Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17T-42-2022.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17T/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU v trestnej veci proti obžalovanému A. Š. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 10. 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný A. Š., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom XXX XX B. S. č. XXX,
U Z N Á V A S A Z A V I N N É H O , Ž E
dňa 20. 04. 2022 v čase okolo 21:14 hod. v obci G. S. v priestoroch čerpacej stanici REAL - K, s.r.o., so súpisným číslom XXXX, pristúpil k poškodenej I. I. so slovami „daj mi peniaze“ držiac pritom v ruke nôž, ktorá mu ich nedala, na čo zopakoval „daj mi peniaze“ a následne kľúčom otvoril pokladňu, z ktorej vybral hotovosť 650,- eur, čím poškodenej spol. REAL-K s.r.o. spôsobil škodu vo výške 650,- eur,
T E D A
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
Č Í M S P Á C H A L :
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Za to
S A O D S U D Z U J E :
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu ukladá povinnosť nahradiť poškodenej REAL - K, s.r.o., so sídlom 945 01 Komárno, Novozámocká cesta 3946, IČO: 36 521 931, škodu vo výške 650,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na Okresný súd Galanta dňa 08. 07. 2022 obžalobu pod sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa 07. 07. 2022 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 13. 10. 2022, na ktorom obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd toto vyhlásenie prijal, a preto postupom podľa § 257 ods. 8 Tr. por. v tejto časti nevykonal dokazovanie.
Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného ho súd uznal vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov - uplatnenie náhrady škody (č. l. 50, 81), údaje o osobe zo systému REGOB (č. l. 133), správa o povesti (č. l. 134), výpis z ÚEP MV SR (č. l. 135 - 137), odpis RT (č. l. 138, 163), CESDAP (č. l. 158-162).
TREST:
Podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. (3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák., V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., (1) Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. a) Tr. zák., Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
U obžalovaného súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a ÚEP MV SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ priestupkovo riešený 9-krát a to za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Zo správy o povesti nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti o obžalovanom.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd obligatórne skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Bola zistená prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Nebola zistená prítomnosť priťažujúcich okolností.
Pri určení zákonnej sadzby trestu odňatia slobody súd postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. Vzhľadom na aplikáciu § 38 ods. 3 Tr. zák. súd potom musel uložiť trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe, keď sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Po aplikovaní ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. bola základná trestná sadzba (7-12 rokov) za tento trestný čin upravená na 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace. S poukazom na § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zák., súd znížil dolnú hranicu trestnej sadzby na 4 roky a 8 mesiacov, pretože má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd postupoval podľa § 39, nakoľko obžalovaný sa od počiatku priznával k spáchaniu skutku, dostavoval sa na výzvy OČTK ako aj na predvolanie súdu. súd tak stanovil trest v upravenej trestnej sadzbe 4 roky a 8 mesiacov až 10 rokov a 4 mesiace.
Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, nakoľko považoval takýto trest za postačujúci na nápravu osoby páchateľa.
Takto uložený trest považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a najmä ochranu spoločnosti a to aj napriek tomu, že bol uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
NÁHRADA ŠKODY:
Podľa § 46 ods. 3 Tr. por., Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Povinnosť nahradiť škodu alebo jej neuhradenú časť môže súd uložiť len v odsudzujúcom rozsudku, ak to poškodený navrhol, a ak obžalovaný poškodenému spôsobil škodu práve trestným činom, zo spáchania ktorého ho uznal súd vinným.
Poškodená si náhradu škody uplatnila počas prípravného konania a to v celkovej výške 650,- eur za odcudzené finančné prostriedky. Súd jej náhradu škody priznal v plnom rozsahu. Výšku škody
obžalovaný nerozporoval, naopak, na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pri lúpeže zobral hotovosť v uplatnenej výške.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V § 420 ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Skutočná škoda je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Súd mal za preukázané, že poškodenej vznikla škoda v takej výške, ako si ju uplatnila a následne, ako jej ju súd priznal. Uvedená škoda predstavuje teda skutočnú škodu, ktorú obžalovaný musí nahradiť poškodenej. Do dňa rozhodnutia súdu obžalovaný spôsobenú škodu poškodenej nenahradil a to ani čiastočne.
Poučenie:
Proti výroku o vine nie je možné podať odvolanie (§ 257 ods. 5 Tr. por.).
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v časti výroku o treste a o náhrade škody a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby (v danom prípade prokurátor) nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.