Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-46-2022.pdf
PDF · 145.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/46/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: AT – log, s.r.o., Železničná 1119/16, 926 01 Sereď, IČO: 467 592 21, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102600697/2018 zo dňa 14.12.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
Žalovaný rozhodnutím č. 102600697/2018 zo dňa 14.12.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 318640/2018 zo dňa 5.6.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 7 867,07 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. a Monument Magnus, s.r.o. boli zistené nezrovnalosti správcu dane v predložených pokladničných dokladoch zo strany daňového subjektu s odôvodnením, že nie je možné, aby rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Na základe zisteného skutkového stavu daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane žalobcom z preverovaných pokladničných dokladov týkajúcich sa zakúpených pohonných hmôt. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo tiež uvedené, že ako dôkaz k nadobudnutiu pohonných hmôt žalobca predložil knihy jázd jednotlivých vozidiel, ktoré používa na výkon svojej činnosti, z ktorých vyplýva, že údaje zapísané v nich sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. . Žalovaný ďalej konštatoval, že ani dodávateľ a ani kontrolovaný daňový subjekt sa bližšie nevyjadrili k deklarovanému nadobudnutiu tovaru a služieb – pracovná bunda, toner, reklamné predmety, kancelársky papier, chémia, olej, kancelársky materiál, reklamná činnosť, účtovné poradenstvo, pneumatiky, marketing, servis vozidiel, pracovné odevy, výroba propagačného materiálu, účtovné služby, pričom tak vyjadrenie daňového subjektu ako aj konateľa deklarovaného dodávateľa vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti predložených sporných dokladov, pretože sú v rozpore
s § 2 zák.č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len zákon o ERP), a to najmä poukazujúc na skutočnosť, že predávajúci prijíma tržbu, ktorou je okamžitá platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, ako aj v nadväznosti na skutočnosť, že daňový subjekt za dodanie prevažnej časti tovaru a služieb zaplatil až potom, keď mal peniaze. Žalovaný ďalej v rozhodnutí poukázal na to, že zo strany správcu dane bolo preukázané, že dodávateľ Monument Magnus, s.r.o. prevádzkoval v roku 2015 predajňu obuvi v obchodnom centre MLYNY Nitra, keď na uvedenú prevádzku má registrovanú ERP s DKP č. 1002023550386003, pričom žalobca ako daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil na navrhnutie vypočutia svedka konateľa dodávateľa, ktorý zdaniteľné obchody potvrdil len ústne, bez predloženia relevantných dôkazov. Svedok A. B. uviedol, že ERP fiškalizovala spoločnosť VAROS TRADE, s.r.o., ktorú označil ako servisnú organizáciu, pričom správca dane prostredníctvom miestneho zisťovania zistil, že touto servisnou organizáciou ERP nebola aktivovaná ani servisovaná. Z vykonaného dokazovania realizovaného správcom dane žalovaný skonštatoval, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch – v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. V tejto súvislosti poukázal na to, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Znamená to, že vystavením účtovných dokladov nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH, pretože aj keď tie sú bezchybné, sú len formálnym dôkazom, ktorý sám o sebe nie je dostatočným dôkazom na preukázanie zdaniteľného obchodu.
