Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-33-2023.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobkyne: A. B., B., C. XX, D. E., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanej: F. G. G., E., H. X, o 650 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 14C/54/2018 - 151 z 27. septembra 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania. Žalovanej proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví konanie o 8 273 € zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na plnú náhradu jej trov. 2. Konanie o 8 273 € titulom náhrady škody zastavil na základe späťvzatia žaloby, s ktorým procesným úkonom žalobkyne žalovaná v plnom rozsahu súhlasila. Listinné dôkazy v spore predkladané za účelom preukázania nároku na náhradu škody súd prvej inštancie v konaní preto ani nehodnotil a z rovnakého dôvodu sa nezaoberal ani žalovanou uplatnenou námietkou premlčania, ktorú táto špecifikovala podľa §106 ods. 1 o. z. 3. Ohľadom nároku na zaplatenie žalovaných 650 € vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa žalovanej 24.7.2015 zaplatila 650 € titulom náhrady trov konania tvrdiac, že išlo o náklady žalovanej touto vynaložené v právnom spore o 8 273 € proti otcovi žalobkyne, advokátka dané úkony však nevykonala a žalobu vo veci o 8 273 € proti otcovi žalobkyne nepodala. Žalovaná ako advokátka žalobkyňu v procesnej pozícii žalovanej na základe plnomocenstva z 20.7.2015 zastupovala aj v súdnom spore sp. zn. 2C/185/2014 pred Okresným súdom Trebišov iniciovanom jej otcom, v ktorom konaní proti žalobkyni bol vydaný platobný rozkaz na 4 300 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, kde advokátka v mene žalobkyne proti tomuto platobnému rozkazu 24.7.2015 vypracovala odpor, ktorý podpísala tak žalobkyňa, ako aj jej advokátka a ktorý 27.7.2015 osobne bol doručený na konajúci súd. Z príjmového pokladničného dokladu č. 7/24/05 z 24.7.2015 zistil, že žalobkyňa v daný deň titulom trov právneho zastúpenia žalovanej zaplatila 650 €. Uzavrel preto, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala svoje skutkové tvrdenie zo žaloby, že žalovaných 650 € ňou 24.7.2015 uhradených ako trovy právneho zastúpenia sa týkali práve ňou označeného konania na vymoženie 8 023 € od svojho otca a pretože za danej procesnej situácie dôkazné bremeno toto preukázať zaťažovalo žalobkyňu, uzavrel, že táto dôkazné bremeno neuniesla a preto nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť. 4. Rozhodnutie o trovách konania založil na zásade plného úspechu žalovanej v spore ustanovenej v §255 ods. 1 CSP. 5. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho zamietavého výroku, žalobkyňa podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť jej 650 € za nepodanú žalobu, na čo ju žalobkyňa splnomocnila. Tvrdiac, že žalovaná žalobkyňu zastupovala len v jednom jedinom relevantnom súdnom konaní sp. zn. 2C/185/2014, namietala skutkové zistenie súdu prvej inštancie
o zastupovaní žalobkyne žalovanou advokátkou vo viacerých súdnych konaniach argumentujúc, že v rozsudku zmienené ďalšie súdne konania vo veciach 8P/409/2016 a tiež 11Pc/39/2017, išlo o konania z roku 2016 a 2017, za ktoré žalovaná advokátka nemohla preto od žalobkyne vziať 650 € už v roku 2015. Súd sa preto podľa nej nedostatočne vysporiadal s otázkou jej zastupovania žalovanou v týchto iných súdnych sporoch. Okrem toho súdu vytýka, že sa nevysporiadal s rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory, ktorá na podnet žalobkyne žalovanej advokátke uložila disciplinárne opatrenie v podobe peňažnej pokuty. 6. Žalovaná navrhuje odvolanie žalobkyne odmietnuť z dôvodu, že toto neobsahuje ani jeden z odvolacích dôvodov a nevyplývajú z neho žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré žalobkyňa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne. Pre prípad, že odvolací súd s týmto jej stanoviskom sa nestotožní, navrhuje, aby tento rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil. Súd podľa nej v konaní vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého vo veci správne rozhodol, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a žalobu o 8 273 € titulom náhrady škody vzala späť z dôvodu, že došlo k späťvzatiu žaloby jej otcom v konaní vo veci 2C/185/2014. Zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach, že žalobkyňu zastupovala vo viacerých súdnych konaniach, a to okrem konania sp. zn. 2C/185/2014 aj v konaniach 8P/409/2016 a 11Pc/39/2017. Poukazuje na to, že žalovanú sumu 650 € od žalobkyne prijala na základe príjmového dokladu z 24.7.2015, pričom žalobkyňa žalobu o náhradu škody žalobou na súde uplatnila až 23.7.2018, pričom vrátenie 650 € od žalovanej požadovala najprv titulom náhrady škody a po čiastočnom späťvzatí žalovanej sumy tak činila z dôvodu bezdôvodného obohatenia sa na jej úkor. V konaní uplatnila námietku premlčania a na tejto trvá. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Rozsudok v preskúmavanom zamietavom výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 26.6.2024 o 10.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 20.6.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP). 10. Odvolanie žalobkyne nesmerovalo proti výroku o zastavení konania, tento nadobudol preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba zamietavý výrok rozsudku spolu so závisiacim výrokom o trovách konania (§367 CSP). 11. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam), písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené. 12. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny preto potvrdil vrátane závisiaceho, správneho a zákonného výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu v konaní (§255 ods. 1 CSP). 13. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP obmedzil sa preto len na konštatovanie ich správnosti a tieto v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku nadbytočne už neopakuje, ale na tieto, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, v celom rozsahu odkazuje,
