Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3S-33-2024.pdf
PDF · 80.58 KB
Case nature
Subarea
3S/33/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová 1, Trnava, 2/ Obec Zavar, Viktorínova 312/14, Zavar, 3/ Mesto Trnava, Hlavná ulica 1, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. sp.: 15453/2023-9, č.: 96273/2023 zo dňa 05.01.2024 v spojení s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 8799/2023-11.1.2/bk; 65439/2023; 65440/2023-int. zo dňa 04.08.2023, rozhodujúc o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.03.2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 07.03.2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.03.2024, preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. sp.: 15453/2023-9, č.: 96273/2023 zo dňa 05.01.2024, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 8799/2023-11.1.2/bk; 65439/2023; 65440/2023-int. zo dňa 04.08.2023 a predmetné rozhodnutie ministerstva potvrdil. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí, priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky svojím prvostupňovým rozhodnutím, ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) a § 54 ods. 2 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“), rozhodlo podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a § 29 zákona EIA, že zmena navrhovanej činnosti „Diverzifikácia energetických zdrojov – PCA Slovakia, s.r.o.“, navrhovateľa PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 256 013, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu hrozí závažná ujma na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania v praxi sa stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom zrušujúcim rozhodnutie orgánu verejnej správy pre nezákonnosť, ktoré však bolo
medzičasom realizované s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, čo nie je v súlade s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Podporne sa odvolal aj na čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus sú podľa žalobcu splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Verejným záujmom je tu aj právo verejnosti na priaznivé životné prostredie. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné ale musí sa ako zákonné aj javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nie je a preto prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí - zjednodušene to interpretoval ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia. Návrh odôvodnil aj tým, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívne zmarilo právo na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania 1 žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na čl.20 ods.3 Ústavy SR. Priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 13.06.2024, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť prípadne z dôvodu jej šikanózneho charakteru odmietnuť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 6 Svk 14/2021) a návrh na odkladný účinok zamietnuť. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je založený na ustanovení zákona o životnom prostredí, podľa ktorého má v preskúmavanej veci hroziť vznik závažnej ujmy na životnom prostredí. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným poriadkom. Túto hrozbu možno s ohľadom na predmet a predovšetkým účel preskúmavaného rozhodnutia označiť za abstraktnú, nakoľko v rámci preskúmavaného konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neboli identifikované také vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré by odôvodňovali nevydanie záverečného stanoviska, resp. jeho vydanie v inej podobe. Žalobca neposkytol žiadne dôkazy, resp. nijakým relevantným spôsobom nešpecifikuje, v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, iba všeobecne vyjadruje hypotetickú možnosť vzniku bližšie neurčitej závažnej ujmy. Hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, nesmie byť nepatrná a musí mať závažný dopad . Podľa žalovaného žalobca v danej otázke neuniesol dôkazné bremeno. Podľa žalovaného neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi napadnutými rozhodnutiami a žalobcom tvrdenou možnosťou vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí. Navyše sa žalobca popri spomínanej citácii v tejto súvislosti obmedzuje iba na konštatovanie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným poriadkom, nijako ho však nepreukazuje.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu na životnom prostredí. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.
12. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a vyjadrením žalovaného k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca argumentoval zásadou predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, avšak vôbec neosvedčil, v čom reálne, v preskúmavanej veci hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia v prípade, ak súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, nevyhovie. Dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musia byť jasne zadefinované a aj náležite osvedčené. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.
14. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Ale vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku na životnom prostredí, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva v ochrane životného prostredia, preto je potrebné, aby žalobca, ktorého účasť v konaní vyplýva z účasti na procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, osvedčil reálny vplyv rozhodnutia na životné prostredie, ktorého súčasťou je verejnosť. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil.
16. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd podľa § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).