Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/221/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: W. V., nar. X.X.XXXX, bytom A., časť D. A., A. XX/XX proti žalovanému: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 003328, o zaplatenie náhrady škody v sume 3 030,94 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -188 zo dňa 11. 6. 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 121,64 Eur spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne od 24.5.2006 do zaplatenia a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu, cit. právnej úpravy a s prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení z 14.11.2013 a ktorým je tento súd viazaný, súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že u žalovaného je daná objektívna zodpovednosť za vzniknutú škodu na oplotení žalobcu v úseku pod štátnou cestou č. I/18 v A., ktorú prevádzkuje a spravuje žalovaný. Žalovaný nepreukázal v konaní, že k vzniku škody došlo neodvrátiteľnou udalosťou, ktorú nemohol ovplyvniť (tzv. okolnosti vis major - vyššia moc). Súd prvého stupňa sa oprel o výsledky znaleckého dokazovania uvedené v znaleckom posudku Y.. U. T., ktorá potvrdila negatívne vplyvy prevádzkovej činnosti štátnej cesty v danom úseku na vznik škody na oplotení žalobcu, ale uviedla, že to nemuselo byť jedinou príčinou škody, jednoznačne a kvalifikovane však nevedela určiť mieru zavinenia žalobcu (poškodeného) na vzniku škody. Ustanovená znalkyňa vyčíslila jednak celkovú výšku škody a v rámci toho aj náklady na zhotovenie nového oplotenia vyššou sumou, než si žalobca uplatňuje výšku náhrady škody žalobou v tomto konaní. Žalobca pred súdom uznal mieru svojej spoluzodpovednosti za vzniknutú škodu v rozsahu 30 % tým, že posledných 8 rokov pred podaním žaloby prestal vykonávať pravidelnú údržbu a ošetrovanie oplotenia a nerobil tak ani po uplynutí doby jeho životnosti v r. 2003 až do podania žaloby a ani v čase trvania tohto súdneho konania od r. 2006, pretože chcel, aby dôkaz o spôsobenej škode bol jasný a preukázateľný. Naopak žalovaný sa relevantným spôsobom nevyvinil a nepreukázal, že by k poškodeniu oplotenia došlo inak než negatívnym a trvalým vplyvom prevádzkovej činnosti štátnej cesty nad oplotením, ktorú spravuje. Naopak žalobca nemôže nijako ovplyvniť zníženie negatívnych a trvalých vplyvov prevádzkovej činnosti štátnej cesty nad jeho oplotením. Žalobca si uplatňuje náhradu škody za poškodenie oplotenia prevádzkovou činnosťou žalovaného v sume 3 030,94 eur, čo je len 50 % z celkovej škody na oplotení vyčíslenej ustanovenou znalkyňou v sume 5 513,98 eur a čo súd tiež zobral do úvahy pri priznávaní výšky škody. Súd prvého stupňa akceptoval mieru spoluzavinenia žalobcu na

vzniknutej škode v rozsahu 30 % a čo zo sumy 3 030,94 eur predstavuje 909,30 eur, túto sumu žalobcovi nepriznal a zvyšok uplatnenej škody v sume 2 121,64 eur mu priznal. Žalovaným uvádzané jeho spoluzavinenie v rozsahu 10 % s tým, že v rozsahu 90 % zodpovedá za škodu žalobca je len účelové, nemá žiaden relevantný podklad a nie je ani v súlade s výsledkami znaleckého dokazovania. Práve z dôvodu nežiaducich následkov prevádzkovej činnosti na štátnej ceste č. I/18 nad oplotením žalobcu, ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného bez ohľadu na zavinenie a žalovaný má dôkazné bremeno, aby preukázal, že k poškodeniu oplotenia žalobcu došlo výlučne jeho vinou. O účelovosti obrany žalovaného svedčí aj fakt, že v r. 1988 bez problémov postavil nové oplotenie právnej predchodkyni žalobcu a to z tých istých dôvodov vzniku škody na oplotení, ako ju žalobca žiada teraz v tomto konaní. Nijako nezaváži, či prevažujú tie alebo iné vplyvy a faktory, o ktorých sa zmieňovala ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku a ktoré mohli urýchliť alebo zvýšiť škodu, dôležitá je objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho prevádzkovou činnosťou štátnej cesty č. I/18 v k. ú. A. a pôvod ktorej súvisí s jej nepretržitou povahou, využívaním a údržbou v každom ročnom období. Je nepochybné, že objektívna zodpovednosť, resp. v danom prípade spoluzodpovednosť žalovaného je daná tak pred skončením životnosti, ako aj po skončení životnosti poškodeného oplotenia, ku ktorému došlo uvedenou prevádzkovou činnosťou žalovaného. Na základe tohto právneho posúdenia súd prvého stupňa žalobe žalobcu čiastočne vyhovel v rozsahu 70 % uplatnenej škody a to v sume 2 124,64 eur spolu s uplatneným 7 % úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamietol vzhľadom na jeho spoluzavinenie na vzniku škody v rozsahu 30 %.

Súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň súd v tomto rozhodnutí rozhodne aj o vrátení nevyčerpaných preddavkov na trovy dôkazu účastníkom a o vrátení preplatku zaplateného súdneho poplatku za návrh podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. V konaní sa prvostupňový súd síce riadil právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle a zaoberal sa žalovaným namietanou spoluzodpovednosťou poškodeného žalobcu, má však za to, že pomer spoluzodpovednosti nesprávne posúdil, keď spoluzodpovednosť žalobcu posúdil 30% a zodpovednosť žalovaného až 70% z nároku uplatneného žalobcom. Pritom žalobca sa absolútne nestaral o údržbu oplotenia. Žalobca sám v konaní priznal, že cca 8 rokov do podania žaloby (t.j. od mája 1998 do mája 2006, t.j. podania žaloby) sa o oplotenie nestaral a nekonal tak ani po podaní žaloby, aby mal dôkaz o spôsobenej škode. Ak sa vezme do úvahy, že miestna ohliadka, ktorú vykonal súdom stanovený znalec, sa uskutočnila 13. 8. 2013, tak je zjavné, že žalobca sa o oplotenie nestaral 15 rokov. Odvolateľ poukázal na ust. a uviedol, že zavinenie poškodeného sa týka buď jeho aktívneho konania alebo opomenutia. Zavinenie poškodeného môže byť buď úmyselné alebo nedbanlivostné. V oboch prípadoch môže byť zavinenie poškodeného priamou príčinou vzniku škody alebo zväčšenia rozsahu jej následkov. Odvolateľ má za to, že ak sa aj súd zaoberal otázkou spoluúčasti žalobcu na vzniknutej škode, s prihliadnutím na všetky okolnosti, hlavne na dlhoročnú absenciu starostlivosti o riadnu údržbu na strane žalobcu, spoluúčasť žalobcu na vzniku škody nemala byť len 30%, ale naopak minimálne 70%, zodpovednosť žalovaného maximálne 30%. Ako sa sám žalobca v konaní vyjadril, už 8 rokov pred podaním žaloby „zabezpečoval dôkaz o spôsobenej škode“, teda o škode vedel, preto žalovaný namieta premlčanie jeho nároku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne ustálil spoluúčasť žalobcu a žalovaného na rozsahu škody, pretože k predmetnej škode na oplotení nedošlo len výlučne prevádzkovou činnosťou štátnej cesty, ale podiel na stave oplotenia má zrejme aj údržba oplotenia od jeho realizácie v roku 1988 (vek oplotenia 24 rokov k dátumu ohliadky). Taktiež znalkyňa na čl. 89 spisu poukázala na to, že prevádzka na štátnej ceste č. 1/18 - používanie posypového materiálu a odhŕňanie snehu v zimnom období do blízkosti oplotenia s najväčšou pravdepodobnosťou malo negatívny dopad na stav oplotenia, týmto mohlo dôjsť k spolupôsobeniu pri poškodení oplotenia a jeho rýchlejšej degenerácii (korózii), no uvedené skutočnosti zrejme nie sú jedinou príčinou poškodenia oplotenia.

Z uvedeného je zrejmé, že používanie posypového materiálu a odhŕňanie snehu v zimnom období v blízkosti oplotenia malo za následok rýchlejšiu koróziu tohto oplotenia a jeho poškodenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa a aj podľa názoru odvolacieho súdu je spoluzodpovednosť žalovanej v rozsahu 70% výšky náhrady škody.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že 30% miera spoluzodpovednosti na spôsobenej škode zo strany žalobcu spočíva v tom, že pravidelne nevykonával údržbu oplotenia. Aj preto závery súdu prvého stupňa v tomto smere sú správne a námietka žalovaného neopodstatnená.

Vo vzťahu k namietanému premlčaniu nároku odvolací súd poukazuje na znenie ust. , podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu nemožno ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby (pretože každoročne v zimnom období dochádzalo k odhŕňaniu snehu a poškodzovaniu plota žalobcu), preto takúto okolnosť nemožno vyhodnotiť v neprospech poškodeného (žalobcu), a preto nárok žalobcu nie je premlčaný a námietka zo strany žalovaného je neopodstatnená.

Odvolací súd vo vzťahu k namietanej neprimeranosti priznaného úroku z omeškania poukazuje na to, že žalobca vyzval žalovaného dňa 5. 5. 2005 na odstránenie škody do 31. 5. 2005 postavením oplotenia (č. l. 30 spisu). So zreteľom na uvedené námietka odvolateľa o priznaní úroku z omeškania od 24. 5. 2006 je neopodstatnená.

Za takejto situácie odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správy potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.