Žaloba a jej dôvody
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102600697/2018 zo dňa 14.12.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 318640/2018 zo dňa 5.6.2018, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spôsobenú nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že správca dane preniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na daňový subjekt, čo považoval za nezákonné, nakoľko z jeho strany nebola porušená žiadna povinnosť, ktorá by správcu dane oprávňovala už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny) vyrubiť žalobcovi. Poukazoval na to, že všetky ním predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje vyžadované ust. § 8 ods. 1 zák.č. 289/2008 Z.z. a tiež údaje, ktoré sú uvedené podľa vzoru umiestneného v predajni, v zmysle § 8 ods. 5 zák.č. 289/2008 Z.z. . V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nemohol mať pochybnosti o pravosti pokladničného dokladu, ktorý obsahoval všetky zákonom ustanovené údaje a za stavu, keď kúpna cena dodaného tovaru zodpovedala jednotkovej cene a množstvu dodaného tovaru. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za to, ak pokladničné doklady vydané predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiadny kupujúci nemôže overiť. Mal za to, že zo strany správcu dane bez existencie hmotnoprávneho dôvodu bola žalobcovi vyrubená DPH, ktorá mala byť vyrubená obchodnej spoločnosti WIKING STAV, s.r.o., a to z dôvodu, že pokladničné doklady, ktoré vydala a na základe ktorých si v súlade so zákonom odpočítal žalobca DPH preukazujú vznik daňovej povinnosti tejto obchodnej spoločnosti. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané dodanie motorovej nafty žalobcovi, čo vyplýva z pokladničných dokladov, ktorých obsah sa v celom rozsahu stotožňoval s údajmi, ktoré boli v registračnej pokladnici tejto spoločnosti. Okrem toho poukázal na to, že správca dane neprihliadol na to, že žalobcom bolo predložených cca 1 800 pokladničných dokladov, ktoré boli zhodné s povinnými údajmi v zmysle § 8 ods. 1 zák.č. 289/2008 Z.z. a o ktorých mal vedomosť podnikateľ prevádzkujúci registračnú pokladnicu. Správca dane „overil“ za celé kontrolované obdobie (5-6 jázd) a na základe toho prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné, čo platí aj v ďalších 1 755 prípadoch. Žalobca mal ďalej za to, že správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonal ho len v takom rozsahu, resp. len také dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. Za tohto stavu závery správcu dane považoval za svojvoľné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Na záver zdôraznil, že ním predložené pokladničné doklady sú zhodné s údajmi, ktorými disponovala výlučne táto obchodná spoločnosť, čo znamená, že jedine táto spoločnosť, resp. jej zamestnanec pri nadobudnutí tovaru vystavoval doklady, ktorých jediný údaj, a to nepovinný číselný kód sa nezhodoval s dokladmi predloženými žalobcom.
Postup žalovaného považoval žalobca za účelový, o čom svedčí tiež skutočnosť, že nesúlad údajov v niekoľkých zanedbateľných prípadoch má byť dôkazom aj v tých prípadoch, kde sa preukázala zhoda medzi údajmi v knihe o prevádzke motorových vozidiel s pokladničným dokladom. V tejto súvislosti zdôraznil, že každé dodanie je samostatným dodaním a musí sa posudzovať a preukazovať vždy samostatne. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že ním predložené pokladničné doklady nepreukazovali nárok na odpočet DPH. Poukázal ďalej na to, že v predmetnej veci nie je rozhodujúcou skutočnosťou, akým spôsobom platil žalobca, zásadnou skutkovou a právnou otázkou sú pokladničné doklady, ktoré boli pri dodaní vystavené subjektom, ktorý ako jediný disponoval s cca 5 000 údajmi v registračnej pokladnici, ktoré boli na pokladničných dokladoch predložených žalobcom. Vzhľadom k tomu, že daň nebola zaplatená, jediný komu mohla byť za tejto dôkaznej situácie vymeraná bola spoločnosť WIKING STAV, s.r.o., ktorá je ako platiteľ povinná daň podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 13 zákona o DPH, pretože jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 tohto zákona uhradiť alebo preukázať, že tieto doklady nevystavila, na základe týchto dokladov nedodala žalobcovi tovar. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť Slovnaft, a.s. má evidenciu v poriadku nie je dôkazom o správnosti konania spoločností WIKING STAV, s.r.o. (táto predložila aj záznamy bez evidenčných čísel), čo len potvrdzuje to, že úprava dokladov a evidencií je možná. Poukázal ďalej na to, že žalovanému ako aj správcovi dane musí byť za tejto dôkaznej situácie zrejmé, že predmetom dodania boli dvojnásobné dodania, a to dodania, ktoré boli uskutočnené na základe pokladničných dokladov, ktoré majú iné evidenčné čísla ako sú na pokladničných dokladoch predložených žalobcom, aj keď na rozdiel od pokladničných dokladov predložených žalobcom, tie s číslami, ktoré by mali byť zhodné s evidenčnými číslami v pokladni nikto nestotožnil. Za tohto stavu odvodzovať závery od evidencie Slovnaftu, a.s. znamená zakrývať skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, t.j., že okrem nafty vedenej v evidencii Slovnaftu, a.s. bola predmetom dodania aj ďalšia motorová nafta, ktorej dodávanie je preukázané pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom. Na záver zdôraznil, že predložil listiny vystavené na registračnej pokladnici, za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu, dodanie tovaru a aj vznik daňovej povinnosti potvrdil dodávateľ. Uviedol, že bola to práve obchodná spoločnosť Monument Magnus, s.r.o., ktorá si nesplnila daňovú povinnosť a ktorá ani nemala zaregistrovanú daňovú pokladnicu a ktorá bola povinná daň na vstupe uhradiť. Právny záver, že obchodnej spoločnosti Monument Magnus, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH nemá oporu v zákone naopak táto obchodná spoločnosť bola povinná zaplatiť DPH, pretože v okamihu dodania tovaru žalobcovi jej vznikla daňová povinnosť a v tom istom okamihu vznikol žalobcovi nárok na odpočet.
Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať.
Poukázal na to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dokladov vystavených ERP, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených touto pokladnicou. Mal za to, že predložené pokladničné doklady zo strany žalobcu neboli pravé a nebolo preukázané ani dodanie tovaru žalobcovi podľa predložených dokladov, a preto nevznikla žalobcovmu dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť (daň z týchto obchodov ani nebola dodávateľom odvedená) a žalobca preto nemal právo na odpočítanie dane podľa § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH. Tvrdil, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal vierohodnosť predložených pokladničných dokladov. Vzhľadom k tomu, že neboli predložené pravé doklady, neexistujú faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71 zákona o DPH. Pokiaľ ide o žalobcom predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou, tak tieto obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločností SLOVNAFT, a.s., nezrovnalosti sa vyskytli v kontrolných kódoch v prípadoch pokladničných dokladov uhradených v hotovosti. Podľa názoru žalovaného sa žalobca týmto tvrdením (realizácia úhrad v hotovosti) sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, resp. potvrdením peňažného ústavu, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Ďalej
uviedol, že predmetom dodania nemalo byť len dodanie tovaru (pohonné hmoty), ale aj dodanie služieb (servis vozidiel, marketing, účtovné poradenstvo, účtovné služby, reklamná činnosť), pričom k dodaniu týchto služieb sa žalobca ako aj ďalšie zúčastnené osoby riadnym spôsobom nevyjadrili. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil len na navrhnutie vypočutia svedka konateľa dodávateľa, ktorý sa vyjadril len vo všeobecnej rovine, ktorá je zrejmá len z predložených dokladov ERP, pričom ani kontrolné záznamy ERP nepredložil. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT MAGNUS, s.r.o. pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP, ktorá nebola aktivovaná a servisovaná v zmysle platných právnych predpisov. V rámci miestneho zisťovania na prevádzke servisnej organizácie VAROS TRADE, s.r.o., ktorú dodávateľ označil ako servisnú organizáciu, pričom táto organizácia ERP s DKP č. 1002023550386003 neaktivovala a ani neservisovala. Mal za to, že zo strany žalobcu predložené zjednodušené faktúry sú nedôveryhodné, nakoľko sa na registrovanej adrese ERP s týmto DKP nachádzala predajňa obuvi, avšak žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru. Naviac z predloženej zmluvy o nájme nebytových priestoroch uzatvorenou medzi MLYNY, a.s. a dodávateľom ako prenajímateľom vyplýva, že predmet nájmu bude nájomca užívať výhradne za účelom prevádzkovania predajne obuvi – spoločenských a extravagantných topánok a módnych doplnkov, v súlade s registrovaným predmetom činnosti nájomcu. Taktiež zdôraznil, že predmetom konania nebolo preverovanie dodržiavania ustanovení zákona o ERP, ale uplatnenie nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Poukázal tiež na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, pretože žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti odpočítania dane. Okrem toho nebolo preukázané, že by sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili v zmysle predložených pokladničných dokladov, keď tovar a služby neboli dodané tak ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi.
