Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: D.. F. B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpená: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50492934, proti žalovanému: UNI CONSULTING IH, s.r.o., so sídlom J. Cikkera 1128/11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44791127, zastúpený: JUDr. Peter Škondej, advokát, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45021724, o zaplatenie 13.352 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. októbra 2021, č. k.: - 153, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 10.04.2018 do 30.04.2018 v sume 685,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.06.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.05.2018 do 31.05.2018 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.07.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.06.2018 do 30.06.2018 v sume 1.027,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.07.2018 do 31.07.2018 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.08.2018 do 31.08.2018 v sume 1.125,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.10.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.09.2018 do 30.09.2018 v sume 978,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.11.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.10.2018 do 31.10.2018 v sume 1.125,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.11.2018 do 30.11.2018 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IX. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.12.2018 do 31.12.2018 v sume 1.027,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.02.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. X. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.01.2019 do 31.01.2019 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. XI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.02.2019 do 28.02.2019 v sume 978,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.04.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. XII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.03.2019 do 31.03.2019 v sume 1.027,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. XIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto za obdobie od 01.04.2019 do 30.04.2019 v sume 1.076,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. XIV. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“ 2. Žalobkyňa sa žalobou podanou na okresný súd dňa 5. mája 2020 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného jej zaplatiť titulom náhrady mzdy za obdobie od apríla 2018 do apríla 2019 sumu v celkovej výške 13.352 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne tak, ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia. 3. Žalovaný so žalobkyňou opakovane neplatne skončil pracovný pomer okamžitým zrušením. Najskôr listom z 15.01.2018, pričom v zmysle tiež žalovanému oznámila, že považuje toto skončenie pracovného pomeru za neplatné a žiadala, aby ju ďalej zamestnával. Tento spor prebiehal na Okresnom súde Zvolen pod č.k.19Cpr/3/2018, pričom súd rozhodol, že toto okamžité skončenie je neplatné, rozsudok je právoplatný. