Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/411/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o, IČO: 264 29 705, so sídlom: Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: R. X., nar. X.X.XXXX, bytom F.. XXX, o zaplatenie 375,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd podanú žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca vo svojim podaní: „ Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.3.2013, ktorý doručil súdu dňa 28.03.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 375,- EUR z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 375,- EUR za obdobie od 17.12.2009 do zaplatenia. Ďalej si uplatnili nárok na 6,00 % ročný úrok: zo sumy 375,- EUR za obdobie od 2.3.2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume 1,25 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 10.7.2009 za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odpornyňa mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporca nič neuhradil, preto navrhovateľ žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila. Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Odporkyňa ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Komárno nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Komárno, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená

právomoc súdu je i v súlade s bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s a o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Podľa článku 19 cit. nar. pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Na prejednanie veci samej podľa Obč. súd por.§ 115a ods. 1 a ods. 2 platí, že nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Za drobné spory sa podľa § 200ea Obč. súd. por. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č. 543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy …… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovaném vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rychlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje sa"; oprava vymazaním záznamu je neprípustná. Ak nadiktuje predseda senátu do záznamu vyhotovenie rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatnýobsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní před súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje

predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi.

Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vyvesil dňa 13.11.2015 oznam na úradnej tabuli súdu oznam o tom, že dňa 20.11.2015 o 10.30 hod., v pojednávacej miestnosti OS Komárno na č. d. 2 na 1 poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, originál zmenkou, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku Číslo zmluvy: XXXXXXXXX Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu Miesto vystavenia: v M. Dátum vystavenia: XX.X.XXXX Zmenková suma: 375,- Eur Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.12.2009.“ Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Podľa čl. I o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZŠZ) vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I bodu 2 o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa od. 1 o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka môže byť vystavená: na nahliadnutie; na určitý čas po nahliadnutí; na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.

Podľa ods. 2 cit. zák. zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa § 34 ods. 1 cit. zák. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

urobený protest, platí voči prijímateľovi, že nedatované prijatie sa stalo posledného dňa lehoty určenej na predloženie zmenky na prijatie.

Podľa § 36 ods. 1 a 2 zmenkového a šekového zákona platí, že zmenka vystavená na jeden mesiac alebo na niekoľko mesiacov po dáte vystavenia alebo po videní je sročná shodného dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť. Ak niet v mesiaci takého dňa, je zmenka sročná v posledný deň toho mesiaca. Ak je zmenka vystavená na jeden a pol mesiaca alebo na niekoľko mesiacov a pol mesiaca po dáte vystavenia alebo po videní, počítajú sa najprv celé mesiace.

V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 ZŠZ platí, že pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa súdu v predmetnom konaní j zrejmé, že žalobca si uplatnil zmenkovú pohľadávku, z obsahu predloženej zmenky voľba rozhodného práva nevyplýva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti písm. d/ vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek a právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého stupňa správne určil rozhodné právo podľa a o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom Slovenskej republiky, pôvodnou majiteľkou zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. sídliaca na území Slovenskej republiky, žalobkyňa ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, spôsobilosť žalovanej a indosanta, čiže prvého majiteľa zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie žalovanej ako vystaviteľa zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava, atď.). Pre úplnosť je tu však vhodné poznamenať, že právna úprava zmenky vychádza v oboch častiach dnes už zaniknutej československej federácie, teda v Českej i Slovenskej republike z rovnakého právneho základu, ktorým je práve zmenkový a šekový zákon číslo zák. prijatý ešte za existencie bývalej ČSR (na čom nič nemení jeho dotknutie v Slovenskej republike dvoma pre posudzovanú vec nevýznamnými novelizáciami, vykonanými a č. ).

Súd vo veci konal a rozhodol podľa Súd mal za to, že vo veci je možné postupovať podľa citovanej právnej úpravy bez nariadenia ústneho pojednávania, kedy len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 375,- eur. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a pred rozhodnutím o podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a to s predloženou xerox-kópiou ktorú si porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v Komárne s dátumom vystavenia dňa 10.7.2009 na 375,- eura zmenkovej sumy ktorá listina obsahuje doložku v znení: " zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23 636/B, zmenkovú sumu slovom tristosedemdesiatpäť eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 17.12.2009. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena a priezviska: R. X. v kolonke trvalé bydlisko s označením XXX XXX XX F. rodné číslo XXXXXX/XXXX s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolonkou podpis vystaviteľa.