V súvislosti s deklarovaným nadobudnutím pohonných hmôt na základe zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom obchodnou spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. žalovaný uviedol, že bolo zistené, že kontrolné kódy na žalobcom predložených faktúrach sú rozdielne ako kontrolné kódy na kontrolných záznamoch predložených servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. a spoločnosťou Slovnaft, a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodujú. Ďalej poukázal na to, že údaje zapísané v knihe jázd sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., t.j. neboli zohľadnené reálne jazdy vozidiel, pretože knihy jázd predložené žalobcom ako dôkaz k nadobudnutiu pohonných hmôt, sú vytvorené externou spoločnosťou. V tejto súvislosti poukázal na to, že časové údaje uvádzané žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel v súvislosti so vznikom daňovej povinnosti (používanie motorových vozidiel na podnikateľské účely od určitého dátumu) nekorešpondujú s knihou jázd jednotlivých vozidiel, pretože tieto vozidlá už boli žalobcom používané skôr, resp. podľa detailného výpisu mýtnych transakcií niektoré motorové vozidlá neprešli žiadnou mýtnou bránou, pričom v knihe jázd sú záznamy o tom, že tieto vozidlá jazdili. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol ani príkladmo konkrétne jazdy vykonané konkrétnymi vozidlami zaznamenané v knihách jázd, ktoré by boli v súlade s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. . Mal za to, že žalobcom predložené pokladničné doklady neboli pravé (ich pravosť nebola spochybnená zovšeobecnením 4-5 prípadov na základe nezrovnalostí v knihe jázd), z ktorých by vyplývalo, že si žalobca oprávnene odpočítal DPH. Okrem toho poukázal na to, že pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené platobnou kartou obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločnosti Slovnaft, a.s., a rozdielne v kontrolných kódoch boli pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené v hotovosti. Na záver uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom žalovaný predložené účtovné doklady zo strany žalobcu považoval za nevieryhodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazovali vznik uplatneného nároku na odpočítanie dane.
Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. 20S/18/2019 zo dňa 27.11.2019 zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR číslo: 102600697/2018 zo dňa 14.12.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie správny súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že povinné údaje na dokladoch predložených žalobcom sú zhodné s údajmi na dokladoch predložených spoločnosťou Slovnaft, a.s. ako aj servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. . Za tohto stavu mal správny súd za to, že zistenú nezrovnalosť v číselných kódoch na pokladničných dokladoch nemožno pripisovať na zodpovednosť žalobcovi, naviac za situácie, že k reálnemu plneniu pohonných hmôt došlo v deklarovanom rozsahu a tieto plnenia žalobca použil na podnikateľské účely. Správny súd ďalej konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň od vlastnej daňovej povinnosti. Mal za to, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť v súvislosti s reálnym dodaním plnenia splnil, čo konštatoval aj žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí číslo: 100225912/2018 zo dňa 25.1.2018. Správny súd zdôraznil, že objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž posunúť iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu. Okrem toho poukázal na to, že každá transakcia musí byť zo strany správcu dane posudzovaná jednotlivo a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami, pričom nie je možné požadovať od žalobcu preukazovanie takých skutočnosti, ktoré nespadajú do jeho sféry, resp. dosahu a za ktoré nemôže niesť zodpovednosť. Podľa názoru správneho súdu za správnosť pokladničných dokladov by mala niesť zodpovednosť osoba, ktorá daňový doklad vyhotovila, pričom za zistené nezrovnalosti číselných kódov na pokladničných dokladoch dôkazne nemôže zaťažovať daňový subjekt, ale práve subjekt, resp. osobu, ktorej bola registračná pokladnica pridelená. Tvrdil, že zistené nezrovnalosti na pokladničných dokladoch v číselných kódoch síce môžu vyvolávať odôvodnené pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, avšak bez ďalších relevantných dôkazov to nie je dostatočný dôvod na neuznanie odpočítania dane z predložených dokladov zo strany žalobcu.
Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom – spoločnosťou Monument Magnus, s.r.o. na predajnom mieste OC MLYNY, Štefánikova trieda 61, 949 01 Nitra z elektronickej registračnej pokladnice s DKP č. 1002023550386003, zaúčtované výdavkovými pokladničnými dokladmi č. PV15-257 v celkovej výške 4 215,17 eur, tak vo vzťahu k týmto deklarovaným plneniam (pracovná bunda, toner, reklamné predmety, kancelársky papier, chémia, olej, kancelársky materiál, reklamná činnosť, účtovné poradenstvo, pneumatiky, marketing, servis vozidiel, pracovné odevy, výroba propagačného materiálu, účtovné služby), súd považoval neuznanie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom zo strany správcu dane za správne, pretože na registrovanej adrese ERP DKP č. 1002023550386003 sa nachádzala predajňa obuvi a žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru a služieb aký sa nachádzal na predajnom mieste. Okrem toho žalobca v správnej žalobe, pokiaľ ide o argumentáciu správcu dane ohľadne tohto nadobudnutia tovaru nevzniesol žiadne žalobné námietky.
O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania postupom podľa § 167 ods. 1 SSP.
Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dňa 10.2.2020 kasačnú sťažnosť.
Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp.zn. 5Sžfk/33/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/18/2019-112 zo dňa 27.11.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Relevantná právna úprava.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g).
Podľa § 2 písm. i) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie tržbou platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby, okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok.
Podľa § 2 písm. j) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie tovarom akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál, alebo surovina predávaný podnikateľom.
Podľa § 2 písm. k) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie službou služba označená v štatistickej klasifikácii ekonomických činností uvedená v prílohe č. 1.
Podľa § 2 písm. l) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie predajným miestom miesto, kde sa prijíma tržba.
Podľa § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o ERP podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto povinné údaje: a) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice,
b) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
c) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
d) ochranný znak,
e) poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,
f) dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,
g) označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
h) cenu tovaru alebo cenu služby,
i) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
j) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
k) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
l) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
m) zaokrúhlenie ceny,
n) celkovú sumu platenej ceny,
o) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.
Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Kasačný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.
Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.
Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zisťoval aj reálnosť zdaniteľných obchodov.
S poukazom na § 4 písm. aj bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Z vykonaného dokazovania správcom dane nepochybne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné kódy predložené servisnou organizáciou Datapac s. r. o. a SLOVNAFT a. s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné kritérium o dostatočnej preukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.
Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bolo povinnosťou žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane preukázať reálnosť deklarovaného nadobudnutia pohonných hmôt zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnost'ou WIKING STAV s. r. o. na prevádzkach čerpacích staníc ČS SLOVNAFT DOLNÁ STREDA z elektronickej registračnej pokladnice. Hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane neznamená len mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov.
Ani preverenie materiálneho plnenia nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili žalobcom deklarovaným spôsobom. Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom C. XXX D. vykonalo jazdy do septembra 2015, za mesiac október až december 2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že počas celého roka vykonávalo jazdy.
Kasačný súd konštatoval, že je možné stotožniť sa s názorom sťažovateľa, resp. žalovaného, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane ustanovené zákonom o DPH, a preto nesúhlasí s názorom Krajského súdu v Trnave o nutnosti skúmať podvodné konania v intenciách právneho názoru vysloveného krajským súdom.
Správny súd uzatvára, že pri rozhodovaní o priznaní, či nepriznaní možnosti odpočítania DPH sa uplatňujú ustanovenia zákona o DPH (§ 49 a nasl.), pri ktorých nevyžaduje preukázanie podvodného konania, teda sa nevyžaduje preukázanie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu na úseku daní. Pre priznanie nadmerného odpočtu DPH je teda potrebné preukázať splnenie podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, pričom kumulatívne preukázanie podvodného alebo zákon obchádzajúceho konania u daňového subjektu je pre tieto účely irelevantné.
Krajský súd v Trnave po zrušení rozhodnutia kasačným súdom nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.10.2022, ktorého sa právny zástupca žalobcu ako aj poverený zástupca žalovaného nezúčastnili, pričom z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil iba žalovaný a tento súhlasil s pojednávaním v predmetnej veci bez jeho účasti.
V súvislosti s preukázaním nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP v prvom rade vyhodnotil predložené pokladničné doklady žalovaným, pričom zistil, že v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) bod 8 zákona o elektronických registračných pokladniach sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenajú kódy na účely overenia pravosti kontrolovaného záznamu a pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pokladničné doklady, ktoré predložil žalobca, nie sú pravé, pretože tieto doklady sa nezhodujú s pokladničnými dokladmi, ktoré mala k dispozícii spoločnosť Datapac, s. r. o., ktorá sa zaoberá, okrem iného aj činnosťou servisnej organizácie, ktorej postavenie a činnosť je ustanovená v zákone o ERP. Tieto pokladničné doklady, ktoré sú zaznamené v elektronickom systéme a ktoré predložila spoločnosť Datapac, s. r. o. obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako kódy, ktoré boli predložené spoločnosťou SLOVNAFT, a. s.