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie do 04.04.2018 v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.10Cpr/8/2018, pričom rozsudkom zo dňa 28.01.2019 súd jej návrhu vyhovel a rozsudok je už tiež právoplatný 4. Listom zo dňa 26.03.2018 jej žalovaný znova oznámil, že s ňou končí pracovný pomer podľa z dôvodu hrubého a závažného porušenia pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 05.04.2018, ktorý žalovaný prevzal 09.04.2018, mu oznámila, že považuje toto skončenie pracovného pomeru za neplatné, účelovo, skutkovo vykonštruované, nepreukázané a žiadala, aby ju ďalej zamestnával. V konaní vedenom pod č.10Cpr/14/2018 súd rozsudkom zo dňa 17.10.2018 rozhodol, že aj toto okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, s tým, že po odvolaní žalovaného odvolací súd rozsudok potvrdil. Žalovaný jej od 04.04.2018 nezaplatil mzdu, s tým, že doteraz nie je jej pracovný pomer riadne ukončený. 5. Dňa 10. mája 2019 podal žalovaný na súd žalobu vedenú pod sp.zn.13Cpr/4/2019, ktorou sa domáhal určenia, že dodatok č.X pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2017, uzavretý dňa 30.10.2017, je neplatný, s tým, že po prvom pojednávaní túto žalobu dňa 24.01.2020 zobral späť. 6. Žalobou sa domáhala vyplatenia mzdy za obdobie od 09.04.2018 v zmysle ustanovenia do 30.04.2019, teda za 12 kalendárnych mesiacov, s tým, že tento nárok má povahu satisfakcie a preto si ho uplatnila len za toto obdobie, celkom vo výške 13.352,- EUR. 7. Žalovaný argumentoval s tým, že bola dohodnutá mzda 500 EUR brutto. Tvrdil, že počas konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zistil, že bol uzavretý dodatok č. X. k pracovnej zmluve. Namietal jeho platnosť, pretože tento podpísal jeho otec, D. O., ktorý nemal oprávnenie v mene spoločnosti konať, nakoľko pôvodné splnomocnenie mu konateľ spoločnosti, P. O., syn, zrušil pre vzájomné nezhody. Neskôr mu ho opäť obnovil. Namietal, že v tomto období žalobkyňa žiadnu prácu nevykonávala, preto je v rozpore s dobrými mravmi požadovať mzdu. 8. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol aj existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 29. júna 2017 ako aj to, že žalovaný so žalobkyňou opakovane neplatne skončil pracovný pomer a žalobkyňa žalovanému oznámila, aby ju naďalej zamestnával. Podstata argumentácie žalovaného spočívala v tom, že dodatok č. X. je neplatný,

pretože bol podpísaný D. O., ktorý v tomto čase nemal splnomocnenie na takýto úkon, o čom mala mať vedomosť aj samotná žalobkyňa. Žalovaný súhlasil s tým, aby bol zaviazaný žalobkyni vyplatiť pôvodnú dojednanú zmluvu pre 500 EUR mesačne. 9. Súd vyvodil záver, že ak by aj v rámci dokazovania bolo preukázané, že dodatok č. X. je neplatným právnym úkonom z vyššie uvedeného dôvodu, nie je možné, aby táto neplatnosť bola daná na ujmu žalobkyni ako zamestnankyni, pretože nebolo preukázané, že by túto neplatnosť právneho úkonu spôsobila žalobkyňa. Bez ohľadu na to však súd zastal názor, že žalovaný sa nemôže dovolávať odvolania tohto plnomocenstva podľa , pretože je nesporné, že žalovaný ako splnomocniteľ oznámil žalobkyni, že bolo D. O. udelené generálne plnomocenstvo, ktoré súdu predložila žalobkyňa, a to zo dňa 27. februára 2017, pričom podpis konateľa bol úradne overený. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by žalobkyni pred podpisom dodatku č. X oznámil odvolanie tohto plnomocenstva pre D. O., resp., že by o tomto odvolaní vedela. Žalobkyňa poprela túto okolnosť s tým, že negatívnu skutočnosť nemožno preukázať, teda, že žalobkyňa o niečom nevedela a naopak dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. To isté platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa mala spôsobiť neplatnosť tohto právneho úkonu tým, že mal D. O. za zažalovaného konať pod tlakom žalobkyne. Táto skutočnosť nebola konateľom žalovaného nikdy tvrdená, uviedol to iba D. O., ktorého výpoveď súd naviac zhodnotil z pohľadu vzťahu otec a syn. Mal zistené, že D. O. je v podstate reálne majiteľom spoločnosti a jeho syn, P. O., funkciu konateľa zastával len formálne. Súd spochybnil aj vypovedanie plnomocenstva úkonom zo dňa 1. 