Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/251/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 27. 09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6115773) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa a nasl. (ďalej len „“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 103000123 dlžníkom: Marián Roziak, nar. 24.02.1987. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: „EX 13201/2011“. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Podľa Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31.

05. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že on disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 06. 03. 2012 (konanie začalo dňa 15. 07. 2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 235 dní). Doplnil, že na označenie exekučnej veci používa všetky informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný postup Exekučného súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Opísaný postup Exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ďalej upozornil na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a prinútil porušovateľa, teda Exekučný súd k vydaniu rozhodnutia. Dôvodil, že viackrát žiadal Exekučný súd o informáciu o stave exekučného konania a spísal sťažnosti na prieťahy v konaní. Podotkol, že nečinnosť Exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával Exekučný súd vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného konania on nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 . Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda činí sumu 125,- Eur (na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administratívne spracovanie textových urgencií adresovaných Exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných Exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na Exekučnom súde 15,- Eur). Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 433,34 Eur (55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti Exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, špecifikovanej v žalobe, teda 660,- Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,- Eur za mesiac). Pred podaním návrhu na súd postupoval podľa , a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. -15 zo dňa 19. 02. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. , , , , , , , , , , , , , s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 07. 2013 k spojeným návrhom (ďalej len „návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatný, žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných

K návrhu vzniesla procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou Exekučného súdu, keď uviedla príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Ďalej poukázala na to, že okrem toho, kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu . Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ v návrhu neuvádza, aké kroky podnikal na odstránenie neželaného stavu. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdneho konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporkyňa ďalej informovala súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Nesprávny úradný postup navrhovateľ v návrhu špecifikuje ako nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Teda ide o dva namietané nesprávne úradné postupy. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorým má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. uverejnený pod publikačným číslom 23/2011). Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci,

záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradnom postupom“ na účely Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradnom postupom je preto vylúčená. Z navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa zpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu“, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 03. 03. 2011 č.k. -13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011 sp. zn. , uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. 09. 2011 sp. zn. a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 03. 2011 sp. zn.5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa názoru Ústavného súdu, pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania no návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená ( zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote považovala za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že so samotnej dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, žeby to bol zámer zákonodarcu určiť 15 dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Podľa (v znení účinnom od 01. 01. 2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v

disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď s poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa dourčenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia doba) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia dňom 23. 04. 2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Nepreukázal tiež existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tu odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšieho jeho podnikateľské postupy“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu nevyplýva a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, žeby sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti poukázala na . V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho prejednania, ktorý podľa článku 267 Ú podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napríklad Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo dňa 16. 07. 2012, ktorý odporkyňa tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva,

že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila navrhovateľa zo svojich radov. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov ja každá príčiny niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, žeby navrhovateľovi vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ tak nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 433,34 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 103000123 dlžníkom: Marián Roziak, nar. 24.02.1987. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 13201/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 06. 03. 2012 (konanie sa začalo dňa 15. 07. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 235 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 394,62 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 205500074 dlžníkom: Peter Hazucha, nar. 30.12.1984. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 699/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 19. 08. 2011 (konanie sa začalo dňa 17. 01. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 214 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 496,04 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 601100035 dlžníkom: Marek Guži, nar. 16.01.1987. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6418/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 17. 02. 2011 (konanie sa začalo dňa 24. 05. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 269 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 481,28 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku

zo Zmluvy o úvere č. 601100118 dlžníkom: Zdeněk Gašparík, nar. 10.12.1986. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 17554/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 19. 08. 2011 (konanie sa začalo dňa 01. 12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 261 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 438,87 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 601100246 dlžníkom: Mária Mikulová, nar. 02.04.1952. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 18110/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 05. 08. 2011 (konanie sa začalo dňa 10. 12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 238 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 346,57 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 607800040 dlžníkom: Mária Haringová, nar. 11.04.1966. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6068/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18. 10. 2011 (konanie sa začalo dňa 13. 04. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 188 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 330,08 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 607800079 dlžníkom: Renata Volteková, nar. 05.01.1981. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 15715/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 04. 2011 (konanie sa začalo dňa 15. 10. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 179 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 632,49 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 607700276 dlžníkom: Marek Kováč, nar. 21.11.1974. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 7162/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18. 04. 2012 (konanie sa začalo dňa 11. 05. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 343 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 274,76 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 601100686 dlžníkom: Igor Kluka, nar. 05.06.1962. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6103/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 09. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 13. 04. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 149 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 608,52 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 601100824 dlžníkom: Ján Badinka, nar. 09.02.1981. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 7841/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 04. 2012 (konanie sa začalo dňa 26. 05. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 330 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 350,36 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 601100946 dlžníkom: Iveta Markusová, nar. 28.08.1972 . Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11724/2011. Exekučný

súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 04. 01. 2012 (konanie sa začalo dňa 28. 06. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 190 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 722,85 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 607700110 dlžníkom: Pavel Kurák, nar. 19.02.1964. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 1540/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 02. 2012 (konanie sa začalo dňa 24. 01. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 392 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 503,41 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 601100559 dlžníkom: Imrich Berky, nar. 17.12.1975. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 17998/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 07. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 08. 12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 273 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 258,16 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 6770292 dlžníkom: Miroslav Mikuš, nar. 29.04.1965. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 16620/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 22. 03. 2011 (konanie sa začalo dňa 02. 11. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 140 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 19. 11. 2015. Na toto pojednávanie boli právny zástupca navrhovateľa, i odporkyňa predvolaní včas a riadne (čl. 180 spisu), právnemu zástupcovi navrhovateľa predvolanie bolo doručené dňa 06. 11. 2015 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty. Právny zástupcu navrhovateľa neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania. Odporkyňa sa tohto pojednávania tiež nezúčastnila, neúčasť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 13.11.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.11.2015, tiež nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, súhlasila s prejednaním vo veci v jej neprítomnosti, ako dôvod neúčasti uviedla hospodárnosť konania, ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností pojednávania taktiež neúčastní. Ďalej neúčasť odôvodnila svojimi kapacitnými a personálnymi možnosťami vzhľadom na značný počet pojednávaní v obdobným sporoch po celom území SR. Za vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie potom súd vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu, ktorým mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným), spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov) vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že Exekučný súd mu neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na Exekučnom súde. V

návrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy Exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými značkami: sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp.zn. .

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 13201/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Marián Roziak, nar. 24.02.1987. Tento došiel dňa 09. 09. 2011 spolu so o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Exekučný súd rozhodol uznesením č.k. -10 zo dňa 02.11.2011 tak, že žiadosť zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2012. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 699/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Peter Hazucha, nar. 30.12.1984. Návrh spolu so o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol doručený Exekučnému súdu dňa 11.02.2011. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením č.k. -10 zo dňa 19.05.2011 tak, že túto žiadosť zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatneného pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 6418/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) sú zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Marek Guži, nar. 16.01.1987. Tento došiel dňa 16. 07. 2010 spolu so súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výzvou zo dňa 21.07.2010, ktorá bola realizovaná dňa 10.09.2010 Exekučný súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava na predloženie súvisiacej zmenky k rozhodcovskému rozsudku v čitateľnej forme. Táto výzva bola doručená tomuto súdu dňa 16.09.2010. Na túto výzvu reagoval tento súd dňa 29.10.2010, kedy predložil na CD nosiči okrem iného i požadovanú zmenku. Na to Exekučný súd z predloženého CD nosiča zabezpečoval vyhotovovanie súvisiacich listín s exekučným konaním. Na to o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením č.k. -27 zo dňa 31.12.2010 a to tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 17554/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinného: Zdeněk Gašparík, nar. 10.12.1986. Tento došiel dňa 22.12.2010 spolu so o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tejto žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté Exekučným súdom uznesením č.k. -10 zo dňa 18.05.2011, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 18110/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Mária Mikulová, nar. 02.04.1952. Tento došiel dňa 17.01.2011 spolu so súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výzvou zo dňa 26.01.2011, ktorá bola realizovaná dňa 11.03.2011 a doručená dňa 18.03.2011 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie opravy návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 24.03.2011 súdny exekútor predložil opravený návrh. Na to Exekučný súd uznesením č.k. -14 zo