Zjednodušene sa dá uviesť, že každá zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti a každá vlastná zmenka s doložkou bez protestu je sľubom vystaviteľa tohto cenného papiera, že pri predložení zmenky na platenie, uhradí zmenkový záväzok majiteľovi zmenky oproti vydaniu listiny o platobnom sľube. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I a súvis. ustanovení o zmenkách a šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek, (ktorých bezprostredný text nie je v zákone explicitne upravený) ako obligatórnych tak aj fakultatívnych (napr. na zmenke sa uviedlo niekoľko miestne číslo z čoho možno odvodiť vzťah zmenky k zmluve s ktorou môže zmenka súvisieť ako so zabezpečovacím inštitútom) a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie a preto nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku a preto sa nemôžu uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť svojim životom.

Súd pred svojom rozhodnutím sa oboznámil s doručenými písomnými podaniami, a to so zápisnicou zo spoločného zasadnutia Občianskoprávneho a obchodného kolégia NS SR z 20.10.2015, kedy k tejto zápisnici bolo pripojené ešte spoločné stanovisko obč. a obch. kolégia NS SR a s poradovým číslom 1 bolo uverejnené stanovisko, ktoré navrhol p. JUDr. Rudolf Čirč, predseda senátu NS SR a v tom stanovisku okrem iných poukázal na to, že so zreteľom na zásady zmenkového práva (procesného i hmotného) vnútroštátna právna úprava umožňujúca do 31.12.2010 používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch, ako je tomu v prejednávanom prípade, no zároveň nezabezpečuje vhodnú ochranu spotrebiteľa, odporovala právu EÚ na ochranu spotrebiteľa. Z prednosti práva EÚ vyplýva jej nepoužiteľnosť a súčasne zákaz použitia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Zo zmenky vystavenej spotrebiteľom do uvedeného dátumu zmenkový záväzok nemohol vzniknúť. Súd v prejednávanom prípade s poukazom na skutočnosti, ktoré prezentoval p. JUDr. Rudolf Čirč, predseda senátu NS SR je nepochybné a zrejmé, že jednak poukázal na tú skutočnosť, že podľa práva EÚ na ochranu spotrebiteľa, aj keď podľa práva SR to bolo možné do 31.12.2010, ale takáto úprava je v rozpore s právom EÚ a na základe uvedených z prednosti práva EÚ vyplýva jej nepoužiteľnosť, a súčasne zákaz jej použitia, a to zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Súd v prejednávanom prípade vykonanou lustráciou zistil, že k osobe žalovanej vôbec nebolo pridelené tzv. IČO, a ani na samotnej zmenke nebol vystaviteľ charakterizovaný s už uvedeným IČO-m /napriek možnosti z predtlače: rodné číslo /IČO živnostníka/, vzhľadom k tomu, že sa nedá vylúčiť tá skutočnosť, že fyzická osoba - podnikateľ si pre svoje súkromné účely požiada a vyčerpá úver, pre posúdenie ktorého úveru je potrebné použiť spotrebiteľsko-právnu úpravu. Na základe uvedených preto súd žalobu zamietol.

Ďalej súd žalobu zamietol aj z ďalších dôvodov. Záväzok zo zmenky je nepochybne abstraktným záväzkom, ktorý preto možno obmedziť len po uplatnení dôvodných námietok vyplývajúcich napríklad z ustanovení ZŠZ , atď. zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku podľa ZŠZ č. zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby ako je tomu v tomto prípade.

