Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/34/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: E., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, odborom sociálnych vecí a rodiny ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka - K.. N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. XX, zast. JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 6, IČO: 42 208 602 a otec - F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., V. XX, t. č. Y., N. XX/a, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka, s. r. o., so sídlom Bratislava, Leškova 3A, IČO: 36 847 143, o zníženie výživného a zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17. apríla 2015 č. k. -257 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zníženia výživného m e n í takto :

Odvolací súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. E., nar. XX. XX. XXXX, počnúc od 03. 04. 2014 na sumu 120 eur mesačne a na mal. E., nar. XX. XX. XXXX, počnúc od 03. 04. 2014 na sumu 120 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 11. 2010 č. k. -80 v časti o výživnom.

V napadnutej časti týkajúcej sa rozšírenia styku otca s maloletým E. a E. rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol a zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 13. 11. 2012 tak, že rozšíril styk otca s maloletým E. a E., obe nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu kalendárneho mesiaca v čase od 09.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky na dobu 6 mesiacov, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol, že trovy konania v sume 353,91 eura platí štát. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , o rodine, , a na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 25. 11. 2010 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti pochádzajúce z manželstva - dvojičky E. a E., obe nar. XX. XX. XXXX, pre čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na každé dieťa, t.j.

maloletého E. v sume 150 eur a maloletého E. v sume 150 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13. 12. 2010. V čase poslednej úpravy výživného matka maloletých detí za r. 2010 mala príjem a to rodičovský príspevok v sume 164,22 eura a prídavky na deti v sume 43,98 eura. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval s priemerným mesačným zárobkom 899,14 eura. Žil v spoločnej domácnosti s matkou a vyživovaciu povinnosť mal k dvom maloletým deťom.

