Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9T-38-2014.pdf
PDF · 112.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/38/2014
Rozhodnutie
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný
L. B.Í., nar. XX.XX.XXXX v O.Á., trvale bytom D. P. Č.. XXX je vinný, že
dňa 07.01.2014 okolo 08:05 hod. v obci Kraľovany, okres Dolný Kubín, viedol osobné motorové vozidlo zn. P. XXX F., ev. č. Y.-XXXAY, po ceste č. I/18 v smere na obec Šútovo, pričom v km 499,800 pri prejazde tiahlou ľavotočivou zákrutou predchádzal nákladnú jazdnú súpravu zloženú z ťahača zn. U., ev. č M.-XXXKG (P.) a návesu zn. F., ev. č. M.-XXXNP (P.) tak, že prešiel s vozidlom do protismeru napriek tomu, že v tom čase išlo oproti nemu motorové vozidlo zn. Š. I., ev. č. U.-XXXAL, ktoré viedla Y. U., nar. XX.XX.XXXX, pokračoval v predchádzaní nákladnej jazdnej súpravy a aby sa následne vyhol stretu s protiidúcim vozidlom zn. Š. I., začal so svojím vozidlom zn. P. XXX F. smerovať na ľavú krajnicu vozovky, zatiaľ čo vodička vozidla zn. Š. I. v snahe predísť čelnému stretu jej vozidla s vozidlom obžalovaného prešla do protismeru, kde pravou bočnou časťou vozidla narazila do prednej časti protiidúceho ťahača zn. U., ktoré predbiehal obžalovaný, v dôsledku čoho poškodená Y. U. utrpela polytraumatické zranenia nezlučiteľné so životom, na následky ktorých na mieste zomrela, čím obžalovaný ako vodič nerešpektoval ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 5 písm. a), b), c), § 18 zákona č. 8/2009 Z.z., teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal
prečin „Usmrtenie“ podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. h) Tr. zák., a za to mu súd ukladá podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov. Súd podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní tri roky. Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej G. U., nar. XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom F., H.. M.. O. Č.. XXXX/XX škodu vo výške 3.350,46 €. Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie. Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje poškodenú O. Š., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., L. Č.. XXXX/XX s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie.
Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje poškodeného U. L. P., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., V. X U..X, P. E., občana P. republiky s jeho nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 25.07.2014 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Keďže obžalovaný podal voči trestnému rozkazu (č.l. 286) odpor, okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2015 (č.l. 305) a dňa 26.05.2015 (č.l. 343) dokazovanie a následne vydal dňa 26.05.2015 oslobodzujúci rozsudok (č.l. 351), ktorý však Krajský súd v Žiline dňa 25.08.2015 zrušil a vec vrátil späť okresnému súdu (č.l. 382). Po vrátení veci súd na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2015 (č.l. 418) doplnil dokazovanie a následne vo veci vyhlásil rozsudok, pričom pri vyhodnotení vykonaných dôkazov už bol viazaný názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v tejto veci. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 344), ako aj v prípravnom konaní (č.l. 31) odmietol vypovedať. V konaní pred súdom však vyhlásil, že je nevinný (č.l. 344). Svedok Ing. U. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 345) v zhode s prípravným konaním (č.l. 103) potvrdil, že dňa 07.01.2014 krátko pred dopravnou nehodou šiel na vozidle zn. Š. D. okolo obce Kraľovany smerom na mesto Martin, pričom jazdil za vozidlom zn. P.. Všimol si, že vodič pred ním idúceho vozidla zn. P. začal predbiehať kamión, v dôsledku čoho jazdil v protismere. V tom čase však už svedok videl, že v protismere ide iné vozidlo v svojom jazdnom pruhu. Vodič vozidla zn. P. si zrejme uvedomil, že kamión nestihne predbehnúť, nezaradil sa však do svojho jazdného pruhu, ale sa vyhol protiidúcemu vozidlu smerom doľava k zvodidlám, zatiaľ čo protiidúce vozidlo narazilo do kamiónu jazdiaceho pred vozidlom, ktoré viedol svedok X.. Svedok svoje vozidlo ihneď zastavil vo vzdialenosti cca 10 m za havarovaným kamiónom. Všimol si, že vodič vozidla zn. P. tiež zastavil na neďalekej odstavnej ploche na ľavej strane. Videl okolo tohto vozidla pohybovať sa dvoch mužov, z ktorých jeden bol starší. Všimol si aj časť evidenčného čísla tohto vozidla (Y.-XXX..), ktoré si takto poznačil do svojho mobilu a následne ho nadiktoval policajtovi. Svedok L. F. D. na hlavnom pojednávaní (č.l. 344), aj v prípravnom konaní (č.l. 87), potvrdil, že dňa 07.01.2014 jazdil na kamióne zn. U. spolu s návesom okolo obce Kraľovany v smere na Martin. V tom úseku ho začalo zozadu predbiehať motorové vozidlo, ktorého značku si nevšimol. Až od policajtov sa dozvedel, že to bolo vozidlo zn. P.. Keď ho vozidlo predbehlo, nezaradilo sa pred neho, ale začalo predbiehať ďalšie vozidlo idúce pred jeho kamiónom. V tom čase už v protismere prichádzalo iné vozidlo. Lenže vodič vozidla zn. P. sa ani potom nezaradil do svojho jazdného pruhu, ale sa protiidúcemu vozidlu vyhol vľavo a následne odbočil na odstavnú plochu, ktorá sa tam nachádzala. Protiidúce vozidlo sa vyhlo čelnej zrážke s vozidlom zn. P. tak, že vybočilo vľavo (do protismeru), kde vrazilo do prednej časti kamiónu. Svedok uviedol, že zrážke s vozidlom nedokázal zabrániť. Hoci začal ihneď brzdiť, jeho kamión tlačil havarované vozidlo pred sebou minimálne 10 m. Svedok potom z kamiónu vystúpil, ale vodičke havarovaného vozidla už nedokázal pomôcť, keďže jej auto bolo zakliesnené pod kamiónom. Na mieste boli už aj ďalší svedkovia, keďže za vozidlom prichádzajúcim v protismere jazdilo ďalšie auto. Podľa svedka vodička havarovaného vozidla pred nehodou nerobila žiadne manévre, ale riadne jazdila v svojom jazdnom pruhu. Dopravnej nehode mohla zabrániť, ak by sa vyhla v protismere jazdiacemu vozidlu zn. P. stredom vozovky, t.j. keby prudko nestočila volant vľavo. Svedok odovzdal policajtom výpis evidenčnej jazdnej karty zaznamenávajúcej priebeh jeho jazdy v predmetný deň (č.l. 83). Zároveň svedok nakreslil náčrtok miesta dopravnej nehody, vrátane pozície vozidiel bezprostredne pred dopravnou nehodou (č.l 89). Svedkovia U. F. a L. M. na hlavnom pojednávaní (č.l. 306, 307) v zhode s prípravným konaním (č.l. 113, 119) potvrdili, že dňa 07.01.2014 išli na vozidle zn. O. okolo obce Kraľovany v smere na Ružomberok. Vozidlo viedol svedok F.. Pred nimi šlo auto zn. Š. I.. Obaja videli manéver vodiča v protismere idúceho auta zn. P. striebornej farby, ktorý v tom úseku obiehal pred ním jazdiaci kamión, v dôsledku čoho jazdil v protismere, t.j. v ich jazdnom pruhu. Vodička pred nimi idúceho auta zn. Škoda sa snažila vyhnúť čelnej zrážke s protiidúcim vozidlom zn. P. a tak nasmerovala svoje auto najskôr doprava, t.j. ku krajnici jej jazdného pruhu, kde boli zvodidlá. Tým istým smerom sa však súčasne vyhýbal aj vodič auta zn. P., a tak vodička vozidla zn. Škoda strhla riadenie na opačnú stranu (do protismeru), kde narazila do kamiónu, ktorý jazdil v svojom jazdnom pruhu. Svedkovia sa na aute zn. O. len tesne vyhli zrážke s protiidúcim vozidlom zn. P., ktorý aj naďalej jazdil v protismere po krajnici ich jazdného pruhu, tesne pri zvodidlách. Následne vozidlo odstavili a šli na miesto zrážky. Svedok F. si nevšimol, či vodič vozidla zn. P. vozidlo