Na jednej strane práve už uvádzané doložky vymedzujúce napr. splatnosť zmenky (ktorých bezprostredný text nie je v zákone explicitne upravený) môžu spôsobiť že z vystavenej zmenky ako cenného papiera sa môže stať aj bezcenný papier, ale to je právo nadobúdateľa sa oboznámiť s obsahom zmenky pri kúpe uvedeného cenného papiera. Medzi uvádzane minimálne zákonom požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky, ktorý údaj predstavuje podstatnú náležitosť zmenky (ako je to zrejmé z knižky Prof. JUDr. Juraja CÚTHA, DrSc. a kol. Medzinárodné obchodné právo, str. 247 a ktorá bola vydaná vo vydavateľstve Obzor) a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od

vystavenia t. j. jeden konkrétny deň a to 10.7.2013, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 10.7.2009, t. j. po dáte, alebo ....... je sročná odpovedajúceho dňa mesiaca v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa bola by zmenka sročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti a to autorský kolektív univerzitných profesorov v Bratislve Dr. Karol Kizling a Dr. Ján Spišiak vo svojej knižke: „Zmenkové právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a podľa platnej právnej úpravy zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac rokov je zmenka sročná zodpovedajúci deň v roku v ktorom sa má platiť .... “ Rovnako túto skutočnosť posúdil aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k na strane 115. uviedol, že: „ ... ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade. Na základe uvedených skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov od vystavenia) a to 10.7.2013 a na základe uvedenej skutočnosti súd predloženú zmenku považuje v zmysle zák. za neplatnú a preto rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukazuje na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS Nitra -139 v spojení s uznesením z 20.07.2010 k čís. on.: -150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k , a aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009 ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k na strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.

Na základe uvedených skutočností podľa súdu je zrejmé, že sú tu vlastne dve samostatné doložky vymedzujúce splatnosť zmenky (jednak ako lehotnú a jednak ako splatnú v jeden konkrétny deň splatnosti 4 roky po vystavení), preto nie je možné súhlasiť s názorom, podľa ktorého uvedenú situáciu je možné riešiť na základe tzv. moderačného práva súdu jednak preto, že by takýmto postupom došlo k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom, pretože súd takýmto výkladom a uplatnením moderačného práva by vyložil obsah zmenky pri riešení jej platnosti alebo neplatnosti v prospech jedného z účastníkov konaniach a zároveň by sa úplne poprela zákonom predpokladaná podmienka rigoróznosti zmenky a to zvlášť v prípade vymedzenia splatnosti zmenky, nakoľko v opačnom prípade by tým došlo zo zákona podľa § 33 ods. 2 ZŠZ k neplatnosti zmenky. Citovaná rigoróznosť v tomto prípade je v protiklade s abstraktnosťou záväzku zo zmenky, nakoľko podľa súdu je zrejmé, že úmysel strán pri spracovaní písomného vyhotovenia zmenky nie je významný, za významné možno považovať len písomné zachytenie vôle vyplývajúce z listiny a to samotnej zmenky. Abstraktnosť zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné nároky pre ktoré je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to aby bolo možné práva z nej s úspechom uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových práv atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky sa dajú uplatniť v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej strane v rámci zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky.

Podľa súdu nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobie pri riešení otázky splatnosti uvedenej vlastnej zmenky, kedy na zmenke sa vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť zmenky nasledovne:

- „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad ....“

- "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, (resp. akej si postupnej splatnosti) prípadne iných úvah a to z nasledovných dôvodov.

Podľa súdu názory v zmysle ktorých uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, resp. akej si postupnej splatnosti prípadne iných úvah, súd považuje tieto názory za účelové a v rozpore so znením § 33 ods. 2, 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona a plne sa stotožňuje s nasledovnými právnymi názormi prezentovanými dvoma českými autormi a to jednak s už uvádzaným p. JUDr. Kovaříkom a pán JUDr. Radimom Chalupom Ph.D., bývalého bankového špecialistu na úseku zahranič-ného platobného styku, publicistu k zmenkám, VŠ pedagóga na PF MU v Brne, ktorý prostredníctvom vydavateľstva Linde Praha a.s. v roku 1996 vydal knižku Zákon směnečný a šekový - komentář v ktorom sa uvádza vo vzťahu k § 34 na strane 315 z hora v 7. riadku, že: Výstavca môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad slovami: „ k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“ čím by došlo k platnému predĺženiu lehoty a nie tak ako to je uvádzané v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia. Zhodne sa s touto skutočnosťou a už uvedeným právnym názorom vysporiadal aj pán JUDr. Zdeněk Kovařík vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999 k § 34, že akákoľvek lehota beží od splatnosti, (ktorú lehotu možno skrátiť resp. predĺžiť) kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť k plateniu a nie však ako je to bežne uvádzané od dáta vystavenia na zmenke, nakoľko práve v neuvedení slovka „od vystavenia“ sa zabezpečí nezameniteľnosť s iným spôsobom (podľa § 33 ods. 1 ZŠZ) vystavenia zmenky a to na určitý čas po dátume vystavenia a to tzv. datozmenky.

