Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-56-2015.pdf
PDF · 77.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/128/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa Wüstenrot poisťovňa a. s., Karadzičova 17, Bratislava 26, IČO: 31 383 408, proti odporcovi O. U., F.. XX. XX. XXXX, bytom R. P., T. F. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová 1, o zaplatenie 42,67 Eur istiny s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 42,67 Eur istiny s prísl. a to na tom skutkovom základe, že dňa 24. 01. 2011 uzavrel s odporcom zmluvu o finančnom sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie poistenia odporcom v zmysle zákona 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, pričom v danom právnom vzťahu má odporca postavenie podnikateľa podľa § 2 ods. 5 Zákona 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že odporca dlhuje navrhovateľovi ako úhradu neprináležiacej provízie 42,67 Eur, pričom zároveň ďalej uviedol, že zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla odstúpením dňa 02. 01. 2012. Na pojednávaní sa pridržiaval podaného písomného návrhu a žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia a to v závislosti od výpovede svedkyne I. W., keďže bola odporcovi vyplatená provízia z titulu uzavretej zmluvy so svedkyňou W., pričom keďže však bolo preukázané, že odporca zmluvu so svedkyňou W. neuzatvoril a teda mu bola vyplatená provízia bez právneho dôvodu, je jeho návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný.
Odporca na pojednávaní žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný, pričom poukázal jednak na tú skutočnosť, že navrhovateľom nebola preukázaná povinnosť odporcu plniť tak ako sa toho navrhovateľ domáha a zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že nie je pravdivé predchádzajúce tvrdenie navrhovateľa v tom smere, že by odporca zmluvu so svedkyňou W. uzatvoril, odporca vzniesol námietku premlčania na pojednávaní dňa 02. 11. 2015, zároveň však žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol aj z dôvodov, že navrhovateľ nepreukázal vznik nároku na províziu z titulu uzatvorenej zmluvy so svedkyňou W.P. a vyplatenou sumou ako províziou z titulu tejto zmluvy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so Zmluvou o finančnom sprostredkovaní, oznámením o odstúpení od zmluvy o finančnom sprostredkovaní, Poistnou zmluvou zo dňa 15. 02. 2010 s I. W..
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o finančnom sprostredkovaní dňa 20. 01. 2011, zároveň z podania navrhovateľa zo dňa 15. 12. 2011 súd zistil a mal preukázané, že navrhovateľ v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) Zmluvy o finančnom sprostredkovaní odstúpil od uvedenej zmluvy uzavretej s O. U., teda odporcom, pričom dôvodom odstúpenia bol nedostatočný výkon, uvedené odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručené dňa 02. 01. 2012 (viď na č. l. 24). Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 09. 06. 2015 (na č. l. 89) mal súd preukázané, že navrhovateľ si uplatnený nárok na zaplatenie 42,67 Eur istiny odvodzuje od zániku jedinej poistnej zmluvy a to poistnej zmluvy č. 364971 poistníčky pani I. W., ktorá trvala od 01. 03. 2010 do 31. 10. 2011, z dôvodu, že podľa článku 6.2 provízneho poriadku keďže bolo uhradené poistné za 20 poistných období (20 mesiacov od marca 2010 do októbra 2011) je teda odporca povinný vrátiť 16/36- ín z vyplatenej provízie za danú poistnú zmluvu, tento pomer určuje výšku provízie na vrátenie vo výške 126,29 Eur, pričom však na uvedený dlh odporcu boli započítané provízie z iných zmlúv. Zo zmluvy predloženej navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní poistenia dňa 22. 06. 2009 (viď č. l. 120), pričom však ďalšia zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 20. 01. 2011 nadväzovala na zmluvu o finančnom sprostredkovaní z roku 2009, a v zmysle článku 5 ods. 5 písm. b) zmluvy zo dňa 22. 06. 2009 právnymi následkami ukončenia uvedenej zmluvy bolo jednak zánik všetkých práv a povinností zmluvných strán podľa tejto zmluvy a prípadných dodatkov k tejto zmluve vrátane práva sprostredkovateľa poistenia na províziu, prípadne iné obdobné plnenie s výnimkou povinnosti bezodkladne po ukončení tejto zmluvy vrátiť poisťovni príslušnú storno províziu, na ktorú vzniklo poisťovni právo v zmysle provízneho poriadku a v prípade ak vznikne poisťovni po zániku zmluvy právo na storno províziu, je sprostredkovateľ poistenia bez zbytočného odkladu po doručení písomnej žiadosti zo strany poisťovne túto storno províziu poisťovni vrátiť. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a to z výsluchu svedkyne I. W., že zmluvu o poistení zo dňa 15. 02. 2010 č. zmluvy 364971 s ňou ako poistníčkou neuzatváral odporca ako sprostredkovateľ poistenia, ale pri uzatváraní tejto zmluvy bola prítomná pani R.. Zároveň z vyjadrenia navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ vyplatil odporcovi províziu z titulu uzavretej zmluvy s I.T. W. vo výške 279,84 Eur, pričom z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 02. 11. 2015 mal súd preukázané, že úhrnom ako provízia za všetky zmluvy bola odporcovi vyplatená suma 584,81 Eur, ktorá v sebe mala obsahovať aj províziu zo zmluvy uzavretej s I. W., pričom z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý si uplatnil zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia vyplynulo, že táto suma, ktorú si uplatňuje je započítaná v sume 584,81 Eur a bola odporcovi vyplatená na jeho účet dňa 08. 03. 2010. Navrhovateľ predložil výpis z účtu, z ktorého bolo nesporne preukázané, že dňa 08. 03. 2010 bola poukázaná suma 584,81 Eur určená ako provízia odporcovi.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ustanovenia § 391 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doby štyri roky.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu musel najprv skúmať, či nárok uplatnený navrhovateľom nie je premlčaný a teda či by ho súd mohol priznať v prípade, jeho preukázania. Vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi súd posúdil za obchodný záväzkový vzťah, súd naň aplikoval ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého všeobecná premlčacia doba je štvorročná. Pri posudzovaní nároku súd vychádzal z § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a to s prihliadnutím na to, že bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené len v Občianskom zákonníku. V prípade
vzniku bezdôvodného obohatenia je preto potrebné v obchodnoprávnych vzťahoch aplikovať v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občiansky zákonník. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 08. 03. 2010 vyplatil odporcovi províziu vo výške 584,81 Eur, v ktorej sume bola zahrnutá aj provízia za uzavretú zmluvu s I. W.. Súd považoval za preukázané, že odporcovi provízia za uzavretú zmluvu s I. W. neprináležala, keďže ju tento s poistníčkou neuzavrel, nárok na vyplatenie provízie nemal a keďže navrhovateľ vyplatil odporcovi 584,81 Eur, ktorá suma mala obsahovať aj vyplatenú províziu za uzavretú zmluvu s I. W. (táto provízia predstavovala sumu 279,84 Eur), táto predstavuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Z uvedenej sumy si navrhovateľ uplatňuje len 42,67 Eur a to na základe ním vyhotovených započítaní. Provízia za uzavretú zmluvu bola odporcovi vyplatená 08. 03. 2010, navrhovateľ podal návrh na súd 20. 10. 2014, premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť dňa 09. 03. 2010 a uplynula 09. 03. 2014, čo bol posledný deň, kedy si mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok na súde. Preto potom súd návrh navrhovateľa zamietol, keďže právo na zaplatenie žalovanej sumy je premlčané.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom, alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže mal odporca vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.