Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-286-2014.pdf
PDF · 99.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/286/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti odporcovi v l. rade: K. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, XXX XX H., občan SR, v 2. rade: M. Z., J..XX.XX.XXXX, G. H. XX, XXX XX H., občan SR, o zaplatenie 3468,71 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 3407,34 eur, riadny úrok vo výške 12,65 % ročne zo sumy 3067,89 eur od 25.06.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3067, 89 eur od 25.06.2014 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 208 eur a právneho zastúpenia v sume 550,84 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko v mesačných splátkach po 170 eur splatných vždy k 20.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok, to znamená, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh, s tým, že zaplatením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 3468,71 eur s 12,65 % ročným úrokom zo sumy 3067,89 eur od 01.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3366,83 eur od 01.08.2014 do zaplatenia na tom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0262775615 na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom v l. a 2. rade ako dlžníkom bezúčelový úver vo výške 4979,09 eur, navrhovateľ na výzvu súdu vyčíslil nárok ku dňu zosplatnenia úveru, preto navrhovateľ doručil súdu zmenu žalobného petitu v ktorom vyčíslil nárok tak, že sa domáha zaplatenia sumy 3407,34 eur , riadneho úroku 11,65% ročne zo sumy 3067,89 eur od 25.06.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3067,89 eur od 25.06.2014 do zaplatenia a trov konania, súd pripustil zmenu žalobného petitu podľa § 95 ods. l OSP.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané, odporkyňa v 2. rade svoju neprítomnosť ospravedlnila s tým, že nárok uznáva v celom rozsahu žiada len o povolenie splátok.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením odporkyne v 2. rade, oboznámením sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere č. 0262775615 č.l.9-10 spisu, výzvy navrhovateľa adresovanej odporcom v l. a 2. rade č.l.11-12spisu, všeobecných obchodných podmienok č.l.13-19, sadzobníka poplatkov č.l.20-22, oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru č.l.23 zo dňa 27.06.2014 č.l.24 spisu , vyčíslenia pohľadávky č.l.25, histórie úveru 26-42, prehľadu splácania úveru č.l.43-46, zmeny žalobného petitu č.l.88-89 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporkyňa v 2. rade svoju neprítomnosť aj neprítomnosť odporcu v l. rade ospravedlnila, uviedla, že uznáva nárok čo do dôvodu a výšky a súhlasí s podmienkami návrhu súdneho zmieru, ktorý jej bol doručený a tiež žiadala o povolenie splácať tento úver v splátkach , voči nároku nič nenamietala, súhlasila s tým, aby súd konal v neprítomnosti odporcov v l. a 2. rade , lebo má problém uvoľniť sa z práce a odporca je v zahraničí.
Zástupca navrhovateľa zotrval na zmenenom návrhu a špecifikácii nároku zo dňa 30.03.2015 v celom rozsahu, poukázal na to, že nárok bol vyčíslený ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 24.06.2014 ku ktorému dňu navrhovateľ eviduje pohľadávku voči odporcom v l. a 2. rade vo výške 3407,34 eur z čoho istina predstavuje 3067,89 eur a riadne úroky 298,94 eur a úroky z omeškania 40,51 eur, výška úrokových sadzieb bola dohodnutá ako premenlivá a zmena bola riadne ohlásená v zmysle úverových podmienok a bola riadne zverejnená čo je obvyklý spôsob, teda odporcovi mal možnosť oboznámiť sa s úrokovou sadzbou. Medzi účastníkmi konania prebiehalo aj mimosúdne rokovanie, bola dohodnutá forma súdneho zmieru a mesačná splátka vo výške 170 eur s touto splátkou súhlasil, so splátkou navrhovanou pôvodne odporkyňou vo výške 150 eur mesačne nesúhlasil.
Zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka zo dňa 27.04.2005 vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcom v l. a 2. rade bezúčelový úver vo výške 4979,09 eur /150000 Sk/ s pohyblivou úrokovou sadzbou 11,60% v deň podpisu zmluvy s výškou splátky 73,03 eur /2200 Sk/ splatnej k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.05.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.02.2015 pri RPMN 5,73% súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa č.l.13-18 spisu
Z výzvy navrhovateľa zo dňa 28.05.0214 č.l.11-12 spisu vyplýva, že odporcovia sa dostali do omeškania s platením úveru.
Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.l.23 spisu vyplýva, že navrhovateľ úver zosplatnil k 24.06.2014 pre neplatenie úveru odporcami v l. a 2. rade, odporcovia v l. a 2. rade toto oznámenie prevzali do vlastných rúk čo navrhovateľ preukázal pripojenými doručenkami.
Zo špecifikácie nároku ku dňu zosplatnenia č.l.88-89 spisu zo dňa 30.03.2015 vyplýva, že výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako premenlivá v zmysle úverových zmluvných podmienok a to od 15.03.2006 do 31.05.2006 vo výške 12% ročne, od 01.06.2006 do 31.07.2006 vo výške 12,40% ročne, od 01.06.2006 do 31.07.2006 vo výške 12,40% ročne, od 01.08.2006 do 01.04.2007 vo výške 12,90% ročne, od 02.04.2007 do 06.08.2011 vo výške 12,65% ročne. Ku dňu zosplatnenia t.j. k 24.06.2014 predstavovala výška riadneho úroku 298,94 eur / 12,65% ročne zo sumy 3116,88 eur / výška istiny ku dňu 08.10.2013/ od 20.09.2013 do 08.10.2013 / 19 dní/ + 12,65% ročne zo sumy 3067,89 eur / výška istiny ku dňu 24.06.2014/ od 09.10.2013 do 23.06.2014/258dní/32,67+33,42+32,34+33,42+33,42+30,18+33,42+32,34+33,42+32,34+33,42+4,31./ Ku dňu zosplatnenia predstavoval úver sumu 30407,34 eur z toho istina bola vo výške 3067,89 eur , riadne úroky 298,94 eur a úroky z omeškania 40,51 eur.