Otec v súčasnej dobe uzavrel manželstvo s X., rod. V. dňa 09. 07. 2013, z ktorého manželstva maloleté deti nepochádzajú a v spoločnej domácnosti žije dcéra Y. S., na ktorú otec prispieva sumou 100 eur. Manželka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 124,70 eura a poberá dôchodok z ČR vo výške 72,10 eura. Poberá rodinné prídavky na dcéru v sume 23,52 eura. Otec v súčasnej dobe pracuje ako vodič a zo správy zamestnávateľa vyplýva, že jeho príjem činí sumu 76,21 eura, i keď otec maloletých detí uvádzal na pojednávaní, že má príjem cca 600 eur. Spláca hypotekárny úver poskytnutý U., a. s. vo výške 346,08 eura a poistenie v sume 23,57 eura a istinu 10,42 eura. Náklady na bývanie sú 129,46 eura, na internet a telefón 85 eur, zdravotné poistenie mesačne 25 eur, poskytnutý bezúčelový úver U., a. s. manželke X. J. v sume 59,36 eura, ďalej manželka spláca Home Credit mesačne 38,95 eura, Master Card VÚB mesačne 82 eur. Úver bol poskytnutý vo výške 70.000 eur na zakúpenie rodinného domu v obci Y. pri F.. O tejto skutočnosti bol predložený list vlastníctva. Matka naďalej obýva 2-izbový byt, pričom platí nájom v sume 130 eur, elektriku 23,23 eura, RTVS 4,64 eura, plyn 5 eur, Skylink 1,20 eura, internet 4 eur, poistenie detí vo výške na každé dieťa 14,78 eura. Matka má príjem vo výške 253,28 eura. Obaja majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že návrh otca na zníženie výživného je neopodstatnený, nakoľko súd na základe vyžiadaných listinných dôkazov mal za to, že návrh otca v danom prípade nie je na prospech maloletých detí, keďže v čase poslednej úpravy výživného obe maloleté deti mali dva roky, v súčasnej dobe dosiahnu 7. rok svojho veku, okrem toho maloleté deti začnú navštevovať základnú školu. Otec v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem vo výške 899 eur, je pochybný príjem otca, keďže zamestnávateľ uviedol, že jeho príjem v r. 2015 činí vo výške 76,21 eura, otec uviedol na pojednávaní, že jeho príjem činí cca 600 eur, pričom pracuje u toho istého zamestnávateľa Limousine Service, s. r. o., Nezábudkova 22, Bratislava, pričom z pripojenej kópie zmluvy o financovaní bývania vyplýva, že otec v čase podania žiadosti o poskytnutie hypotekárneho úveru pracoval v pracovnej pozícii vodič, u toho istého zamestnávateľa, tú istú funkciu vykonáva i v súčasnej dobe, pričom jeho príjem v tom čase činil 1.503,58 eura a čistý príjem 1.113,87 eura za mesiac marec 2013 a čistý ročný príjem za posledných 12 mesiacov činil 3.365,02 eura. Okrem toho v čase poslednej úpravy výživného otec žil v spoločnej domácnosti s matkou, v súčasnej dobe žije v manželstve s osobou, ktorá má svoj príjem, je pravdou, že otec vyriešil bytovú otázku, aby zabezpečil bývanie nielen manželke, ale aj jej dcére, avšak vyživovacia povinnosť, t. j. výživné má prednostné právo pred ostatnými pohľadávkami. Súd preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. V časti návrhu na rozšírenie úpravy styku súd vo veci ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku. Uvedený znalec bol vypočutý aj osobne na pojednávaní a potvrdil, že vzťahová väzba otca je slabá. Táto nie je vytvorená k deťom, preto ponúkol otcovi určité riešenie, ako má ďalej postupovať a nechal na zváženie súdu, aby vyhodnotil situáciu a skonštatoval opätovne, že vzťahová väzba medzi otcom a deťmi je oslabená, keďže rok a pol nebol stretnutí s deťmi. Trval na tom, aby tam bola postupnosť, čo sa týka frekvencií a dĺžky stretávania sa otca s maloletými deťmi. Súd na základe podaného znaleckého posudku, výsluchu znalca, ako aj oboch rodičov k znaleckému posudku mal za to, že v danom prípade väzba otca s maloletými deťmi je oslabená, je potrebné, aby si otec určitú väzbu k obom chlapcom si vytvoril, keďže doposiaľ bol upravený styk len v nepárnu sobotu kalendárneho mesiaca v čase od 09.00 do 11.00 hod. za prítomnosti matky, súd upravil styk otca s maloletými deťmi každú párnu sobotu kalendárneho mesiaca v čase od 09.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky na dobu 6 mesiacov, od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd v zmysle odsek 1 rozhodol tak, že trovy konania v sume 353,92 eura platí štát, keďže znalec si uplatnil odmenu za vypracovaný znalecký posudok v sume 853,92 eura, obaja rodičia zložili zálohu v sume 250 eur, t.j. 500,- eur a vzhľadom na pomery obidvoch rodičov, súd rozhodol, že zvyšné trovy v sume 353,92 eura platí štát. O trovách konania súd rozhodol podľa odsek 1 písm. a) , nakoľko ide o konanie o výživnom, ktoré možno začať i bez návrhu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý

otec podáva odvolanie je fakt, že otec nemá objektívne možnosti si zaobstarať pre svoju rodinu vyšší príjem ako je 600 - 700 eur, vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti, doterajšie zamestnanie a zmeny na relevantnom trhu. Dôvodom je tiež to, že pri schvaľovaní rodičovskej dohody, s ktorou pod tlakom súhlasil, nebol právne poučený o následkoch budúceho možného zvyšovania výživného, resp. o prípadných zmenách jeho pomerov. Súd napriek tomu, že v konaní bola preukázaná zmena pomerov, ponechal výšku výživného na obe mal. deti v sume 300 eur. Súd zamietol návrh na zníženie výživného, pričom odôvodnenie rozhodnutia predstavuje len pár viet, súd sa nevysporiadal so zákonnými predpokladmi a predloženými dôkazmi náležite tak, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Z tohto dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný. Zmena pomerov súvisí so zabezpečením si vlastného bývania, čo je zásadná zmena oproti pôvodnému rozhodnutiu. Súd sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré bol otec nútený podať si návrh na zníženie výživného, a to preskúmaním oprávnených výdavkov na bývanie. Výška hypotéky otca predstavuje sumu 340 eur, ktorá je vzhľadom na potreby otca a jeho rodiny adekvátna jeho schopnostiam uvedenú hypotéku splácať a zabezpečiť si bývanie v jeho štandarde. Finančné prostriedky, za ktoré si mohol dovoliť zaobstarať vlastné bývanie pochádzajú čiastočne z úveru a vo zvyšnej časti darom od matky, ktorá predala byt v Bratislave. Matka mu darovala 60.000 eur a získal úver 70.000 eur. Otec získal úver na základe dohody so zamestnávateľom o úprave jeho mzdových podmienok, čo bolo dočasným riešením. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorej príjem stúpol trojnásobne na 600 eur mesačne. Súd uvedenú skutočnosť vôbec nevyhodnotil. Súd nevyhodnotil ani to, že matka od začatia konania mala zrazu nižší dosahovaný príjem na minimálnu mzdu, čo nezodpovedá jej vzdelaniu, schopnostiam a možnostiam. Súd nezohľadnil v prospech otca skutočnosť, že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 600 až 700 eur. Súd konštatoval, že čistý príjem otca je 76,21 eura, čo sa nezakladá na pravde. Otec v konaní vysvetlil súdu jeho zárobkové možnosti a spôsob odmeňovania. Otec pracoval u zamestnávateľa na pozícii dispečer, nakoľko bol otcovi zadržaný vodičský preukaz pre neplatenie výživného. Otec si prácu naďalej aktívne hľadá. Súd v konaní pochybil, keď pri rozhodovaní porušil zásadu prihliadania na odôvodnené potreby maloletých a na skutočnosti, ktoré preukazujú nesúlad životnej úrovne detí prinajmenšom so životnou úrovňou otca. Poukázal predovšetkým na poistky maloletých detí v sume 30 eur mesačne na obe deti. Otec nikdy nemal žiadnu poistku a tento výdavok, vzhľadom na životnú úroveň otca, nie je možné považovať za odôvodnenú potrebu maloletého dieťaťa. Súd sa tiež dostatočne nevysporiadal s výdavkami maloletých detí predkladaných matkou, a to na Chlorellu, rybárske potreby, zubné kefky Curaprox, doplnok Forever Kids a 250 eur mesačne na ďalšiu stravu. Súd sa nevysporiadal ani s výdavkami matky na poistenie matky a poistenie - zdravotné odvody. Náklady na obe deti predstavujú max. 400 eur na obe deti. Na tejto sume sa majú podieľať obaja rodičia rovnakým pomerom, nakoľko sú ich životné úrovne v zásade rovnaké. Súd neskúmal životnú úroveň matky, ktorá má podľa dostupných informácií značné finančné prostriedky, a teda mal vykonať dokazovanie výpisom z jej osobného účtu. Valorizačnú klauzulu uplatnil na náklady na deti, avšak nezohľadnil rast životných nákladov oboch rodičov. Uviedol, že obaja rodičia majú v zásade rovnaké výdavky na bývanie, avšak otec má pravidelný mimoriadny výdavok so splácaním hypotéky. Suma výživného je z uvedených dôvodov pre otca likvidačná, ohrozuje jeho existenčné možnosti a je vo vážnej finančnej tiesni. Otec sa na úkor seba neustále zadlžuje a zadlžoval, nakoľko bol nútený si pre uspokojenie základných potrieb zobrať si rôzne spotrebiteľské úvery. Rozhodnutie súdu spôsobilo rozhodnutie otca predať nehnuteľnosť, ktorú obýva, splatiť dlhy v sume 25.000 eur a presťahovať sa do staršieho bytu aj s rodinou do najlacnejšej lokality v Bratislave. Predajom rodinného domu sa otec zbaví dlhov a hypotéka sa zníži o 40 eur. V súvislosti s úpravou styku trval na tom, aby bol styk upravený tak, aby mohol s deťmi tráviť viac času, a to bez prítomnosti matky. V konaní bolo preukázané, že obe deti sú manipulované matkou. Matka v minulosti odmietla deti na stretnutia pripraviť, a to najmä po psychickej stránke. Neskôr matka odmietala otca informovať o deťoch a otec pod vplyvom týchto okolností vzdal svoj boj s matkou o deti. Matka túto skutočnosť v konaní využila, pričom sama pre to, aby deti mohli vidieť otca nevykonala za 1,5 roka nič. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nespravodlivý a ohrozujúci akýkoľvek jeho riadny budúci život. Súd nezobral do úvahy všetky vykonané dôkazy a jednostranne vyhodnotil všetky kritériá v prospech matky. Z rozhodnutia je zrejmé, že pôvodne stanovené výživné nezodpovedá príjmom a výdavkom otca, rozsudok existenčne ohrozuje otca a v podstate je aj reálne nevykonateľný. Vzhľadom k predaju nehnuteľnosti otec uhradil matke dlžné výživné od roku 2014. Vzhľadom k tomu, že napadnutý rozsudok súd nedostatočne odôvodnil, napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práv účastníkov na riadny proces. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd nariadil pojednávanie, zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov, aby mohol náležite vyhodnotiť dôkazy a skutočnosti, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a znížil vyživovaciu povinnosť otca na mal. E. na sumu 75 eur a na mal. E. na sumu 75

eur mesačne od 01. 01. 2014 a upravil stretávanie sa otca s deťmi každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti matky, resp. aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s rozsudkom súhlasia a navrhujú ho potvrdiť ako vecne správny, nakoľko bolo rozhodnuté v prospech a v záujme oboch mal. detí. Zníženie výživného nie je na prospech maloletých detí a s poukazom na závery znaleckého posudku sú toho názoru, že úprava styku za prítomnosti matky je v súčasnej dobe v súlade so záujmom oboch mal. detí. Matka doložila do spisu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že otec naďalej neprejavil záujem o maloleté deti a o úpravu styku s nimi. Uvedené si overili u otca, ktorý sa vyjadril, že je pravdou, že nebol za deťmi, nakoľko mu to finančne nevychádza. S deťmi sa nespojil ani telefonicky.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie a vydaný rozsudok odzrkadľuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov v ich vzájomnom prepojení. Vykonané dokazovanie ohľadne zamietnutia návrhu na zníženie výživného nemôže byť vykladané len v záujme novej rodiny otca, ale vzhľadom na to, že ide o konanie súdu vo veciach maloletých detí, má byť vyhodnotený s primárnym poukazom na záujmy týchto maloletých detí. Súd správne upresnil výdavky otca, keď oddelil jeho výdavky, ktoré je zaviazaný si plniť voči tretím osobám od výdavkov jeho manželky, ktoré si do manželstva priniesla a ktoré teraz jej nový manžel s ňou dobrovoľne spláca. Matka právo otca na zabezpečenie si vlastného bývania nikdy nespochybňovala. Je ale prirodzené očakávať, že si bývanie zabezpečí len do výšky svojich možností, a nie nad svoje pomery. Záväzky voči banke z úveru, ktoré nie je schopný plniť, nemôžu byť dôvodom na obmedzenie nákladov na potreby detí, keďže v čase podania žiadosti o hypotekárny úver ich schopný plniť bol a na jeho strane k žiadnej zmene pomerov nedošlo. Otec priznal, že banku o výške príjmu oklamal len za účelom dosiahnutia úveru. Ak to tak bolo, tak potom si otec musel byť už v tej dobe vedomý, že v budúcnosti ho toto klamstvo dobehne a že na splácanie hypoúveru mu jeho vtedajšia výška príjmu stačiť nebude. Pokiaľ sa jedná o výšku príjmu otca, preukázali, že v Bratislave a okolí je niekoľkonásobne väčšia ponuka pracovných miest vyhovujúcich otcovi detí s prihliadnutím na jeho pracovné skúsenosti a to s vyšším príjmom než momentálne dosahuje. Pre matku je na druhej strane skoro nemožné prácu nájsť, resp. ponúkaná práca jej nevyhovuje s poukazom na jej osobnú starostlivosť o deti. Nie je pravdou, že príjem matky dosahuje 600 eur. Od 01. 04. 2015 klesol príjem matky na 200 eur. K výroku o úprave styku uviedla, že otec deti nevidel už 120 týždňov, deťom sa neozval už 4 roky ohľadom narodenín, menín, či Vianoc. Deti otcovi nechýbajú, pretože inak by aspoň sporadicky o ne prejavil záujem. V súčasnej dobe zvaľovať na matku detí to, že styk neprebieha, lebo deti údajne na styk psychologicky nepripravuje, je úbohé. V konaní toto tvrdenie otca nebolo preukázané. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal (/ ) bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa zníženia výživného podľa zmeniť a v časti rozšírenia styku otca s deťmi podľa potvrdiť.

Otec maloletých detí podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom a domáhal sa zníženia výživného na maloletého E. zo sumy 150 eur na sumu 80 eur a na maloletého E. zo sumy 150 eur na sumu 80 eur mesačne. Návrh v tejto časti odôvodnil podstatnou zmenou okolností v oblasti príjmu a bytových pomerov u otca oproti rozhodným skutočnostiam, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Domáhal sa tiež zmeny úpravu styku, a to jeho rozšírenia tak, že otec maloletých detí by bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na zníženie výživného zamietol a návrhu na rozšírenie styku otca s maloletými deťmi čiastočne vyhovel. V dôsledku odvolania zo strany otca maloletých detí boli predmetom preskúmania odvolacím súdom oba výroky súdu prvého stupňa.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V ustanovení Zákona o rodine, ako aj v ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu. Z ustanovení Zákona o rodine a tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, zvýšenie príjmu, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy alebo vyšším vekom oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa zistil, že k ostatnej úprave vyživovacej povinnosti na maloleté deti došlo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 25. 11. 2010, ktorým bolo manželstvo ich rodičov rozvedené a maloleté deti E., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX. XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na základe schválenej rodičovskej dohody vo výške 150 eur na maloletého E. a vo výške 150 eur na maloletého E.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 12. 2010. V čase ostatného rozhodovania o výživnom mal otec priemerný čistý mesačný príjem 899,14

eura a žil v spoločnej domácnosti s matkou a mal dve vyživovacie povinnosti. Matka poberala rodičovský príspevok v sume 164,22 eura a prídavky na deti v sume 43,98 eura.

Od tejto úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov tak na strane oboch rodičov, ako aj oboch maloletých detí. U otca došlo k zmene pomerov najmä poklesom jeho príjmu, keď podľa potvrdenia zamestnávateľa otca je jeho priemerný čistý mesačný príjem 76,21 eura, avšak podľa jeho tvrdenia je jeho čistý mesačný príjem 600 eur. Odvolací súd preto vychádzal z príjmu, ako uviedol otec, pričom oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase ostatého rozhodovania je to pokles jeho príjmu o 1/3. K zmene pomerov u otca došlo aj tým, že dňa 09. 07. 2013 uzavrel manželstvo s X. J. a v spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou a jej maloletou dcérou Y. S., nar. XX. XX. XXXX. Okrem toho odvolací súd zohľadnil aj to, že otec si zobral úver na zabezpečenie bývania, na čo má právo, avšak mal za to, že výdaje spojené s úverom je potrebné zohľadniť len v primeranej miere zárobkovým možnostiam otca. Zaťaženie otca neprimerane vysokým úverom na zakúpenie novej domovej nehnuteľnosti nezodpovedá možnostiam otca, najmä za situácie, že má vyživovacie povinnosti, ktorých úhrada má prednosť pred zabezpečovaním iných výdajov otca. K zmene pomerov došlo aj u matky, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu mala príjem 253,28 eura, čo je mierny nárast oproti jej príjmu v čase ostatného rozhodovania. K zmene pomerov na strane maloletých detí došlo jednak uplynutím času, keď od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo takmer 5 rokov a tiež tým, že od septembra 2015 začali navštevovať základnú školu, čím došlo nesporne k nárastu nákladov na ne. Odvolací súd potom, vychádzajúc z takto zistených pomerov, zohľadniac výdaje oboch rodičov, ako aj detí dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je sčasti dôvodný, keď došlo k poklesu jeho príjmu, ako aj zvýšeniu jeho výdavkov súvisiacich so zabezpečením si bývania, pričom úver otca nezohľadnil v plnom rozsahu, pretože otec sa mal zaťažiť len do takej miery, aby vedel zabezpečiť v prvom rade vyživovaciu povinnosť jeho detí, a nie výšku úveru navyšovať, na základe dohody so zamestnávateľom na prechodné zvýšenie príjmu na určitú dobu, v snahe dosiahnuť úver vo vyššej sume. Okrem toho nie je možné pri zmene výživného korigovať skoršie rozhodnutie súdu, ale pri zmene výživného je potrebné len porovnávať zmenu pomerov od ostatného rozhodovania súdu o výživnom s pomermi v čase rozhodovania súdu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že primerané zmene pomerov rodičov, ako aj maloletých detí je zníženie výživného zo sumy 150 eur na sumu 120 eur, pričom zohľadnil tiež to, že vzhľadom k veku detí matka aj svojou osobnou starostlivosťou sčasti vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zníženia výživného podľa zmenil.

Okrem výroku o zamietnutí návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti bol predmetom preskúmania odvolacím súdom aj výrok o rozšírení styku otca s maloletými deťmi.

Podľa (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Čo sa týka zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi, aj keď otec v návrhu požadoval širší rozsah úpravy styku, ako to urobil súd prvého stupňa, v odvolacom konaní už nenapádal rozsah styku, avšak požadoval, aby styk prebiehal bez prítomnosti matky. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že za terajšej situácie, keď sa otec s maloletými deťmi dlhú dobu nevidel a napriek skoršej úprave styku otca s deťmi súdom sa styk otca s deťmi vôbec

nerealizoval, nemožno očakávať, že by styk otca s deťmi mohol prebiehať na začiatku bez prítomnosti matky. Vzťahová väzba otca k deťom je slabá, nie je vytvorená, a preto je pre obnovenie vzťahov otca s deťmi nevyhnutné, aby najskôr prebiehali za účasti matky, ku ktorej si deti vytvorili jedinečný citový vzťah a v ich doterajšom vývine sa stala matka objektom uspokojovania ich najhlbších pudových potrieb, lásky a bezpečia. Až po bezproblémovej realizácii styku uvedeným spôsobom by bolo možné styk otca s maloletými deťmi zmeniť a upraviť ho aj bez prítomnosti matky. K tomu je však potrebné, aby sa najskôr styk otca s deťmi realizoval aspoň v uvedenom rozsahu, za prítomnosti matky. Potrebná je tiež spolupráca oboch rodičov pri styku tak, aby sa styk po čase mohol realizovať aj bez prítomnosti matky a tiež to, aby otec styk v rozsahu určenom súdom aj využíval. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozšírení styku otca s maloletými deťmi podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa a , a keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.