10. 2017, keď generálne plnomocenstvo bolo vypovedaná len v rozsahu akurát pracovnoprávnych vzťahov a vo zvyšku malo zostať zachované, hoci žalovaný tvrdil, že k vypovedaniu plnomocenstva došlo z dôvodu narušenia vzťahov medzi konateľom žalovaného a jeho otcom. Súd mal preukázané, že žalobkyňa preukázala dôvodnosť výšky uplatneného nároku, žalovaný ho nerozporoval, preto návrhu vyhovel v celom rozsahu s tým, že podľa súd môže modifikovať nárok na náhradu mzdy len na čas presahujúci 12 mesiacov, preto súd bližšie nepreskúmaval tvrdenia svedka vo vzťahu k tomu, že žalobkyňa bola po tom, čo bol s ňou ukončený pracovný pomer, zamestnaná u iného zamestnávateľa, pretože pre vec je to právne irelevantné vo vzťahu k posúdeniu výšky nároku. Zároveň rozhodol o trovách konania. Súd na zistený skutkový stav aplikoval , , 2, , , , , , , , , , a , ako aj nariadenia vlády SR číslo . 10. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle , keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 11. V odvolaní zotrval na doteraz uvádzaných argumentoch, ktoré opätovne uviedol. Poukázal na to, že žiadal, aby súd ako prejudiciálnu otázku riešil, či dodatok č. X k pracovnej zmluve je platný, lebo od jeho platnosti sa odvíja určenie výšky náhrady mzdy. Uviedol, že nakoľko sa „navrhovateľ dlhodobo zdržiava v zahraničí, a celú pracovnú agendu prenecháva na asistentku, t. j. na odporkyňu, on túto skutočnosť nemal ako zistiť, keďže ona mala prístup k celej agende ako aj k účtom spoločnosti, t. j. bola oprávnená disponovať s nimi, vyberať, vkladať. Navrhovateľ si preto počas trvania pracovného pomeru nevšimol, že došlo k celkovo 3 zvýšeným výplatám…“. Následne uviedol, že na skutočnosť, „že dodatok č. X. je neplatný, upozornil navrhovateľ odporkyňu listom zo dňa 20. 3. 2018, a žiadal ju o vydanie bezdôvodného obohatenia.“. Následne poukázal na ustanovenie . V tejto súvislosti poukázal na to, že právny úkon nebol vykonaný v predpísanej forme, bol uzavretý neoprávnenou osobou, teda osobou odlišnou od štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorá jediná je oprávnená konať a zastupovať obchodnú spoločnosť navonok voči tretím osobám, a konateľ spoločnosti - navrhovateľ nikdy takýto úkon neschválil, a ako taký je neplatný. 12. Poukázal na výpoveď „žalovanej“, ktorá nemala pochybnosti, že „otec konateľa D. O. koná za syna - konateľa oprávnene, keď bežne vykonáva všetky právne úkony za spoločnosť, pokiaľ u žalobcu (správne malo byť žalovaného) a tieto právne úkony podpisoval dokonca aj s pečiatkou spoločnosti“. 13. V tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Takýto prejav vôle, t. j. takmer dvojnásobné zvýšenie platu nemôže byť v súlade s dobrými mravmi, „keď navrhovateľ už od počiatku nebol spokojný s pracovnou disciplínou odporkyne, čo vyústilo k samotnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru.“ . 14. Poukázal na a . Za spoločnosť „navrhovateľ koná konateľ, P. O., avšak na predmetnom dodatku nie je podpis konateľa, ale inej, neoprávnené osoby, preto takýto úkon nemôže zaväzovať navrhovateľa, a ako taký je neplatný“. V tejto súvislosti tvrdil, že o tom, že dodatok nepodpísal konateľ „navrhovateľa odporkyňa vedela“, preto mala vedomosť, kto a v akom rozsahu je oprávnený

