Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1707-2010.pdf
PDF · 79.64 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-6Er/1707/2010
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, I.. H. XXXX/XX, XXX XX R., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie sumy 535,70 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6Er/1707/2010, u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. pod č. EX 8787/10, čo do zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 535,70 eur od 04.02.2010 do zaplatenia vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. z vykonávania exekúcie EX 8787/10 v y l u č u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poverením číslo 5204 036418* zo dňa 26.01.2011 vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť 535,70 eur s príslušenstvom (zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 535,70 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 535,70 eur od 04.02.2010 do zaplatenia), trovy konania a trovy exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 02458/10 zo dňa 20.04.2010.
Z exekučného titulu vyplýva, že ním boli priznané nároky zo zabezpečovacej vlastnej zmenky, vystavenej povinným dňa 19.11.2008. Zmenka bola vystavená ako bankozmenka bez uvedenia sumy a dátumu začiatku jej úročenia. Pre neplnenie vlastného záväzku oprávnený zmenku vyplnil v súlade s vyplňovacím právom a predložil povinnému na zaplatenie dňa 04.02.2010. Zmenka bola splatná na videnie, teda dňom predloženia. Keďže povinný nároky zo zmenky nesplnil, domáhal sa oprávnený plnenia v rozhodcovskom konaní.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, preto je možné v exekučnom konaní aj posudzovanie ním priznaného plnenia, okrem iného aj z hľadiska jeho dovolenosti. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c) Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní totiž súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Exekučným titulom priznaný úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy je v časti pripadajúcej na obdobie od splatnosti zmenky do zaplatenia zmenkovej sumy nedovoleným plnením. Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Sb. (ďalej len „Zákon“) totiž úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku).
Uvedený zákaz nie je v Zákone uvedený priamo, vyplýva však z jeho výkladu.
Podľa Čl. I. § 5 ods. 1 Zákona, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I. § 5 ods. 2 Zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I. § 5 ods. 3 Zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak Zákon v citovanom ods. 1 zdanlivo preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti, je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto Zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri každej zmenke bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na oba druhy vistazmenky.
Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů. 3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů. Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky.)
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky Zákon nepripúšťa, je toto plnenie plnením nedovoleným a oprávnenému patrí iba zmenkový úrok do dňa splatnosti zmenky. Exekúcia je v dôsledku toho v časti neprípustná, a preto ju súd v presahujúcej časti zmenkového úroku vo výroku I. zastavil.
Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
Podľa § 4 Exekučného poriadku, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.
Podľa § 5 Exekučného poriadku, (1) V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. (2) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa § 30 Exekučného poriadku, (1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. (2) Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada. (3) Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré
je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. (4) Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora. (5) Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok. (6) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel. (7) Exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci. (8) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu exekútor neprihliadne, ak už o nich rozhodol súd; v tomto prípade sa vec súdu nepredkladá. (9) Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. (10) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok. (11) Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
Podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR (460/1992 Zb.), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (209/1992 Zb.) (ďalej len Dohovor), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Nútený výkon súdnych rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 vyplýva, že exekučný súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, čím sa zabezpečí Ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú poukazuje Ústavný súd SR v spomínanom náleze, požiadavka nestrannosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru sa vzťahuje aj na orgány verejnej moci nezávisle od pojmu súd, ktoré čiastočne vykonávajú funkcie súdu. Súdna ochrana podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy by nebola poskytnutá, keby exekučný súd skúmal vylúčenie súdneho exekútora výlučne na základe námietky zaujatosti podanej účastníkom konania podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku. Výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Interpretáciou a použitím týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.
V danom prípade súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného.
Nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť núteného výkonu bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Vylúčenie súdneho exekútora podľa § 30 ods. 1 nastáva, ak určité okolnosti sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti exekútora. Vyžaduje sa teda objektívna nezaujatosť exekútora. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď subjektívne (fakticky) nie je zaujatý, avšak jeho nezávislosť je vystavená objektívnym pochybnostiam. Uplatňuje sa teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nezaujatý, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkom, ale aj verejnosti (Delcourt vs. Belgicko). Skutočnosť, že súdny exekútor bol pred začatím exekučného konania zamestnancom oprávneného, môže oprávnene vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti vo vzťahu k účastníkom konania, čo má za následok vylúčenie súdneho exekútora podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 4 Exekučného poriadku. Súd preto rozhodol na základe § 30 ods. 3 v spojení s ods. 7 Exekučného poriadku vo výroku II. tak, že súdneho exekútora z vykonávania tejto exekúcie vylúčil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku I., je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku II., nie je prípustné odvolanie, avšak ak vo veci rozhoduje vyšší súdny úradník, odvolanie je prípustné podľa § 374 ods. 4 O.s.p. Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a rozhodne opätovne sudca.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresnom súde Priešťany. Podáva sa trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V Piešťanoch dňa 20.11.2015