Krajský súd vychádzal z toho, že správca dane pri miestnom zisťovaní v spoločnosti SLOVNAFT, a. s. zistil a bolo to zaznamenané aj v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 9.8.2017, že prevádzkovatelia čerpacích staníc SLOVNAFT, a. s. v danom prípade WIKING STAV, s. r. o. vystavili pokladničné doklady nezameniteľným kontrolným kódom uvedeným na každom pokladničnom doklade, pričom kontrolné kódy boli zaznamenané do fiškálnej pamäte, údaje z elektronickej registračnej pokladne boli archivované v spoločnosti Datapac, s. r. o., s tým, že prevádzkovatelia čerpacích staníc nedisponujú kontrolnými záznamami, pričom prevádzkovatelia vlastnia len elektronický žurnál. Uvedené elektronické registračné pokladne pracujú v režime online a údaje sa prenášajú automaticky, bez možnosti zásahu obsluhy čerpacej stanice vlastníkovi programu nainštalovaného v elektronických registračných pokladniciach, ktorým je výrobca Datapac, s. r. o.
Krajský súd rovnako ako kasačný súd v bode 73 konštatuje, že z vykonaného dokazovania správcu dane nespochybniteľne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdelené ako kontrolné kódy predložené servisnou organizáciou Datapac, s. r. o. a SLOVNAFT, a. s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium o dostatočnej preukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.
V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy, ktoré predložil žalobca, posudzuje v rámci daňovej kontroly. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, že bola predmetná služba či tovar dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie tovaru touto osobou, ale práve naopak daňový subjekt musí vedieť preukázať, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu sa uskutočnilo tak, ako to deklarujú predložené faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane.
Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bolo povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane, preukázať reálnosť deklarovaného nadobudnutého
tovaru, a to pohonných hmôt zo zjednodušených faktúr, ktoré vyhotovila spoločnosť WIKING STAV, s. r. o. na prevádzkach čerpacích staníc ČS SLOVNAFT DOLNÁ STREDA z elektronickej registračnej pokladnice. Pokiaľ túto skutočnosť žalobca dostatočným a hodnoverným spôsobom nepreukázal, tak zo strany správcu dane nemohlo dôjsť len k mechanickému prebratiu informácií, ktoré predložil žalobca, ale správca dane bol oprávnený tieto informácie preveriť u príslušných subjektov, ktoré takéto informácie mali a vyhodnotiť, či predložené doklady správca dane bude akceptovať.
V súvislosti s preverovaním materiálneho plnenia, krajský súd poukazuje rovnako ako žalovaný, že bol zistený rozpor v porovnaní údajov evidovaných v knihe jázd a údajov zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. za zdaňovacie obdobie 2015, v ktorom žalobca priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom C. XXX E. za 7 mesiacov s dátumom vzniku daňovej povinnosti 1.6.2015, t. j. sám deklaroval a priznal, že vozidlo s týmto evidenčným číslom začal používať na svoje podnikateľské účely od 1.6.2015, čomu nasvedčuje aj detailný výpis mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvú jazdu v mesiaci jún 2015, pričom v knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo od januára 2015 do mája 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty.
Žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2015 priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom C. XXX E. za 11 mesiacov s dátumom vzniku daňovej povinnosti 1.2.2015, t. j. sám deklaroval a priznal, že vozidlo s týmto evidenčným číslom začal používať na podnikateľské účely od 1.2.2015, čomu nasvedčuje aj detailný výpis mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvú jazdu v mesiaci február 2015, pričom v knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo v mesiaci január 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty.
Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom C. XXX D. dňa 15.1.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že dňa 15.1.2015 v čase od 5.00 hodiny do 13.15 hodiny vykonalo jazdu.
Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom C. XXX D., dňa 7.4.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že dňa 7.4.2015 v čase od 7.00 hodiny do 11.55 hodiny vykonalo jazdu.
Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom C. XXX D. vykonalo jazdy do septembra 2015 za mesiace október až december 2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že počas celého roka vykonávalo jazdy.
Keďže žalobca deklaroval a sám inicioval odpočítanie dane z predložených pokladničných dokladov, ku ktorému ako doklady predložil aj knihy jázd, ktoré nezodpovedali reálnym jazdám vozidiel. Údaje v knihách jázd neboli v súlade s údajmi priznanými žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 a údaje v nich nezodpovedali ani mýtnym transakciám, boli tieto dôkazy vyhodnotené ako nevieryhodné. Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vzhľadom na to, že žalobca v priebehu celého konania neodstránil rozpory medzi predloženými dokladmi a zistenými skutočnosťami zo strany správcu dane, krajský súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol odmietnutý oprávnene.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania, keďže sa jedná u žalovaného orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade, pričom takéto okolnosti v danom konaní správny súd nezistil.
Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.