Podľa § 100 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.
Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že v zmluve o úvere zo dňa 27.04.2015 bola zmluvne dohodnutá výška úrokovej sadzby vo výške 11,60% ročne ako premenlivá s poukazom na obchodné podmienky navrhovateľa ako banky. Odporcovia v l. a 2. rade ako dlžníci uzavreli s navrhovateľom ako veriteľom úverovú zmluvu na bezúčelový úver vo výške 4979,09 eur /150000 Sk/, ktorý sa zaviazali splácať s výškou splátky 73,03 eur /2200 Sk/ splatnej k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.05.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.02.2015 pri RPMN 5,73% súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa č.l.13-18 spisu. Uplatnená suma predstavuje sumu 3407,34 eur, ktorá pozostáva z istiny 3067,89 eur , teda zo splátok splatných k 20. dňu v mesiaci, pričom podľa zmluvy ide o splátky splatné za obdobie od 20.08.2011 do 20.02.2015, pričom žalobný návrh bol podaný 13.08.2014, teda nárok bol uplatnený v zákonom stanovenej lehote.
Úverové zmluvy do Občianskeho zákonníka ako zmluvy obchodnoprávne nepatrili. Až novelou Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 sa do Občianskeho zákonníka v súlade so smernicami Európskej únie zakomponovalo znenie súčasné a to, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Avšak v zmysle prechodného ustanovenia § 879i Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 01.01.2008 sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 2008. Vznik
týchto vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 101.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Predmetný úverový vzťah na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a jej dodatku zo dňa 29.11.2005 ako aj nároky z neho uplatnené v tomto konaní vznikli pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka účinnej od 01.01.2008. Okresný súd sa s týmto právnym posúdením nestotožňuje s názorom navrhovateľa a poukazuje na § 54 ods. l Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods.1v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy a nestotožňuje sa s tým, že ochrana spotrebiteľa v zmysle § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka č. 563/2007Z.z.. Aj na predchodcu navrhovateľa dopadalo ust. § 879f ods.3,4 Občianskeho zákonníka a všetci dodávatelia mali trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť spotrebiteľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. l Občianskeho zákonníka resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v zmysle § 879f ods.3, 4 Občianskeho zákonníka sa tak dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné podľa § 39 občianskeho zákonníka. O takýto rozpor ide podľa názoru súdu aj vtedy , ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods.3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Podľa názoru ústavného súdu IIÚS 4/94, IIÚS3/97 právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, teda všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Je náležité a plne v súlade s princípmi o ochrane spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01.04.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klazuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali oproti zneniu Občianskeho zákonníka dostali do rozporu s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka" spotrebiteľovi sa nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania takéto zhoršenie postavenie spotrebiteľa predstavuje, keď za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom / predtým § 23 a zákona č. 634/1992 Z. z. ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka/.." za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka. Dualistický systém v súkromnom práve na Slovensku je určitou anomáliou , pričom o rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje rovnaký právny inštitút priaznivejšie, preto súd dospel k záveru, že na daný vzťah je potrebné aplikovať Občiansky zákonník vrátane inštitútu premlčania, ktorý upravuje trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako štvorročná premlčacia lehota upravená v § 397 Obchodného zákonníka.
Súd skúmal ex offo, či nárok nie je premlčaný a dospel k záveru , že nárok bol uplatnený v trojročnej premlčacej lehote, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa § 54 ods. l Občianskeho zákonníka. Istina ku dňu zosplatnenia úveru predstavuje sumu 3067,89 eur, pričom súd dospel k záveru, že nárok je uplatnený riadne a včas v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote, taktiež zmluva o úvere obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Odporkyňa v 2. rade nárok uznala čo do dôvodu a výšky a navrhla splátky tak, ako predložil navrhovateľ v návrhu na uzavretie súdneho zmieru. Návrh bol podaný dôvodne, preto súd nárok navrhovateľa priznal v plnej výške podľa zmeneného petitu podľa § 95 ods.1 OSP ku dňu zosplatnenia úveru a rozhodol tak, že zaviazal odporcov v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 3407,34 eur, riadneho úroku vo výške 12,65 % ročne zo sumy 3067,89 eur od 25.06.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3067, 89 eur od 25.06.2014 do zaplatenia a trov konania v mesačných splátkach po 170 eur splatných vždy k 20.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok, to znamená, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh, s tým, že zaplatením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
Taktiež súd povolil odporcom v l. a 2. rade podľa § 160 ods. l OSP splácať dlh, jeho príslušenstvo a trovy konania v mesačných splátkach po 170 eur vždy k 20. dňu v mesiaci pod následkom straty výhody splátok to znamená, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 208 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. l, § 13a, § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 4 úkony právnej služby á 131,13 eur - prevzatie a príprava, návrh =262,26 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 10.02.2015 vo výške ?-iny - nemeritórne 32,78 eur, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 v sume 131,13 eur t.j. 426,17 eur, režijný paušál podľa § 16 ods.3 vyhl.za rok 2014 2x 8.04 eur t.j. 16,08 eur, 2x za rok 2015 á 8,39 eur =16,78 eur spolu 32,86 eur. Celkom 426,17 + 32,86=459,03 eur + 20% DPH 91,81 eur =550,84 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods.1 OSP.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia za pojednávanie konané dňa 10.02.2015 v plnej výške, ale len vo výške ?-iny podľa §14 ods.5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z .z. lebo išlo o nemeritórne konanie teda pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, lebo odporcovia v l. a 2. rade nemali doručenie predvolania riadne vykázané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.