Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Tos-105-2022.pdf
PDF · 70.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/105/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému K. E., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19.07.2022, sp. zn. 4Nt/19/2022, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. októbra 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného K. E., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného K. E. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania vo veci právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 30.01.2020 sp. zn. 4Tk/2/2019.
Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený, ktorú písomne zdôvodnil sám i prostredníctvom obhajkyne. Namietal postup spočívajúci v „mechanickom prijatí jeho vyhlásenia, ktorý považuje za nesprávny a nezákonný, vychádzajúci z nezákonne získaných dôkazov“, o čom sa dozvedel počas výkonu jeho trestu a to v súvislosti s využitím agenta v rozpore s účelom Trestného poriadku. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie ako aj pôvodný odsudzujúci rozsudok a povoliť obnovu konania. Vo vlastnom písomnom odôvodnení sťažnosti poukazoval na to, že v jeho prípade nastali „veľké procesné a nezákonné chyby ... jeho právnička aj súd - sudca aj sudkyňa v prípravnom konaní urobili chyby to v súvislosti s nevykonaním kontroly zákonnosti nad dôkazmi ... vo väzbe bol na neho účelovo vyvíjaný psychický nátlak, čo viedlo k sebaobviňovaniu a vydaniu vyhlásenia“. Agent ho vyprovokoval k spáchaniu trestnej činnosti, záznamy z ITP boli zrejme zmanipulované, zo strany prokuratúry nebola podaná sudcovi pre prípravné konanie žiadosť na použitie zahraničného agenta, nezákonnosti nastali ešte pred jeho vyhlásením, ako podnikateľ „bol vydieraný príslušníkmi NAKA a domáhal sa povolenia obnovy konania.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Nadriadený súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že súd I. stupňa vykonal vo veci zákonom prepísaný procesný postup v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku so zameraním na zistenie, či sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania.
Súd I. stupňa v podrobnom a výstižnom odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na návrh odsúdeného, obsah trestného spisu, zákonné ustanovenia, ktorých obsah aj citoval (§ 394 odsek 1
Trestného poriadku), a na právne úvahy o predmete konania o mimoriadnom opravnom prostriedku
- obnove konania, s osobitným dôrazom na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí tzv. revízny princíp, ale toto sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení, súdu skôr neznáme bez ohľadu na to, či o nich vedel navrhovateľ alebo iná procesná strana v trestnom konaní. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu súdu ani orgánov činných v trestnom konaní v pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek 1 Trestného poriadku, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení práve pre zistenie nových dôkazov a skutočností súdu skôr t.j. v pôvodnom konaní neznámym. Hodnotenie v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov prichádza do úvahy pri posudzovaní podmienok obnovy konania len v rovine ich vzťahu k novopredloženého dôkazu súdu skôr neznámemu, a to v tom zmysle, či tento dôkaz, či už sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu známymi, môže odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste.
Na základe uvedeného nadriadený súd len opakovane konštatuje, že posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku v posudzovanom prípade a následne aj dokazovanie pred súdom I. stupňa bolo determinované podaným návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci právoplatne skončenej. Súd I. stupňa správne konštatoval, že v tomto konaní nie je jeho kompetenciou doplňovať dokazovanie z pôvodného konania ani ho vykonávať. Správne poukázal na priznanie odsúdeného v pôvodnom konaní, ktoré bolo aj prijaté s tým, že toto je neodvolateľné a na následky s tým spojené. Správne vyhodnotil aj námietky odsúdeného v tom smere, že sa nejedná o dôkazy nové, pretože tieto museli byť odsúdenému známe aj v rámci konania v pôvodnej veci.
Súd v trestnom stíhaní - a to ani v konaní o povolení obnovy konania - neskúma aký motív (pohnútka) viedol odsúdeného k vyhláseniu o vine, pretože je to jeho vlastné a dobrovoľné rozhodnutie tak, ako to odsúdený výslovne prehlásil na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2019, a to v prítomnosti obhajkyne a tlmočníka. Zo zápisnice z tohto hlavného pojednávania nevyplýva, žeby odsúdený uviedol nejaké skutočnosti týkajúce sa toho, žeby bol nútený k priznaniu. Odsúdený zopakoval svoje priznanie aj v rámci záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2020 a to po vyhlásení rozsudku sa vzdal odvolania. Tento procesný postup súdu I. stupňa bol plne v súlade s príslušnými procesnoprávnymi ustanoveniami Tr. por. a v žiadnom prípade ho nemožno označiť za mechanický , nesprávny a nezákonný ako to uvádza odsúdený. V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým a ostražitým) a treba ich uplatniť vždy v tom ktorom konkrétnom štádiu trestného stíhania. Odsúdený uvádzal námietky voči procesnému postupu orgánov činných v trestnom konaní (prokurátora a vyšetrovateľa), resp. sudcu (sudkyne) pre prípravné konanie, ktoré mal a mohol uplatniť pri skončení vyšetrovania, prípadne v konaní pred súdom za predpokladu, žeby nebol uznal vinu a tieto by boli predmetom dokazovania pred súdom I. stupňa. Uplatnenie takýchto procesných námietok až v rámci konania o povolení obnovy konania je preto ex post a ako také právne irelevantné. Preto nadriadený súd v podrobnostiach len odkazuje na podrobné dôvody uvedené na stranách 3-6 napadnutého uznesenia. Nadriadený súd poukazuje aj na fakt, že rovnaké argumenty uplatnil odsúdený aj v dovolacom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené uznesením NSSR z 28.07.2021 sp. zn. 2Tdo/51/2021 odmietnutím dovolania odsúdeného.
Nadriadený súd preskúmal aj ďalšie materiálne podmienky § 394 ods. 1,5 Tr. por. v súvislosti s uloženým trestom a zistil, že ani v tomto smere niet žiadneho zákonného dôvodu na zmenu druhu alebo výmery pôvodne uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ktorý bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby za aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu ani jeho výmera nie je v žiadnom prípade v rozpore s účelom trestu (§ 34 Tr. zák.). Niet žiadnych podkladov na aplikáciu ods. 5.
S poukazom na uvedené dôvody preto nadriadený súd považoval sťažnostné námietky odsúdeného v tomto konaní za nedôvodné.
Nadriadený súd preto konštatuje, že súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že neboli splnené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku, že v posudzovanej trestnej veci nevyšli
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami, nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.)