ako na odvolaciemu súdu vlastné dôvody vyhovujúceho rozsudku o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavretím budúcej kúpnej zmluvy. 14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobkyne ako odvolateľky odvolací súd dopĺňa. 15. Žalobkyňa odvolaním namieta nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie domnievajúc sa, že z týchto vyplýva, že žalobkyňa ako klient žalovanej ako advokátke 24.7.2015 trovy právneho zastúpenia v žalovanej výške uhradila za právne služby žalovanou advokátkou ako jej zástupcom jej poskytované v konaniach, ktoré sa viedli až na základe žalôb z roku 2016, resp. 2017. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto závery však nevyplývajú. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce sa zmienil o konaniach vo veciach sp. zn. 8P/409/2016 a 11Pc/39/2017, kde žalovaná ako advokátka žalobkyňu v týchto konaniach pred súdom zastupovala, zmienil sa však aj o konaní pred Okresným súdom Trebišov sp. zn. 2C/185/2014, v ktorom súdnom konaní menovaná ako advokátka žalobkyňu zastupovala v procesnom postavení žalovanej, a to práve na základe plnomocenstva žalobkyňou žalovanej udeleného 20.7.2015, na základe ktorého menovaná ako zástupca žalobkyne v danej veci v mene žalobkyne 24.7.2015 spísala odpor proti platobnému rozkazu, t. j. v rovnaký deň, ako táto advokátke zaplatila trovy právneho zastúpenia vo výške 650 €, ktorej vrátanie žalobkyňa od advokátky vymáha v tomto sporovom súdnom konaní. Žalobkyňa v konaní síce tvrdila, že za tento odpor žalovanej advokátke trovy právneho zastúpenia uhradila (zrejme inou platbou), uvedené však nepreukázala žiadnym dôkazom. Išlo o skutkové tvrdenie, ktoré ostalo len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia žalobkyne, ktorá rovnako nijakým spôsobom zároveň nepreukázala ani to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré od žalovanej advokátky vymáha v tomto sporovom konaní, tejto 24.7.2015 zaplatila práve v súvislosti s poverením advokátky z 21.7.2015, aby táto ju zastupovala v konaní o zaplatenie 8 023 € proti svojmu otcovi, v ktorej veci advokátka žalobu proti otcovi žalobkyne nikdy ani nepodala. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k preukázaniu ňou tvrdených skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe, keď zároveň bolo nesporne preukázané, že k 24.7.2015 (v relevantnom čase žalovaného plnenia titulom trov právneho zastúpenia vo výške 650 €) žalovaná ako advokátka žalobkyňu zastupovala aj v zmienenom konaní sp. zn. 2C/185/2014 pred Okresným súdom Trebišov, pričom práve v uvedený deň ako jej zástupca v jej mene aj spísala odpor proti platobnému rozkazu, ktorý v danej sporovej veci zakrátko aj bol predložený konajúcemu súdu. 16. Súd prvej inštancie v tejto veci nepochybil ani pokiaľ, ako odvolateľka namieta, sa nevysporiadal so skutočnosťou, že na základe sťažnosti žalobkyne na postup žalovanej advokátky disciplinárnou komisiou SAK tejto bolo uložené poriadkové opatrenie vo forme peňažnej pokuty. Okrem skutočnosti, že poriadkové opatrenie žalovanej advokátke bolo uložené na základe podnetu, resp. sťažnosti žalobkyne na postup danej advokátky, žalobkyňa ani len netvrdila a ani neosvedčila, žeby uvedené poriadkové opatrenie vôbec sa týkalo akýchkoľvek záležitostí vo veci vymáhania 8 273 € od otca žalobkyne na základe jej poverenia z 21.7.2015 pre menovanú advokátku, resp. nebolo ani len tvrdené, či akokoľvek osvedčené, žeby vôbec a ako okolnosť uloženia poriadkového opatrenia advokátke bola spôsobilá ovplyvniť výsledok tohto sporového konania v prospech žalobkyne. Z predložených listinných dôkazov ani nijako nevyplýva, za čo konkrétne, za aký postup a za aké konanie žalovanej advokátky, resp. za porušenie akej dohody medzi žalobkyňou a jej advokátkou jej disciplinárne orgány SAK pokutu udelili. 17. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobkyne neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutom zamietavom výroku. Odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 rozsudok v uvedenom rozsahu preto potvrdil ako vecne správny vrátane správneho a zákonného, na zásade úspechu strany v konaní založeného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania, pričom bez vplyvu na vecnú správnosť napadnutého rozsudku je skutočnosť, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ sa nezaoberal námietkou premlčania žalovanou špecifikovanú ako námietku podľa §106 ods. 1 o. z., ale vznesenou až v tom štádiu konania, keď jeho predmetom po čiastočnom späťvzatí žaloby bol už len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom táto premlčanie výslovne namietala aj pre prípad, žeby žalovaný nárok proti nej bol uplatňovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia (v spise na č. l. 146), keďže záver o premlčaní žalobou uplatneného nároku v prípade, že žalovaná premlčania sa dovolala, by bolo len ďalším dôvodom na potvrdenie zamietavého rozsudku súdu prvej inštancie. Ani uvedené pochybenie súdu nebolo preto spôsobilé zvrátiť výsledok konania v prospech odvolateľky. 18. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Vzhľadom na okolnosti
prípadu spočívajúce v nepreukázaní tvrdeného práva žalobkyne pre neunesenie jej dôkazného bremena odvolací súd nevidel priestor na rozhodnutie o trovách konania aplikovaním §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešnej žalobkyne. 19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).