konať za spoločnosť, a to vrátane pracovnoprávnych záležitostí. To, že plnomocenstvo, ktoré žalovaný udelil svojmu otcovi, nebolo v čase podpísania dodatku č. X platné, potvrdil aj samotný žalovaný na pojednávaní, keď uviedol, že bolo obdobie, keď bolo toto prerušené, nevedel síce popísať presné obdobie, ale uviedol, že plnomocenstvo bolo zrušené na 1-2 mesiace. Svedok D. O. na pojednávaní uviedol, že on spoločnosť žalovaného založil a zabezpečoval jej chod. O personálnu agendu sa starala externá účtovná firma. 15. V konaní bolo preukázané, že neplatnosť, vedomú, spôsobila žalobkyňa, keď dodatok sama pripravila a vyzvala svedka D. O., aby tento podpísal, poznajúc zázemie obchodnej spoločnosti, právnych vzťahov v nej a spôsobu konania za spoločnosť. Následne uviedol, že žalobkyňa mu dala papier do ruky s tým, že potrebuje vyšší príjem, aby si mohla čerpať pôžičku, na základe čoho to svedok D. O. podpísal, chcel len, aby zapla počítač, pretože ho nevie obsluhovať. Z toho vyplýva, že žalobkyňa o tom, že svedok nemohol podpisovať takéto dokumenty, vedela. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola zamestnaná od doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto jej nárok je špekulatívny. Na záver uviedol, že súd nesprávne posúdil platnosť dodatku č. X k pracovnej zmluve, ktorú nesprávne vyhodnotil, čo malo priamy vplyv na výšku náhrady mzdy. 16. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť s odkazom na obsah žaloby a jej podania. Upriamila pozornosť na to, že z podaného odvolania nie je celkom zrejmé, či ho podáva konateľ spoločnosti alebo žalovaná spoločnosť, ktorá bola pasívne v konaní legitimovaná, lebo konateľ spoločnosti spoločnosť nezastupuje, ale koná v jej mene, takže pokiaľ je v úvode odvolania ako odvolateľ uvedená žalovaná spoločnosť a táto označená ako navrhovateľ, tak ide zrejme o omyl, lebo označená spoločnosť je žalovaná, pričom spoločnosť nie je zastúpená konateľom, ale jej právnym zástupcom. Na záver odvolania je ako odvolateľ uvedený konateľ a nie spoločnosť, pričom advokát je uvedený ako zástupca konateľa a nie žalovanej spoločnosti. Zdôraznila zvláštnu kombináciu pochybení, preto žiadala preskúmať, či bolo odvolanie vôbec podané oprávnenou osobou. 17. Vo vzťahu k dôvodom odvolania poukázala na to, že žalovaný ako odvolací dôvod uviedol a rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu na nové prejednanie a rozhodnutie ignorujúc fakt, že podľa takýto postup súdu nie je možný. Vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným v odvolaní, ktoré je by mali korešpondovať s jeho odvolacím dôvodom, ide o opakovanie jeho skutkových tvrdení, ktoré súd vyhodnotil obsiahlym a vyčerpávajúcim spôsobom v dôvodoch rozsudku pod bodom 8 a právne odôvodnil pod bodom 9. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania 18. Žalovaný v replike (označený ako navrhovateľ) k námietkam žalobkyne uviedol, že „žalobca, obchodná spoločnosť, je v zmysle zastúpená orgánom, ktorým je konateľ. Konateľ, ako oprávnená osoba udelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii, aby táto zastupovala jeho obchodnú spoločnosť. Preto máme za to, že je nespochybniteľné, že odvolanie bolo podané oprávnenou sobou v zmysle ust. ". Vo zvyšku zopakoval svoju argumentáciu z odvolania. 19. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil. 20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vzniesla námietku vo vzťahu k osobe, ktorá odvolanie podala, ako aj viacerým nezrovnalostiam. Odvolací súd sa s námietkou čiastočne stotožňuje, keďže odvolanie ako aj replika sú značne chybné v označení strán sporu, keď právny zástupca žalovaného opakovane zamieňa postavenie strán, žalovaného označuje ako navrhovateľa a žalobkyňu za odporkyňu. Taktiež v textoch ich procesné postavenie zamieňa. Odvolací súd v texte svojho rozhodnutia dané pochybenia dal do úvodzoviek. Odvolací súd však obsah podania pochopil aj napriek daným chybám, vychádzal preto z jeho obsahu. 