Zo skôr uvedených skutočností je zrejmé, že doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení....“ ako aj doložka "na platenie predložiť v lehote xxx rokov“, resp. na inom mieste svojej knižky a to na strane 315. k § 34 p. JUDr. Radim Chalupa v citovanej knižke uviedol, že úprava možného znenia doložky, ktorou indosant môže lehotu skrátiť je nasledovný text: „k plateniu predložiť najneskôr do ......“ uvedené doložky sú platným vyjadrením či už predĺženia lehoty na predloženie zmenky, resp. splatnosti zmenky. Obaja autori (p. JUDr. Radim Chalupa a p. JUDr, Zdenek Kovařík) sú zajedno v tom, že pri uvedení doložiek vymedzujúcich vistazmenku s jednotlivými modifikáciami (predĺženie lehoty na predloženie zmenky na platenie, skrátenie lehoty zo strany indosantov) faktické znenie doložky je bez uvedenia slovka od vystavenia. Ale za danej situácie je podstatné to, že okrem doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení ....“ ktorá doložka je vyjadrením splatnosti zmenky na videnie, avšak na zmenke je uvedená aj ďalšia doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", ktorou doložkou došlo bez pochybností k ohraničeniu časového úseku (4 roky od vystavenia) ako je to v prípade tzv. datozmeniek podľa § 33 ods. 1 splatnej na určitý čas po dátume vystavenia v spojení s § 36 ZŠZ jej začiatkom a to napr.:„ ..... od vystavenia ako aj ukončením lehoty jedným konkrétnym dňom, ktorý je zhodný v prípade ročných lehôt„ ... ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné, teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade, (z knižky JUDr. Zd. Kovaříka: „Zákon směnečný a šekový - komentář“ z roku 1999, k § 36 na strane 115). Podľa súdu napokon táto doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je klasickým vyjadrením tej skutočnosti, že dlžník, ktorému sa v zmysle tejto doložky na platenie predložila zmenka (samozrejme to nebolo pri tomto type zmenky obligatórne, ale z dobových informácií z minulosti je zrejmé, že skôr prevládala prax, podľa ktorého bolo skôr zaužívané a možno to malo aj svoje opodstatnenie z hľadiska rýchlejšej návratnosti zmenkovej sumy /ako cez súdy/, že najprv sa zmenka na preplatenie predložila dlžníkovi a až potom sa podala žaloba na súd) a ten uhradí zmenkovú sumu oproti vydaniu tohto cenného papiera na znak vysporiadania sa s týmto záväzkom v určený deň a to v lehote 4 rokov od vystavenia zmenky.

Vyššie uvedené vymedzenie splatnosti podľa § 36 zmenkového a šekového zákona je v rozpore so splatnosťou zmenky na videnie, ktorá sa označuje aj ako lehotná zmenka s datozmenkou podľa § 36 ZŠZ splatnou v jeden konkrétny deň a preto podľa súdu uvedená zmenka je neplatná podľa § 33 ods. 2 ZŠZ.

Súd vo veci konal a rozhodol podľa nakoľko mal za to, že vo veci je možné postupovať podľa citovanej právnej úpravy bez nariadenia ústneho pojednávania, kedy len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Podľa súdu nie je možné akýmkoľvek dokazovaním, výsluchom účastníkov konania ani žiadnym výkladom vysvetliť jednoznačnú skutočnosť o tom, že na zmenke sú 2 údaje rozdielne vymedzujúce splatnosť zmenky ako je vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa 151 ods. 1 Podľa citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí... V konaní úspešný účastník konania v procesnom postavení žalovaného si sám nárok na náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisového materiálu mu žiadne trovy nevznikli preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.