dňa 08.04.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 6068/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Mária Haringová, nar. 11.04.1966. Tento bol doručený Exekučnému súdu dňa 23.05.2011 spolu so o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté Exekučným súdom uznesením č.k. -10 zo dňa 07.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatneného pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 15715/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Renata Vojtekova, nar. 05.01.1981. Tento došiel dňa 22.12.2010 spolu so o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. -9 zo dňa 14.03.2011 túto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatneného pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 7162/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Marek Kováč, nar. 21.11.1974. Tento došiel dňa 07.07.2011 spolu so súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. -10 zo dňa 20.03.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2012. Z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený podal v exekučnej veci dňa 12.03.2012 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená dňa 03.04.2012 predsedníčkou súdu ako dôvodná (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatneného pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 6103/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Igor Kluka, nar. 05.06.1962. Tento došiel dňa 23.05.2011 spolu so súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tejto žiadosti súdneho exekútora Exekučný súd rozhodol uznesením č.k. -10 zo dňa 23.05.2011 tak, že túto žiadosť zamietol. Na odvolanie oprávneného voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnuté uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie uznesením č.k. -25 zo dňa 28.03.2012. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatneného pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 7841/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Ján Badinka, nar. 09.02.1981. Tento došiel dňa 03.08.2011 spolu so súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tejto žiadosti súdneho exekútora Exekučný súd rozhodol uznesením č.k. -10 zo dňa 23.03.2012, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie oprávneného voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. -40 zo dňa 30.10.2012 napadnuté uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec vrátil Exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 27.02.2013 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie Exekučným súdom. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 11724/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Iveta Markusová, nar. 28.08.1972. Návrh bol

doručený dňa 18.08.2011 spolu so súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výzvou zo dňa 19.08.2011, ktorá bola realizovaná dňa 24.10.2011 a doručená dňa 31.10.2011 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie súvisiacej zmluvy o úvere, nakoľko k návrhu na vykonanie exekúcie a k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere týkajúca sa inej osoby. Na túto výzvu reagoval samotný oprávnený, ktorý dňa 29.11.2011 predložil žiadanú zmluvu o úvere. Na to Exekučný súd uznesením č.k. -14 zo dňa 06.12.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 1540/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Pavel Kurák, nar. 19.02.1964. Návrh bol doručený spolu so o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.02.2011. Exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol uznesením č.k. -10 zo dňa 04.03.2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2012. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 17998/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Imrich Berky, nar. 17.12.1975. Návrh bol doručený spolu so súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 17.01.2011. O tejto žiadosti rozhodol Exekučný súd uznesením č.k. -10 zo dňa 19.05.2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Oprávnený napadol toto uznesenie odvolaním. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. -25 zo dňa 29.02.2012 napadnuté uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 23.04.2014 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. ).

Z exekučného spisu sp. zn. (EX 16620/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Miroslav Mikuš, nar. 29.04.1965. Návrh bol doručený spolu so súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.12.2010. Exekučný súd túto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol uznesením č.k. -11 zo dňa 23.12.2010, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. ).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia , v znení , č. , č. , č. .

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ., , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci. Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a) nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v ), d) rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v ).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci a vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu je to, aby štát (prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn. sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2002. V tento zákon ustanovuje, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v načoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené v zmieri, platobné výmery, výkazy nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie Exekučného

poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“, keďže priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01. 07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti, pretože až s účinnosťou od 01. 06. 2010 bola v Exekučného poriadku zakotvená výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa s účinnosťou od 01. 09. 2005 v za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovský komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného poriadku uskutočnená , účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do iba odstraňuje rozporný výklad Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06. 2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už nebol viazaný lehotou 15 dní podľa Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013 zo dňa 13. 02. 2013).

