Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-662-2012.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/662/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r. o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 125 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu ako náhradu účelne vynaložených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej ( 70 eur správa pohľadávky, 40 eur udržiavanie a správa informačného systému a 15 eur administratívne spracovávanie textov a urgencií, publikačné výdavky pri vyhotovení urgencií adresovaných súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky ), a sumy 453, 62 eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). V žalobe uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi S. R., ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 3624/2010. Rozhodnutie exekučného súdu po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehote je podľa žalobcu nesprávny postup a v rozpore so zákonom. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. V podaní 05.11.2015 navrhol prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody, keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Vady podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie žiadosti, nedoplnil žiadané informácie. K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia na vydanie poverenia po 15-dňovej lehote uviedol, že pred 01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázané tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Uznesením Krajského súdu Nitra z 22.10.2012 č. k. 5NcC/682/2012 - 7 bola právna vec prikázaná na ďalšie konanie na Okresný súd Levice.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané a neúčasť ospravedlnili. Žalobca navrhol prerušiť toto konanie až do rozhodnutia európskeho súdu o prejudiciálnych otázkach vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Súd vo veci rozhodol na základe zadovážených dôkazov, ktoré dostatočne preukazovali skutkový stav. Žalovaný sa podrobne k žalobe vyjadril.
Návrh na prerušenie konania podal žalobca elektronickým podaním 05.11.2015. Prerušenie konania žiadal z dôvodu, že Súdnemu dvoru Európskej únie boli položené prejudiciálne otázky vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Žalobca podanie v zákonom stanovenej lehote nedoplnil riadnym písomným návrhom v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p., preto na tento návrh súd neprihliadol a ani o ňom nerozhodol. Pod pojmom „ návrh vo veci samej „ okrem žaloby treba rozumieť aj všetky dispozičné úkony týkajúce sa predmetu konania, ktorým v danom prípade je aj návrh na prerušenie konania.
Súd sa oboznámil s podstatným obsahom súdneho spisu, s podstatným obsahom žaloby, uznesením ( čl. 7 ), vyjadrením žalovaného ( čl. 26 ), návrhom na prerušenie konania ( čl. 49 ) a so spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Er/318/2010 a zistil tento skutkový stav :
Na Okresnom súde Topoľčany sa pod sp. zn. 5Er/318/2010 viedlo exekučné konanie na návrh oprávneného Pohotovosť s. r. o. proti povinnému S. R. o vymoženie 152 s prísl. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 11.01.2010 sp. zn. SR 21590/09, právoplatný 01.02.2010. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný spotrebiteľ zaviazaný zaplatiť oprávnenému 152 Sk eur s 0, 25 % úrokom od 09.08.2009 do zaplatenia, 6 % úrokom ročne od 23.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal dňa 10.05.2010 a súd uznesením 29.09.2010 č. k. 5Er/318/2010 - 16 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra čl. 30 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Topoľčany v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá spočíva podľa žalobcu v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia.
V žalobnom návrhu žalobca podľa názoru súdu dostatočne špecifikoval podľa § 43 O. s. p. a § 76 O. s. p. čoho sa domáha, voči komu a z akého právneho dôvodu. Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa domáha z toho dôvodu, že nerozhodnutím o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote vznikli žalobcovi v období od doručenia žiadosti do rozhodnutia súdu zbytočné náklady a došlo k porušeniu práva na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranom čase zaručenom čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota márne uplynula. Vada nedodržania lehoty sa tým zhojila a súd preto vo veci konal a rozhodol. Na danú právnu vec sa námietka premlčania nevzťahuje, pretože žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla k súdu 10.05.2010, exekučný súd rozhodol 29.09.2010 a žalobca podal žalobu 27.09.2012. Nárok nie je premlčaný.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákona „ ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu
Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok ), ( účinnom v čase dôjdenia žiadosti ), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného priadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.
Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
V exekučnom konaní súd posudzoval, či sú splnené zákonné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bol žalovaný spotrebiteľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi 152 eur s 0, 25 % úrokom z omeškania denne od 09.08.2009 do zaplatenia, 6 % úrokom od 23.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a skúmal aj to, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Exekučný súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže úverová zmluva obsahovala neprijateľné podmienky a napriek tomu v rozhodcovskom rozsudku rozhodcovský súd povinného zaviazal na plnenie na základe zmluvných podmienok, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.
V tomto konaní súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom v danej veci. V danej exekučnej veci súd síce nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote, vo veci rozhodol v primeranej lehote. Nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd preskúmaval zákonnosť exekučného titulu. Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Exekučnému súdu zákon priamo ukladá preskúmať exekučný titul práve v tom smere, či nie je v rozpore so zákonom. Súd je toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadne zákonné ustanovenia, a okrem toho ani nedodržanie lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, akú škodu a v akej výške, a že je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len, týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa mu nevrátila ani len tá peňažná čiastka, ktorú skutočne dlžníkovi požičal, nemôže za túto situáciu exekučný súd pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale správanie sa samotného žalobcu. V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok dojednaných v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS, stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom ( paaktom ), ktorý netvorí prekážku veci rozsúdenej. Tvrdí, že týmto postupom súdu utrpel tak majetkovú škodu ako aj nemajetkovú ujmu. Súd zastáva právny názor, že postupoval správne, keď skúmal exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, pretože o udelení poverenia rozhodoval podľa Exekučného priadku, v ktorom samotné ustanovenie § 44 ods. 2 ukladá exekučnému súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má povinnosť neudeliť poverenie na vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bol priznaný nárok aj napriek existencie neprimeraných zmluvných podmienok. V danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd bol nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul tohto rozhodnutia, zmluva o úvere, neobsahoval neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore so zákonom. V dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 sa uvádza, že vložením slov „ rozhodnutí rozhodcovských súdov „ sa explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho i v exekučnom konaní ( napr. 3Cdo/58/2013 z 03.07.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.05.2013, 3Cdo 76/2013 z 03.07.2013 ).
Keďže nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach dňa 20.11.2015