22. Pokiaľ ide o osobu podávajúcu odvolanie, z obsahu odvolania je zrejmé, že touto osobou je žalovaná obchodná spoločnosť, žalovaný, za ktorú koná splnomocnený právny zástupca, advokát na základe plnej moci zo dňa 28. 5. 2020, ktorou žalovaná obchodná spoločnosť, zastúpená konateľom P. O., splnomocnila na zastupovanie v danej veci P.. X. V., advokáta. Z odvolania je zrejmé, že ho podáva v mene žalovanej obchodnej spoločnosti uvedený advokát, ktorý je na konanie riadne splnomocnený. Uvedenie mena P. O., konateľa, nerobí podanie nezrozumiteľným v takej miere, aby mohli vzniknúť pochybnosti o tom, či odvolanie podala oprávnená osoba. Z týchto dôvodov súd vec riadne prejednal. 23. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia, ktoré mu je žalovaným vytýkané. Jedinou a podstatnou námietkou, ktorú žalovaný uplatnil, je námietka vo

vzťahu k nesprávne zistenému skutkovému stavu, keď súd neakceptoval jeho tvrdenie, že dohoda č. 1, ktorou došlo k zmene pracovnej zmluvy v časti o výške mzdy, je neplatná z dôvodu, že ju podpísala osoba, ktorá k tomuto úkonu nebola oprávnená, nakoľko konateľ spoločnosti D. O. vypovedal plnú moc vo vzťahu k pracovnoprávnym úkonom. 24. Z odôvodnenia rozhodnutia ako aj z obsahu spisu je zrejmé, ktoré dôkazy súd vykonal, ako ich vyhodnotil. Okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti (bod 8 odôvodnenia), v bode 10 odôvodnenia súd uviedol svoje závery, úvahy, ktorými vyhodnotil vykonané dokazovanie a ustálil skutkový stav, pričom dal konkrétne odpovede na argumentáciu žalovaného. V odvolaní žalovaný neuvádza žiadne iné nové skutočnosti ako tie, ktoré uvádzal v priebehu konania, pričom opakovane tvrdí, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že D. O. nemal oprávnenie na uzatváranie dodatku č. 1. V odôvodnení odvolací súd nezistil logické nezhody, či závery, ktoré by z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Dohodu č. X nevyhodnotil ako neplatnú, keď žalobkyňa predložila do spisu generálnu plnú moc, ktorú udelil konateľ spoločnosti P. O., svojmu otcovi, ktorý firmu sám viedol, vykonával všetky úkony, nakoľko konateľ bol uvedený len „na papieri“, skutočne firmu riadil otec konateľa, D. O.. Bolo teda preukázané, že za firmu na základe generálnej plnej moci mohol konať D. O.. Generálna plná moc je dôveryhodná, pretože sa ňou D. O. preukazoval pri riadení firmy vo vzťahu k tretím osobám, bola úradne overená. Žalobkyňa poprela, že by mala vedomosť o tom, že došlo k zrušeniu či obmedzeniu danej generálnej plnej moci. Žalovaný dôveryhodne nepreukázal, že by žalobkyňa o zrušení plnej moci zo dňa 1. októbra 2017 mala vedomosť. Súd dôvodne prihliadol na zistenie, že z dokazovania vyplynulo, že medzi P. O. a D. O. malo dôjsť k nezhodám, no napriek tomu vyšlo najavo, že podľa výpovede P. O. obmedzenie splnomocnenia bolo zrušené, resp. obmedzené na 1, prípadne 2 mesiace, hoci bolo preukázané z ich tvrdenia, že mali nezhody. Z dokazovania nevyplynulo, na aké konkrétne časové obdobie malo byť toto obmedzenie. Z konania vyplynulo, že firmu viedol D. O., ktorý dohodu č. X podpísal, vo vzťahu k vypovedaniu plnej moci svedok D. O. na pojednávaní 25.10.2021 uviedol, že tento dokument vytvoril on a rozhodoval o tom, kedy bude mať plnú moc a kedy nie. Tomu korešponduje aj výpoveď konateľa P. O. na tomto pojednávaní, lebo potvrdil, že figuruje vo firme ako konateľ, ale má iné aktivity a neregistruje, čo sa vo firme deje. Nevedel ani nič o skutočnostiach ohľadom žalobkyne, o zrušení plnej moci sa vyjadril tak, že sa asi