následne zastavil. Tvrdil, že jeho kolega svedok M. mu vravel, že vozidlo zn. P. zastavilo za miestom zrážky, ale svedok M. to vo svojej výpovedi nepotvrdil. Podľa vyjadrení týchto dvoch svedkov dopravnú nehodu zavinil vodič vozidla zn. P. nesprávnym predbiehaním a jazdou v protismere. Svedkovia M. E. a U. Ď. na hlavnom pojednávaní (č.l. 309), v zhode s prípravným konaním (č.l. 129, 132) potvrdili, že ako policajti OR PZ Dolný Kubín dňa 07.01.2014 preverovali informácie dopravných policajtov ohľadom identifikácie vodiča, ktorý zavinil dopravnú nehodu, ktorá sa stala pri obci Kraľovany v ten deň ráno. Dovtedajším vyšetrovaním sa totiž podarilo zistiť, že dopravnú nehodu zrejme zavinil vodič vozidla zn. P. XXX, striebornej farby, ktorého prvých päť znakov evidenčného čísla bolo „Y...“. Na základe následnej lustrácie dopravných policajtov bolo zistené, že také údaje (typ vozidla, farba, ev. č.) sa vzťahujú na vozidlo s ev. č. Y.. Svedkovia teda šli preveriť a vypočuť majiteľa tohto vozidla, ktorým bol obžalovaný. Po príchode do miesta bydliska obžalovaného našli v jeho dvore predmetné vozidlo a vzápätí sa rozprávali aj s obžalovaným, ktorý im potvrdil, že v ten deň ráno bol na svojom vozidle zaviesť svojho otca na tzv. dialýzu v Martine. Na základe tejto prvotnej informácie ho policajti vyzvali, aby šiel spolu s nimi do budovy OR PZ Dolný Kubín a podal vysvetlenie priamo do zápisnice. Obžalovaný s nimi šiel dobrovoľne. V budove polície opäť zopakoval, že v ten deň ráno viezol svojho otca do nemocnice v Martine, pričom šiel okolo obce Kraľovany v smere na Martin. Ďalej im obžalovaný opísal priebeh svojej jazdy a svoju verziu možnej príčiny dopravnej nehody. O podaní tohto vysvetlenia policajti spísali úradný záznam v zmysle § 17a zákona č. 171/1993 Z.z. (č.l. 237). Uviedli, že obžalovaný nejavil známky požitia alkoholu a pred jeho vypočutím u neho nevykonávali dychovú skúšku. Pred výsluchom bol obžalovaný poučený len ako svedok. Svedok Bc. U. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 308) v zhode s prípravným konaním (č.l. 126) potvrdil, že ako dopravný policajt na OR PZ Dolný Kubín bol dňa 07.01.2014 ráno vyslaný na miesto dopravnej nehody pri obci Kraľovany. Tu zistil, že došlo k zrážke vozidla zn. Š. I. s poľským kamiónom, pričom vodička vo vozidle zn. Škoda utrpela smrteľné zranenia. Priamo na mieste boli identifikovaní svedkovia, ktorí mu opísali priebeh dopravnej nehody. Všetci sa zhodli, že dopravnú nehodu zavinil vodič vozidla zn. P., ktorý predbiehal pred ním idúci kamión, v dôsledku čoho jazdil v protismere, čím ohrozil protiidúce vozidlo zn. Š. jazdiace v svojom jazdnom pruhu. K čelnej zrážke medzi týmito vozidlami nedošlo, pretože vodič vozidla zn. P. sa vyhol smerom doľava ku krajnici, zatiaľ čo vodička vozidla zn. Š. sa vyhla tiež doľava, kde sa zrazila s kamiónom. Jeden zo svedkov mu priamo na mieste povedal aj evidenčné číslo vozidla zn. P., avšak bez koncových dvoch znakov. Následne bola podľa zistených identifikačných znakov vozidla (typ, farba, časť ev. č.) vykonaná lustrácia v databáze OR PZ Dolný Kubín za účelom presnej identifikácie vozidla a jeho majiteľa. Medzitým, počas vyšetrovania príčin dopravnej nehody priamo na mieste, si policajt, ktorý riadil premávku v danom úseku, všimol, že v smere od mesta Martin prichádza vozidlo, ktoré by zodpovedalo hľadanému vozidlu (typ, farba, evidenčné číslo). Toto vozidlo však nebolo priamo na mieste zastavené, ale ešte v ten deň podvečer bol jeho majiteľ vypočutý. Svedok uviedol, že z informácii od kolegov vie, že obžalovaný sa k zavineniu dopravnej nehody priznal a práve na základe jeho priznania šiel cca po dvoch dňoch vykonať tzv. doobhliadku miesta dopravnej nehody v úseku neďalekého parkoviska, keďže podľa verzie obžalovaného mal tento svoje vozidlo tam nakrátko zastaviť po dopravnej nehode. Tento svedok obžalovaného ani žiadneho zo svedkov protokolárne nevypočúval, len niektorých svedkov priamo na mieste dopravnej nehody žiadal o vysvetlenie. Na mieste dopravnej nehody neboli zaistené žiadne stopy po vozidle zn. P.. Svedok L. B. st. na hlavnom pojednávaní (č.l. 418) odmietol vypovedať s poukazom na svoj blízky príbuzenský vzťah k obžalovanému, ktorého je otcom. Okresný súd