úpravy a využil možnosti, ktoré mu poskytuje. Rovnako nie je možné skonštatovať, že by zastavenie konania zavinil odporca, ktorý sa naďalej domáhal svojich práv v rámci rozhodcovského konania. Vzhľadom na skutočnosť, že procesné zavinenie na zastavení konania v prejednávanej veci nemožno pričítať ani jednému účastníkovi, súd považoval za spravodlivé rozhodnúť podľa ustanovenia , teda nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z nich.

Vo vzťahu k písomnému podaniu odporcu zo dňa 22.10.2015, ktorým si vyčíslil náhradu trov konania, súd uvádza, že sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, ktorý za vznik prekážky litispendencie viní navrhovateľa z dôvodu, že krátko po podaní návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. podal návrh vo veci sp. zn. s totožným predmetom konania, pričom naďalej trval aj na predchádzajúcom návrhu. Navrhovateľ síce skutočne podal obidva návrhy na začatie konania z vlastnej iniciatívy, avšak postupoval pritom podľa platnej právnej úpravy rozhodcovského konania a následku tohto postupu v podobe vzniku prekážky litispendencie nebolo v moci navrhovateľa zabrániť. Jeho snahou bolo naopak vyriešiť nedostatok podmienok konania návrhom na spojenie oboch vecí, ktorý však súd musel z dôvodu rozporu s právom na zákonného sudcu zamietnuť. Navrhovateľovi taktiež nemožno vyčítať, že návrh na začatie konania sp. zn. nevzal späť po začatí konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vzhľadom na hrozbu povinnosti znášať náhradu trov konania pri späťvzatí návrhu v zmysle ustanovenia . Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie je dôvodné sankcionovať navrhovateľa priznaním náhrady trov konania odporcovi, preto návrhu odporcu zo dňa 22.10.2015 nevyhovel.

Podľa ustanovenia veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa ustanovenia , okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Súd konanie zastavil pred prvým pojednávaním, a preto súčasne rozhodol v súlade s ustanovením veta prvá o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktorý zaplatil na účet súdu vo výške 331,50 eur, a to kráteného o sumu 6,70 eur. Krátený súdny poplatok vo výške 324,80 eur sa vráti navrhovateľovi po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom príslušného orgánu v súlade s ustanovením , podľa ktorého ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.