zrušila, nevedel nič konkrétne, čo je v súlade s výpoveďou svedka D. O., ktorý v podstate firmu riadil a preto mu možno uveriť aj v tom, že „si plnú moc zrušil“. P. O. nevypovedal, že otcovi zrušil plnú moc, ale len konštatoval, že sa asi zrušila. Súd nemal hodnoverne preukázané, že v čase podpisovania dodatku č. X by generálna plná moc bola zrušená a žalobkyňa by o tom mala vedomosť. Vypovedanie plnej moci vo vzťahu k času nie je možné potvrdiť, nie je nadovšetko preukázané, že skutočne k tomuto úkonu došlo dňa 1.10.2017 a že táto listina nebola vyhotovená neskôr. Pokiaľ by listina bola overená tak, ako to bolo u generálnej plnej moci, bolo by jej možné uveriť. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu. 25. Na zistený skutkový stav okresný súd správne aplikoval príslušné právne normy, okrem iného a , podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. V konaní nebolo preukázané, že by neplatnosť právneho úkonu spôsobila žalobkyňa, nakoľko D. O., konajúci na základe generálnej plnej moci, uzavrel so žalobkyňou dodatok č. X. o zvýšení mzdy. Nebolo preukázané, že by tento úkon vykonal v tiesni, svedok uvádzal, že nevedel, že nie je konateľ, tak mu to neprináleží podpisovať. Na základe udelenej generálnej plnej moci však daný dodatok mohol podpísať, hoci nebol konateľom. Z predloženého dôkazu vypovedanie plnomocenstva, ktoré obsahuje 6 riadkov, vyplýva, že k vypovedaniu dochádza z dôvodu, že sa D. O. často zdržiava v zahraničí, preto mu je vypovedaná plná moc iba pracovnoprávnych vzťahoch 1. 10. 2017. Daný dátum sa až nápadito vzťahuje k dátumu podpísania dohody č. 1, pričom v prípade, že konateľ vytýka D. O. častú neprítomnosť pre pobyt v zahraničí, logické by bolo vypovedať mu plnú moc v celom rozsahu, nielen v pracovnoprávnych vzťahoch, naviac, keď tvrdili, že boli medzi nimi rozpory. Vzhľadom na všetky okolnosti odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že ide o účelový dôkaz o zrušení plnej moci vo vzťahu k žalobkyni tak, aby iné úkony, ktoré splnomocnenec D. O. vykonal, zostali v platnosti. Okresný súd ho správne neuznal, aj z dôvodu vzťahu svedka a konateľa, ktorí sú otec a syn. Nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom mala žalobkyňa spôsobiť neplatnosť daného právneho úkonu. Keďže podľa tvrdenia žalovaného vypovedanie plnomocenstva bolo zo dňa 1. 10. 2017, ktoré aj v tento deň D. O. prevzal, muselo mu byť jasné, že takúto dohodu nemôže podpisovať, napriek tomu ju podpísal. Žalobkyňa nemohla niesť zodpovednosť za vzťahy medzi konateľom a splnomocnenou osobou. 26. Z dodatku č. X k pracovnej zmluve vyplýva, že tento so žalobkyňou uzatvoril žalovaný, obchodná spoločnosť, ktorá koná prostredníctvom konateľa P. O., v zastúpení D. O.. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR , ktorý je aplikovateľný aj na danú vec, v zmysle ktorého zo zmluvy musí byť zrejmé, že ju za účastníka uzavrel jeho zástupca. Ak robí splnomocnenec

na základe plnej moci právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene (priame zastúpenie), musí byť už zo zmluvy zrejmé, že ju uzavrel za účastníka jeho zástupca. V tejto súvislosti žalobkyňa nemohla mať žiadne pochybnosti o tom, že D. O. nemôže danú zmluvu uzavrieť, zástupca ju riadne podpísal, zrejme vedomý si toho, že za konateľa môže riadne robiť právne úkony v súlade s uzatvorenou generálnou plnou mocou, čo napovedá záveru, že v tomto čase generálna plná moc vypovedaná nebola. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne. 27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 28. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).