Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-846-2012.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/846/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a. Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej 960,33 Euro titulom škody (835,33 Euro nemajetková ujma + 125 Euro majetková škoda) a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným: T. B.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa 27.1.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 453 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup preto, lebo nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných. V dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu jej vznikla škoda a to : 1. Majetková škoda v sume 125 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti exekútora na vydanie poverenia a rozhodnutím súdu (na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma 70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro), pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie poverenia dodržal zákonnú lehotu. 2. Nemajetková ujma , náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 835,33 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55 Euro. Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila ani jej právny zástupca . Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Vzhľadom na túto procesnú situáciu, po zistení , že žiaden zákonný dôvod na odročenie pojednávania nie je daný, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (spisová značka I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli). Súd vykonať dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nemohol, pretože žalobkyňa napriek opakovanej výzve súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz a to ani uznesenie, ktorým podľa jej tvrdenia bola zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia vo veci exekútora EX 1088/2009. Vzhľadom na vyše uvedené skutočnosti súd žalobu žalobkyne právne posúdil nasledovne: Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, /c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom dňa 27.9.2012 na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a) Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom (Občiansky zákonník). Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn príčin , ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že došlo v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky nesprávnemu úradnému postupu a to tým, že o žiadosti exekútora o udelenie poverenia nebolo súdom rozhodnuté v 15 dňovej lehote, ale až po uplynutí 453 dní a to uznesením zo dňa 27.1.2011. Žalobkyňu na preukázanie zákonom stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej zaťažuje dôkazné bremeno, to znamená , žalobkyňa je povinná označiť konkrétny dôkaz a predložiť všetky listinné dôkazy (ktoré má k dispozícii, pretože súd je povinný zadovažovať len také dôkazy, ktoré účastník nemôže bez vlastného zavinenia zadovážiť sám) na preukázanie svojich tvrdení. V konaní o tomto nároku žalobkyňa mala preukázať predovšetkým, u ktorého exekútora podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie a kedy, okrem toho mala preukázať, že žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá exekučným súdom Okresným súdom Nové Zámky v exekučnej veci vedenej u exekútora pod spisovou značkou Ex 1088/2009 , okrem toho mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Z citovaných ustanovení OSP totiž vyplýva, že sú to predovšetkým účastníci konania, ktorí majú nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada . Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 OSP) a sú povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 OSP). Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, pričom iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení a nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané , je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (zamietnutie návrhu). Žalobkyňa všetky rozhodujúce skutočnosti len tvrdila , avšak nepreukázala. Svoju dôkaznú povinnosť
- povinnosť preukázať svoje tvrdenia - žalobkyňa nesplnila a nepredložila ani tie dôkazy, ktoré zrejme má k dispozícii ako napr. uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia (opakované výzvy súdu na predloženie tohto uznesenia nechala bez povšimnutia), pričom je zrejmé, že toto uznesenie má k dispozícii. Takto žalobkyňa vo svojej dôkaznej povinnosti bola úplne nečinná . Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie toho, že sú splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.