Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-4461-2012.pdf
PDF · 73.85 KB
Case nature
Subarea
18Er/4461/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Y.. L. H., W.. XX.X.XXXX, A.. A. A. Y. M.Ň. V., W.. XX.X.XXXX, I. F.: H.. Y. XX/XX, XXX XX Y., proti povinnému: C. H., W.. XX.X.XXXX, Q. XX, XXX XX L., v konaní o vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu pod sp. zn. EX 2972/2012 z a n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu pod sp.zn. EX 2972/2012 zastavuje.
Oprávnený je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu sa vedie exekúcia na návrh oprávneného
- zápisnice spísanej na úrade súdneho exekútora dňa 14.9.2012, a to na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/240/2010 - 32 zo dňa 12.11.2010.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5506*092159 zo dňa 12.10.2012.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom, v ktorých je ako povinný označený: C. H., W.. XX.X.XXXX, Q. XX, XXX XX L..
Dňa 16.4.2014 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný tak ako je označený v exekučnom titule, v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ako aj v žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neexistuje.
Súd šetrením v registri obyvateľov zistil, že povinný tak ako je označený v poverení na vykonanie exekúcie je neexistujúca osoba, nakoľko dátum narodenia C. H., povinného v exekučnom konaní, je XX.X.XXXX, C..Č..: XXXXXX/XXXX, nie XX.X.XXXX ako je uvedené v poverení na vykonanie exekúcie.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Prvým štádiom exekučného konania je konanie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto štádium sa končí udelením poverenia podľa žiadosti súdneho exekútora alebo vydaním uznesenia, ktorým súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietne. Žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul musia byť v podstatných údajoch, ktorým označenie oprávneného ako aj povinného je, totožné. Udelením poverenia sa o žiadosti súdneho exekútora rozhodlo a pokiaľ je poverenie v podstatných údajoch totožné so žiadosťou súdneho exekútora, s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom, nemožno po jeho udelení opravovať návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ani žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a zároveň žiadať aj vykonanie opravy poverenia, a to ani v prípade vydania opravného uznesenia k exekučnému titulu.
Exekúcia je v takom prípade neprípustná, nakoľko sa nevymáha to, na čo svedčí exekučný titul, alebo sa vedie v prospech toho, kto nie je oprávnený z exekučného titulu, alebo sa vedie proti tomu, kto nie je povinný z exekučného titulu (pričom v posledných dvoch prípadoch sa zároveň nesmie jednať o výnimku podľa ust. § 37 ods.3 Exekučného poriadku).
Oprávnený označil povinného v návrhu na vykonanie exekúcie, ako: C. H., W.. XX.X.XXXX. Rovnako bol povinný označený aj v žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a v exekučnom titule. Na základe takto označeného povinného Okresný súd Martin vydal poverenie na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie a povinného v ňom označil v súlade s predloženými dokladmi.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že poverenie bolo vydané v súlade s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia a tiež s exekučným titulom. Označená osoba, a to C. H., W.. XX.X.XXXX je však neexistujúca osoba. V zmysle uvedeného súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože sa vykonáva proti neexistujúcej osobe.
Ďalej súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 39,83 Eur.
Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1, 2 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 , 2 Vyhlášk y č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z. “), ak súdny je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorá mu v zmysle ust. § 14 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. patrí a súd mu ju priznal v plnej výške, t.j. vo výške 33,19 Eur.
Súdny exekútor si v rámci odmeny uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. Pretože súdny exekútor je preukázateľne platcom DPH, súd v zmysle ust. § 196 EP priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 6,64 Eur, čo predstavuje 20 % zo sumy 33,19 Eur.
Súd tak súdnemu exekútorovi priznal odmenu vrátane DPH spolu vo výške 39,83 Eur (33,19 Eur + 6,64 Eur).
Z ust. § 196 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného.
Urobil tak s poukazom na skutočnosť, že niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď v začatej exekúcii musí súdny exekútor konať, nemá právo výberu účastníkov konania, nemá právo odmietnuť prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a podobne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec
Podľa § 205 ods. 3 OSP , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.