neakceptoval návrh prokurátora a neprečítal výpoveď tohto svedka z prípravného konania zo dňa 08.01.2014 (č.l. 94), keďže táto výpoveď je procesne nepoužiteľná v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. V čase výsluchu tohto svedka totiž nebol obžalovaný v procesnej pozícii obvineného, a tak nemal možnosť riadne využiť všetky svoje práva, najmä zúčastniť sa takého výsluchu a klásť vypočúvanej osobe otázky. Keďže tento svedok následne na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, nebolo možné túto jeho predchádzajúcu výpoveď použiť (prečítať) ani za účelom posúdenia hodnovernosti tohto svedka v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. (rozh. KS Žilina č. Jtk-11/14). Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že svedok bol v prípravnom konaní poučený o možnosti odopretia výpovede podľa § 130 ods. 2 Tr. por. Znalec Ing. U. V. sa na hlavnom pojednávaní (č.l. 346) v celom rozsahu odvolal na svoj znalecký posudok (č.l. 183), ktorý súd následne prečítal. Podľa tohto znaleckého posudku dopravnú nehodu zavinil vodič vozidla zn. P., ktorý vykonával predbiehací manéver nesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho ohrozil vodičku protiidúceho vozidla zn. Š.. Podľa znalca mohla vodička vozidla zn. Š. zabrániť tejto dopravnej nehode (zrážke s kamiónom), ale s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k inej dopravnej nehode, t.j. k stretu jej vozidla s protiidúcim vozidlom zn. P. (č.l. 304).
V súvislosti s výhradami obžalovaného k znaleckému posudku okresný súd v zhode s vysloveným názorom krajského súdu uvádza, že pribratie tohto znalca do konania bolo obžalovanému oznámené dňa 27.01.2014 (č.l. 182). Nedoručenie uznesenia o pribratí znalca obhajcovi, nie je takým procesným nedostatkom, ktorý by samotný znalecký posudok činil procesne neúčinným dôkazom. Je pravdou, že znalcovi boli v prípravnom konaní predložené niektoré procesne nepoužiteľné výpovede (výpoveď obžalovaného v pozícii svedka; výpoveď otca obžalovaného pred vznesením obvinenia jeho synovi), avšak ani táto skutočnosť nemá za následok nepoužiteľnosť znaleckého posudku, keďže znalec v ňom nerieši otázky právne, ale z pohľadu svojej odbornosti otázky technického charakteru. V tejto súvislosti nemožno prehliadať, že znalec bol následne vypočutý na hlavnom pojednávaní, pričom zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj potom, ako sa oboznámil s obsahom kontradiktórnych výpovedí svedkov, ktorých prvotné vyjadrenia spomínal v svojom znaleckom posudku (X., D., F., M.), ako aj po oboznámení sa so skutočnosťou, že obžalovaný odmietol vypovedať. Uviedol, že mal k dispozícii vyjadrenie obžalovaného pred vznesením obvinenia, ale toto jeho vyjadrenie nemalo vplyv na závery jeho znaleckého posudku (č.l. 347). Poškodená G. U. v prípravnom konaní (č.l. 33) si ako dcéra nebohej vodičky vozidla zn. Š. uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 3.616,13 € a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- € (č.l. 270). Ohľadom náhrady škody poškodená predložila doklady o úhradách výdavkov spojených s pohrebom jej matky (č.l. 36 - 45). Poškodený E. Š. v prípravnom konaní (č.l. 56) ako zákonný zástupca O. Š., mladšej dcéry nebohej vodičky vozidla zn. Š., uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 250,- €. Ide o náklady súvisiace so zabezpečením oblečenia pre seba a pre dcéru O. na pohrebe, vrátane kvetov. Poškodený U. L. P. v prípravnom konaní (č.l. 60) ako majiteľ havarovaného kamiónu uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody na kamióne, vrátane ušlého zisku vo výške 13.783,- €. V tejto súvislosti predložil doklady o vynaložených výdavkoch (č.l. 63 - 77), ktoré však neboli vyhotovené v úradnom jazyku (§ 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z.). Na hlavnom pojednávaní poškodený svoje vyjadrenie v tomto smere korigoval a žiadal nahradiť škodu už len vo výške 7.738,56 €, t.j. rozdiel medzi skutočnou výškou spôsobenej škody a poistným plnením, ktoré mu už poisťovňa medzičasom vyplatila. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Zo záznamu dopravnej nehody, vrátane zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a s tým súvisiacej fotodokumentácie (č.l. 133 - 168), mal súd preukázané miesto dopravnej nehody a jej okolia, vrátane pozície havarovaných motorových vozidiel po zrážke. Zo znaleckého posudku KEÚ (č.l. 172) je preukázané, že k úniku vzduchu z prednej pravej pneumatiky vozidla zn. Škoda došlo až v dôsledku dopravnej nehody. Z odborného vyjadrenia znalkyne MUDr. K. Č. (č.l. 220) je preukázané, že bezprostrednou príčinou smrti vodičky vozidla zn. Š. bol tzv. polytraumatizmus nezlučiteľný so životom. Vodička nebola v čase smrti pod vplyvom alkoholu. Zo zápisu o dychovej skúške (č.l. 226) vyplýva, že pod vplyvom alkoholu nebol ani vodič kamiónu (svedok D.). Zo správy Univerzitnej nemocnice U. (č.l. 227 - 229) vyplýva, že otec obžalovaného bol dňa 07.01.2014 v onkologickom centre objednaný na ožarovanie. Liečbu žiarením absolvoval cca o 09:30 hod. Na tento opakovaný ambulantný zákrok pacienta vozili príbuzní, s ktorými však zdravotnícky personál neprichádzal do styku. Parkovisko pred budovou nemocnice nie je obrazovo monitorované. Zo sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú v mene obžalovaného spísal jeho obhajca (č.l. 21-23), mal súd preukázané, že obžalovaný sa v tomto podaní výslovne nebránil voči vznesenému obvineniu popieraním svojej účasti na mieste dopravnej nehody, ani tým, že svoje vozidlo v danom čase a mieste nešoféroval. Išlo len o jeho všeobecné výhrady k náležitostiam vydaného uznesenia. Z evidenčnej karty vodiča vedenej na meno svedka L. B. st., ktorú si súd vyžiadal na návrh prokurátora, je preukázané, že otec obžalovaného bol tiež držiteľom vodičského oprávnenia a v júli 2014 spáchal ako vodič dopravný priestupok (č.l. 416). Z lustrácie OR PZ Dolný Kubín (č.l. 332) vyplýva, že v rámci okresu Dolný Kubín boli v minulosti až doteraz evidované len dve motorové vozidlá zn. P., ktorých evidenčné číslo začínalo označením „Y...“. Jedno z týchto vozidiel však bolo už v r. 2011 prevedené do iného okresu (O. K.), v dôsledku čoho došlo k zmene evidenčného čísla (č.l. 333). Z evidenčnej karty druhého lustrovaného vozidla vyplýva, že majiteľom vozidla zn. P. XXX, striebornej farby, ev. č. Y. je obžalovaný (č.l. 334). Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že tento nebol odsúdený za žiaden trestný čin a nie je evidovaný ani ako páchateľ priestupkov, vrátane dopravných priestupkov (č.l. 400-415). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
V danom prípade existuje dostatok dôkazov, z ktorých je preukázané, že v danom čase na danom mieste došlo k dopravnej nehode so smrteľným následkom. Z vyjadrení priamych (očitých) svedkov, ktorí videli priebeh dopravnej nehody (X., D., F., M.) možno spoľahlivo ustáliť priebeh tejto dopravnej nehody a okolnosti, ktoré jej predchádzali. Títo svedkovia sa zhodli v tom, že dopravnú nehodu zavinil práve vodič vozidla zn. P. tým, že riskantne predbiehal pred ním idúce motorové vozidlá (kamión) v čase, keď už v protismere prichádzalo vozidlo zn. Š.. Namiesto včasného ukončenia predbiehacieho manévru však vodič vozidla zn. P. pokračoval v jazde v protismernom jazdnom pruhu (pri krajnici), čím spôsobil, že vodička oproti prichádzajúceho vozidla zn. Š. bola nútená vyhnúť sa mu vľavo (z jej pohľadu), kde došlo k zrážke s kamiónom. Vyjadrenia týchto svedkov ohľadom príčin dopravnej nehody sú pritom v plnej zhode so závermi znaleckého posudku Ing. V.. Znalec síce teoreticky pripustil, že vodička vozidla zn. Š. mohla zabrániť zrážke s kamiónom tým, že by nezmenila smer svojej jazdy a pokračovala by v jazde v svojom jazdnom pruhu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by tak došlo k inej dopravnej nehode, t.j. k zrážke s vozidlom zn. P.. Možno teda jednoznačne ustáliť, že dopravnú nehodu zavinil vodič vozidla zn. P., ktorý včas neukončil svoj riskantný predbiehací manéver, ohrozil vodičku protiidúceho vozidla zn. Š. a napokon sa nelogicky vyhol stretu s týmto vozidlom smerom vľavo, čím vystavil vodičku vozidla zn. Š. mimoriadne stresovej situácii, v dôsledku čoho táto strhla volant vľavo (z jej pohľadu) a narazila do prednej časti kamiónu. Hoci na mieste dopravnej nehody neboli nájdené a zdokumentované žiadne stopy po vozidle zn. P., vďaka pohotovej reakcii svedka X. sa podarilo zadovážiť mimoriadne dôležitý poznatok o evidenčnom čísle predmetného vozidla. V kombinácii zisteného typu vozidla, jeho farby a časti evidenčného čísla sa následne objektívne preukázalo, že také identifikačné znaky v čase dopravnej nehody svedčali práve a len vozidlu obžalovaného (č.l. 332 - 334). Po tomto vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov teda zostávalo už len vyriešiť otázku, kto v danom čase a mieste viedol predmetné motorové vozidlo. V tomto smere boli rozhodujúcim (usvedčujúcim) dôkazom výpovede policajtov M. E. a U. Ď., ktorí hneď v deň dopravnej nehody vykonávali tzv. operatívne šetrenie v mieste trvalého pobytu obžalovaného. Výpovede týchto svedkov sú v zmysle vysloveného názoru krajského súdu sčasti procesne použiteľné, a to v tom smere, kde títo vypovedajú ohľadom skutočností, ktoré zistili ako policajti pri výkone tzv. operatívneho šetrenia. Títo svedkovia dňa 07.01.2014 prišli za obžalovaným k jeho rodinnému domu, kde videli a počuli obžalovaného ako im spontánne potvrdil, že vozidlo zn. P. XXX, ktoré bolo zaparkované pri jeho rodinnom dome, patrí jemu a dnes ráno ním viezol svojho otca na lekárske vyšetrenie do Martina. V zostávajúcej časti sú už výpovede týchto dvoch svedkov nepoužiteľné, keďže svedkovia sa ďalej vyjadrovali už len k tomu, čo počuli od obžalovaného, ktorý podával vysvetlenie v zmysle § 17a zákona č. 171/1993 Z.z. Ak totiž nemožno zápisnicu o podaní vysvetlenia (záznam z č.l. 237) použiť v trestnom konaní ako dôkaz voči obžalovanému, rovnako nemožno použiť ako dôkaz výpovede svedkov (policajtov), ktorí ďalej vypovedali už len o tom, čo im rozprával riadne nepoučený obžalovaný (Rt-26/1989). Po komplexnom vyhodnotení vykonaných dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.) možno teda vysloviť spoľahlivý a jednoznačný záver, že vozidlo zn. P., striebornej farby, ev. č. Y.-XXXAY v danom čase a mieste viedol práve a len obžalovaný, ktorý ako vodič zavinil dopravnú nehodu, a tým aj smrť poškodenej Y. U.. Obžalovaný takto konal vo vedomej nedbanlivosti (§ 16 písm. a) Tr. zák.). Vedel totiž, že môže svojou riskantnou jazdou ohroziť iných účastníkov cestnej premávky (najmä vodičku protiidúceho vozidla), ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také ohrozenie nespôsobí. Súd upravil skutkovú vetu trestného činu oproti podanej obžalobe, aby tak lepšie vystihol konanie obžalovaného (priebeh dopravnej nehody), ale najmä, aby v skutkovej vete bol zachytený aj podstatný prvok skutkovej podstaty spáchaného prečinu v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák. V zmysle ustanovenia § 163 ods. 3 Tr. por. totiž skutková veta musí presne označovať trestný čin o.i. uvedením všetkých zákonných znakov, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. V danom prípade obžalovaný spáchal nedbanlivostný prečin v zmysle tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty (§ 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák.), pričom závažnejší spôsob konania (porušenie dôležitej povinnosti) musí byť v skutkovej vete opísané. Ak teda obžalovaný svojím konaním porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu bola uložená podľa zákona (§ 138 písm. h) Tr. zák.), je potrebné, aby v skutkovej vete bol uvedený nielen spôsob konania obžalovaného, ale aj konkrétne ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, ktoré obžalovaný svojím konaním porušil. V danom prípade obžalovaný ako vodič porušil viacero ustanovení zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. v platnom znení. Aj po vykonanej úprave skutkovej vety však totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, keďže obžalovaný doteraz viedol riadny život. Oproti tomu nebola zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (2 až 5 rokov) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu. Následne ukladal obžalovanému trest v prvej polovici takto upravenej trestnej sadzby (24 až 48 mesiacov). Súd výkon tohto trestu podmienečne neodložil, hoci nejde o úmyselný trestný čin, ale „len“ nedbanlivostné konanie obžalovaného. Pre naplnenie účelu trestu v zmysle všetkých jeho funkcií (represia, generálna a individuálna prevencia, retribúcia, reparácia) je uloženie takéhoto druhu trestu potrebné. Trest musí v sebe obsahovať aj prvok morálneho odsúdenia páchateľa. Nemožno podceňovať účinok generálnej prevencie takéhoto trestu na ostatných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný síce nekonal úmyselne, ale svojím nedbanlivostným konaním zavinil smrť mladej ženy. Zatiaľ čo on sa po výkone trestu odňatia slobody vráti späť k svojej rodine a príbuzným, pozostalí príbuzní nebohej Y. U. už takú možnosť nemajú. Nižšia výmera trestu by mala byť pre naplnenie jeho účelu dostatočná. Okresný súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že podľa evidenčnej karty vodiča, nemá obžalovaný evidovaný žiaden dopravný priestupok, čo sa v dnešnej dobe javí ako pozoruhodné (č.l. 414). Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred dopravnou nehodou vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.). Okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Aj pri ukladaní tohto druhu trestu súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. totiž treba aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia). Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (1 až 10 rokov) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu. Následne ukladal obžalovanému trest v prvej polovici takto upravenej trestnej sadzby (1 až 7 rokov). Súd zaviazal obžalovaného na náhradu spôsobenej škody voči G. U., ktorá ako dcéra uplatnila nárok na náhradu nákladov vynaložených na pohreb poškodenej Y. U.. Okrem preukázateľných nákladov vo výške 3.350,46 € však súd odkázal túto poškodenú s jej nárokom na náhradu škody v zostávajúcej časti (ohľadom nemajetkovej ujmy) na občianske súdne konanie. Súd tým nijako nespochybňuje tvrdenie poškodenej (pozostalej dcéry), že úmrtím matky jej bola spôsobená nemajetková ujma. Pre riadne určenie jej výšky je však potrebné starostlivo zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v tomto smere. Tu nemožno prehliadať, že deti nebohej Y. U. zrejme neboli vychovávané v spoločnej domácnosti obomi rodičmi a tak mohli mať k svojim rodičom objektívne odlišný citový vzťah. Ohľadom ním uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy by preto bolo potrebné vykonať bližšie dokazovanie, ktorého rozsah by však už prekračoval rámec adhézneho konania a účel trestného konania (§ 1 Tr. por.). Druhú dcéru poškodenej O. Š. súd odkázal s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie, keď ňou uplatnený nárok na náhradu škody (výdavky spojené s pohrebom) nebol ničím podložený. Napokon súd odkázal na občianske konanie aj poškodeného U. L. P., ktorého nárok na náhradu škody nebol riadne a dostatočne preukázaný. V tomto smere by ohľadom ním uplatneného nároku bolo potrebné vykonať bližšie dokazovanie, ktorého rozsah by opäť prekračoval rámec adhézneho konania a účel trestného konania. inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.