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá, len v dvoch prípadoch došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, ale len potom, čo najskôr bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, len po odvolacom konaní došlo následne k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade všetkých exekučných vecí však Exekučný súd preskúmaval materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou.

Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Ani v jednej exekučnej veci v súdenom prípade nebola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Exekučnému súdu doručená do dňa 01.06.2010, vo všetkých týchto exekučných veciach žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená Exekučnému súdu až po dni 01.06.2010, teda v týchto exekučných veciach Exekučný súd nebol viazaný lehotou 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tiež podľa ustálenej súdnej praxe v daných prípadoch, keďže došlo k zamietavému rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo bolo vo všetkých exekučných veciach, a to aj v tých, v ktorých dvoch následne došlo k vydaniu poverenia, 15-dňová zákonná lehota v takýchto prípadoch neplatí, pretože Exekučný súd jednak nebol v daných exekučných veciach viazaný žiadnou lehotou vyplývajúcou zo zákona na vydanie zamietavého rozhodnutia, navyše vo všetkých týchto prípadoch Exekučný súd preskúmaval materiálne predpoklady „exekučného titulu“, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu. Tiež vo všetkých exekučných veciach žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená Exekučnému súdu do dňa 01.06.2010, kedy už Exekučný súd nebol viazaný žiadnou zákonnou lehotou na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže vo všetkých exekučných veciach exekučným titulom boli „rozhodcovské rozsudky“. V exekučných veciach sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. došlo k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie navyše v 15-dňovej lehote.

K tomuto treba doplniť, i keď Exekučný súd nebol v daných exekučných veciach viazaný 15-dňovou lehotou, že 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto bol Exekučný súd oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia Exekučného súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval Exekučný súd vo viacerých exekučných konaniach. Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku, resp. otázky, ktoré boli podmienkami materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovských rozsudkov, týmto postupom nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných titulov (rozhodcovských rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské rozsudky, sú v súlade so zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď potom, ak Exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol týmto dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. zo dňa 10. 10. 2012, sp. zn. zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. zo dňa 30. 04. 2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčokovskej, zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, len v jednej veci bola podaná sťažnosť oprávneného na prieťahy v súdnom konaní, avšak ani v jednej z exekučných vecí nerozhodoval o sťažnosti na prieťahy v konaní Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. I keď v jednej exekučnej veci bola sťažnosť oprávneného vyhodnotená predsedníčkou súdu ako dôvodná, tu treba zdôrazniť, že prvoradou úlohou v exekučnej veci je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne ak bude vydané aj po prípadnej zákonnej lehote, keď záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Vo viacerých exekučných veciach k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu bolo potrebné dokladať ďalšie listiny, prípadne bolo dôvodné preskúmavať materiálne predpoklady exekučného titulu, preto nebolo možné v 15-dňovej lehote od podaní žiadosti objektívne o žiadosti rozhodnúť a to v niektorých súvisiacich exekučných veciach. Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby, kým rozhodoval Exekučný súd, bol v neistote, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len materiálne. Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa , pretože

aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku nemožno preto vyvodzovať len zo skutočností, že štátny orgán, v danom prípade Exekučný súd, dôsledne nepostupoval v primeraných prípadne i v zákonom ustanovených lehotách (). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod odôvodňovať v rozsudku škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa potom v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle a , tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň 23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok nepreukázal.

Na záver súd ešte dodáva, že vyjadrenie odporkyne zo dňa 06.08.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.08.2015 k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým Ekonomickej univerzity v Bratislave na základe objednávky navrhovateľa zo dňa 01.03.2013 je v súdenej veci bezpredmetné, pretože takýto dôkaz, teda znalecký posudok navrhovateľom v predmetnej veci predložený nebol. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom ( ), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa , môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s , tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa stník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )