Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-7-2022.pdf
PDF · 106.69 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: mBank SPOŁKA AKCYJNA, IČ: 001254524, Prosta 18, Varšava, Poľská republika, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36819638, Pribinova 10, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, a žalovaného: K. Y., nar. XX.X.XXXX, A., o zaplatenie 9.145,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.137,02 eur, úrok 515,59 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 9.137,02 eur od 17.8.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na upomínacom súde domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.145,02 eur, úrok 515,59 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 9.145,02 eur od 17.8.2019 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania.
2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 16.2.2018 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus č. Q na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver 10.000 eur na jeho bežný účet mKonto vedený v mBank, ktorý sa žalovaný sa zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 151,21 eur vždy k 14. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka môže byť vyššia, teda išlo konkrétne o 95 mesačných splátok po 151,21 eur a prvú vo výške 158,67 eur. Poplatky, úrok, RPMN aj priemerná hodnota RPMN sú uvedené v zmluve. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne a včas nesplácal, preto bol listom zo 14.6.2019 vyzvaný na úhradu sumy v omeškaní s upozornením na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak nedôjde k úhrade dlhu do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto žalobca úver zosplatnil, pričom dlh žalovaného pozostáva z nesplatenej istiny do momentu zosplatnenia vo výške 9.137,02 eur, z nesplateného úroku vo výške 515,59 eur, nesplatených poplatkov vo výške 8 eur a úroku z omeškania. Na preukázanie svojich tvrdení označil a pripojil žalobca listinné dôkazy: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. Q zo dňa 16.2.2018, obchodné podmienky, VOP, výzvu / vyhlásenie okamžitej splatnosti zo 14.6.2019, výpis z účtu, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy z 11.10.2021.
3. Upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto žalobca navrhol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní pokračovať
v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“ a následne bola vec upomínacím súdom postúpená na prejednanie Okresnému súdu Trnava.
4. Žalovaný si žalobu s listinnými dôkazmi doručovanú mu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky neprevzal, ani ďalšie pokusy o doručenie zásielky žalovanému neboli úspešné, preto ju súd podľa § 116 ods. 2 CSP doručoval zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Takto sa žaloba aj s prílohami považovala po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú dňom 9.6.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd vo veci pojednával dňa 13.10.2022 podľa § 180 CSP bez prítomnosti žalovaného, ktorý sa nedostavil na predvolanie, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal z dôležitých dôvodov podľa § 183 CSP o jeho odročenie, vo veci aj rozhodol; predtým posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie listinami založenými žalobcom do spisu spolu so žalobou, doručenými dodatočne žalobcom na výzvu súdu v rámci doplnenia skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP v spojení s § 295 CSP aj bez návrhu: potvrdením o odoslaní výzvy zo 14.6.2019, listovými upomienkami z 1.5.2019 a z 22.5.2019 bez potvrdenia o ich odoslaní, podľa § 295 CSP si ďalej bez návrhu zabezpečil zo stránky www.mfsr.sk <http://www.mfsr.sk> údaj o priemernej hodnote RPMN pre spotrebiteľské úvery, z ktorých dôkazov považoval za preukázané nižšie opísané skutočnosti.
6. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus č. HNN060825908/2018 zo dňa 16.2.2018 bolo preukázané, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s úrokom s variabilnou úrokovou sadzbou, v deň uzavretia zmluvy vo výške 9,90 % ročne, v 96 mesačných splátkach po 151,21 eur, vždy k 14.dňu každého mesiaca, pričom prvá splátka môže byť vyššia ako nasledujúce. V zmluve bola uvedená RPMN 10,36 %, priemerná RPMN 8,75 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť 14.523,62 eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol 14.2.2026. Doba trvania zmluvy a predpoklady použité pri výpočte RPMN boli uvedené vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus. V § 4 bod 4.1 písm. n) bolo dohodnuté, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi poplatky za odoslanie listovej upomienky za nepovolené prečerpanie, omeškanie splátky úverového produktu alebo nesplnenie zmluvných podmienok vo výške 4 eur.
7. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4.štvrťrok 2017 so stavom k 31.12.2017, ktorá je pre tento úver rozhodujúca podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z., dostupných na www.mfsr.sk, vyplýva, že priemerná hodnota RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov bola 8,75 %.
8. Výzvou / vyhlásením okamžitej splatnosti zo 14.6.2019 žalobca preukazoval, že upozornil žalovaného na to, že je v omeškaní s úhradou splátky viac ako 3 mesiace, dlžná čiastka predstavuje 309,22 eur, z toho istina 152,29 eur, nezaplatené úroky 152,93 eur a poplatky 4 eurá a na to, že ak nedôjde k jej úhrade, je táto výzva zároveň vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere k nasledujúcemu dňu po márnom uplynutí 15dňovej lehoty na uhradenie dlhu plynúcej od doručenia tohto upozornenia žalovanému. Z potvrdenia o odoslanej pošte vyplýva, že výzva bola doručovaná žalovanému na adresu uvedenú v zmluve a dňa 14.6.2019 odovzdaná na poštovú prepravu.
9. Výpisom z účtu žalovaného (história úveru: HNN060825908 zo dňa 13.9.2019) bolo preukázané, že žalovaný dňa 16.2.2018 čerpal úver 10.000 eur, tento spočiatku splácal, neskôr už nesplácal riadne a včas, pričom prvýkrát sa omeškal so splátkou splatnou dňa 14.8.2018, poslednú splátku uhradil 20.3.2019 a ku dňu zosplatnenia 16.8.2019 predstavoval dlh na istine 9.137,02 eur.
10. Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 11.10.2021 bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného, aby v lehote do 5 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil dlžnú sumu 9.137,02 eur ako nesplatený zostatok istiny, nesplatený zostatok príslušenstva 515,59 eur, nesplatený zostatok poplatkov vo výške 8 eur a zákonný úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 9.137,02 eur od 17.8.2019 do zaplatenia.
11. Listovými upomienkami z 1.5.2019 a z 22.5.2019 žalobca preukazoval, že žalovaného vyzval k uhradeniu dlžnej čiastky, za obe upomienky si uplatnil poplatky po 4 eurá, avšak nepredložil žiadny doklad o ich odoslaní. Na pojednávaní dňa 13.10.2022 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu doplnil,
že odoslanie výziev k uhradeniu dlžnej čiastky žalobca nevie preukázať, lebo potvrdenia o ich odoslaní sa nachádzajú v archívoch v Poľskej republike, kde má sídlo materská spoločnosť žalobcu.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3 citovaného ustanovenia) so spotrebiteľom - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4 citovaného ustanovenia). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 1a ods. 1 citovaného nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
15. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 (ods. 2).
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. V konaní sa preukázalo, že medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkový vzťah, ktorý vznikol dňa 16.2.2018 uzavretím zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo preukázané, že by si žalobca uplatňoval nároky z neprijateľne dohodnutých podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a keďže jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, zmluvne dohodnutá odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmela prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu určenú podľa § 1 ods. 4 v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške dvojnásobku priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, zverejnenej naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy za predchádzajúci kalendárny štvrťrok (okrem zmlúv uzavretých do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej RPMN, kedy je rozhodujúcou priemerná RPMN za skorší kalendárny štvrťrok), keď tieto údaje sa zverejňujú do 30./31.dňa prvého mesiaca po skončení štvrťroka t.j. za I. štvrťrok do 30.4., za II. štvrťrok do 31.7., za III. štvrťrok do 31.10. a za IV. štvrťrok do 31.1. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 16.2.2018 na 96 mesiacov (8 rokov), rozhodujúci bol preto údaj platný pre 4. štvrťrok roku 2017 pre spotrebiteľské úvery splatné nad 5 do 10 rokov vrátane s priemernou RPMN vo výške 8,75% a jej maximom 17,50% (2x8,75%). Dohodnutá odplata za poskytnutie úveru 10,36 % teda nedosahovala výšku dvojnásobku priemernej RPMN správne uvedenej v zmluve za rozhodné obdobie vo výške 8,75%, a preto bola dohodnutá platne.
19. Keďže na predmetný úver sa vzťahujú i ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nárok veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov je v zmysle § 11 ods. 1 a 2 tohto zákona podmienený písomnou formou zmluvy podľa § 9 ods. 1 a jej obligatórnymi náležitosťami podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), ktoré predmetná zmluva všetky mala, čo vyplynulo z jej obsahu, pri jej uzatvorení nedošlo ani k ďalším porušeniam povinností vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, úver poskytnutý inak ako bezhotovostne, neuvedenie všetkých plnení vyplývajúcich spotrebiteľovi z úveru, RPMN presahujúca maximálnu výšku stanovenej odplaty) a veriteľ neporušil ani ods. 2 tohto ustanovenia, pretože skúmal bonitu žalovaného pri uzatváraní zmluvy, preto bol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a patrí mu i nárok na zaplatenie úrokov aj poplatkov.
20. Preukázalo sa tiež, že veriteľ si splnil svoje povinnosti zo zmluvy, keď zo zmluvy i z histórie úveru vyplynulo, že poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 eur, ale žalovaný si ich nesplnil v celom rozsahu, pretože sa s platením dohodnutých splátok úveru dostal do omeškania; prvýkrát so splátkou splatnou dňa 14.8.2018 . Keďže veriteľ ho upozornil listom zo dňa 14.6.2019 na možnosť požadovať
predčasné vrátenie celého úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré upozornenie malo možnosť dostať sa do dispozičnej sféry žalovaného a ku dňu 16.8.2019 tak veriteľ aj urobil, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a v lehote nie kratšej ako 15 dní od upozornenia, uplatnil si toto právo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, potom čo pri poskytnutí úveru zisťoval bonitu žalovaného, a teda mal nárok na predčasné vrátenie celého úveru. Žaloba je preto dôvodná v časti o zaplatenie nesplatenej istiny úveru vyčíslenej žalobcom vo výške 9.137,02 eur, ktorú sumu žalovaný nijako nespochybnil. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených zmluvných úrokov 515,59 eur, v ktorej časti je žaloba takisto dôvodná, lebo po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (porovnaj R 5/2021).
21. V § 4 bod 4.1 písm. n) úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi poplatky za odoslanie listovej upomienky za nepovolené prečerpanie, omeškanie splátky úverového produktu alebo nesplnenie zmluvných podmienok vo výške 4 eur. Z dôvodu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať odoslanie listových upomienok, za ktoré si uplatnil voči žalovanému poplatky 2 x po 4 eurá, ktoré odoslanie bolo podmienkou na ich priznanie, v tejto časti (o zaplatenie 8 eur) súd žalobu ako nedôvodnú II. výrokom rozsudku zamietol.
22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od prvého dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, teda od 17.8.2019, pretože základná úroková sadzba ECB bola v čase vzniku omeškania 0% a žalobcovi patrí úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší. K otázke prípustnosti kumulácie nároku žalobcu na zákonné úroky z omeškania, ktorých cieľom je sankcionovať nesplnenie povinnosti dlžníka splatiť úver riadne a včas, odradiť ho od omeškania, prípadne nahradiť veriteľovi vzniknutú škodu, popri jeho nároku na zmluvné úroky, ktoré majú funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa a patria mu až do jej zaplatenia, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/113/2018 z 30.7.2019, ktoré dáva na ňu vo svojom odôvodnení identickú odpoveď.
24. Podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa prvej vety tohto ustanovenia zaviazal súd žalovaného na splnenie povinnosti žalobcovi v lehote 3 dní počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, lebo žiadny dôvod na určenie dlhšej lehoty nevzhliadol.
25. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 1 a 2 CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
26. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).
27. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v spore, keď sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.145,02 eur s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie 9.137,02 eur mu bolo vyhovené a iba v časti poplatkov 8 eur bola žaloba zamietnutá, ale takúto situáciu CSP vôbec neupravuje, súd mu s poukazom na princíp racionálneho zákonodarcu upravený v článku 4 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), j) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.