Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-183-2014.pdf
PDF · 98.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/183/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa S. P., J.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho I. H.F. J. W. A. Č.. XX, toho času bývajúceho XXX U. X. D., N. J., M., O. XGB, I.Á. G., proti odporkyni X. P., V. S., J.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej I. H. J. A. Č.. XX, toho času bývajúcej I. H. - Š. J. J. Q. Č.. XX a v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. S., J.. XX.X.XXXX, J., J.. XX.XX.XXXX, G., J.. XX.XX.XXXX, N., J.. XX.XX.XXXX, G., J.. X.X.XXXX, X., J.. X.X.XXXX, M. J., J.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov S. P., J.. XX.X.XXXX, M. X. P., J.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov S. P., J.. XX.X.XXXX, M. X. P., V. S., J.. XX.X.XXXX, uzavreté O. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H.F. - Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti P. S., J.. XX.X.XXXX, J., J.. XX.XX.XXXX, G., J.M.. XX.XX.XXXX, N., J.. XX.XX.XXXX, G., J.. X.X.XXXX, X., J.. X.X.XXXX, M. J., J.. X.X.XXXX, do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov S. Y., J.. XX.X.XXXX, M. D., J.. X.XX.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.
Zaväzuje otca prispievať na výživu každého z detí po 30 € mesačne a zaväzuje matku prispievať na výživu každého z detí sumou po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je každý z rodičov povinní platiť od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám starých rodičov.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 25.11.2013 návrh, ktorým žiadal o rozvedenie manželstva účastníkov, o zverenie maloletých detí účastníkov do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky detí, o určenie výživného zo strany matky na deti vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté deti.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 21.5.2015 v prípade rozvedenia manželstva účastníkov doporučil ponechať maloleté deti v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a zo strany rodičov detí určiť primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, manželov S. Y., J.. XX.X.XXXX M. D., J.. X.XX.XXXX - starých rodičov maloletých detí, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo O. XX.X.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé, obaja majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľ má ukončenú strednú školu s maturitou, odporkyňa má ukončenú základnú školu, dôvodom uzavretia manželstva bola citová náklonnosť účastníkov a to, že už v tom čase mali spolu tri maloleté deti. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 4.12.2012, odkedy sa o obnovenie spolužitia ani nepokúsili, v súčasnosti žiaden z nich nemá záujem na obnovení tohto manželského spolužitia. Z manželstva účastníkov pochádza sedem maloletých detí, z ktorých maloleté deti S., J., G., N., G. M. X. sú žiakmi základnej školy, S. navštevuje 2. stupeň základnej školy, J., G., N., G. M. X. 1. ročník, stravujú sa v školskej jedálni kde im starí rodičia uhrádzajú poplatok vo výške cca 27 € mesačne, maloletý J. je v celodennej starostlivosti starých rodičov, všetky detí sú zdravé a majú potreby primerané veku.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41P 68/2013 zo dňa 24.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2013, všetky tieto maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov S. Y., J.. XX.X.XXXX M. D., J.. X.XX.XXXX a rodičia detí boli zaviazaní prispievať na výživu každého z detí výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Navrhovateľ, t.j. otec maloletých detí, pracuje v zahraničí, kde ako uviedol navrhovateľ vo svojej výpovedi dosahuje mesačný príjem okolo 600 libier. Okrem týchto siedmich detí navrhovateľ ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. V Anglicku obýva jednu izbu 4-izbového domu, v ktorej býva sám, v súvislosti s čím hradí mesačné platby 374 libier a poplatok za energie 15 libier týždenne, na dopravu do zamestnania si vynakladá 30 libier na päť dní.
Navrhovateľ k rukám starých rodičov prispieva na výživu maloletých podľa svojich možností, minimálne sumou 210 € mesačne.
Odporkyňa býva v 2-izbovom byte u svojich rodičov, ktorí sú riadne zamestnanými, ktorým na náklady na bývanie toho času neprispieva, z evidencie úradu práce bola v súčasnosti vyradená z dôvodu nenastúpenia do ponúknutej práce, z dôvodu čoho jej boli odňaté dávky v hmotnej núdzi, ktoré jej boli vyplácané od mája 2015 vo výške po 61,60 €. V januári 2016 očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa a toho času, ako uviedla, si vybavuje rodičovský príspevok, zatiaľ okrem týchto siedmych detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Súd vypočul starých rodičov manželov S., ktorí žiadali na čas po rozvode manželstva rodičov detí ponechanie všetkých siedmych maloletých detí v ich náhradnej osobnej starostlivosti, s čím rodičia detí súhlasili. Starí rodičia bývajú v 3-izbovom byte, kde ďalšie osoby okrem nich a týchto maloletých detí nebývajú, v súvislosti s ktorým bývaním platia mesačné náklady 76 €.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa (t.j. 27,13 € mesačne).
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvom je dlhodobo nefunkčným, neplní žiaden zo svojich spoločenských účelov, účastníci nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia, pričom dokazovaním súdu bolo zistené, že dlhodobo, od roku 2012, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, teda ani spoločne nehospodária, nevedú spoločne intímny život, ani sa spoločne nepodieľajú na výchove detí, ktoré, ako bolo uvedené vyššie, medzičasom boli rozhodnutím súdu v roku 2013 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov zo strany otca detí, ktorí túto náhradnú starostlivosť o všetky maloleté deti zabezpečujú doposiaľ riadne, ako to vyplýva aj zo správ kolízneho opatrovníka a majú záujem túto starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať i naďalej, s čím rodičia detí súhlasili. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol a na čas po rozvode tohto manželstva zveril všetkých sedem maloletých detí účastníkov do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov zo strany otca.
Súd zároveň rozhodol o výške výživného zo strany rodičov na maloleté deti, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a teda zaviazal navrhovateľa, ako otca detí prispievať na výživu každého z detí výživným vo výške po 30 € mesačne a matku detí vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, na každé z detí, keďže dospel k záveru, že takto stanovené výživné je primerané k odôvodneným potrebám maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, ako i k osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Manželia Mirgoví Terézia a Emil, odporkyňa a kolízny opatrovník toto odvolanie podať nemôžu, preto práva podať ho sa účinne vzdali.