Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/243/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobkyne Y. K., B.. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, Ľ., prechodne bytom ul. 8. mája, Ľubica, občan SR, proti žalovanému K. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, prechodne bytom X. X, I., občan SR, o určenie výživného na manželku takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného prispievať na jej výživu ako manželke mesačne sumou 50,- € počnúc dňom 1.9.2014. Uviedla, že manželstvo, ktoré uzavreli účastníci dňa 3.7.2010 doposiaľ trvá. V čase podania žaloby bola nezamestnaná, jej jediným príjmom boli prídavky na dieťa, príjem z činnosti na dohodu a výživné na syna. Žalovaný pracuje v Nemocnici Poprad ako vodič sanitár, kde dosahuje mesačný príjem 400,- €. Ona z príjmu uhrádza predovšetkým potreby maloletého a náklady spojené s nájmom bytu. K návrhu pripojila len Dohodu o pracovnej činnosti z 5.8.2014 uzavretú so zamestnávateľom LUSILA s.r.o. na dobu určitú od 5.8.2014 do 30.9.2014 s dohodnutou odmenou 2,03 €/hod.

Pojednávania sa žalobkyňa nezúčastnila s tým, že žiadala pojednávania odročiť bez uvedenia dôvodu, prípadne že súd môže pojednávať v jej neprítomnosti. V súlade s súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že boli právoplatne rozvedení niekedy v júni alebo júli tohto roku tunajším súdom. Pracuje v nemocnici v Trstenej, predložil súdu mzdový výmer a výplatnú pásku, z ktorých je zrejmé, že je zamestnaný v Hornooravskej Nemocnici s poliklinikou Trstená od 1.9.2015 s tarifnou mzdou 523,- eur. Z výplatnej pásky súd zistil, že v mesiaci september 2015 bol čistý príjem odporcu 498,41 eur. Odporca predložil aj doklad o príjme z Nemocnice Poprad a.s. za obdobie mesiacov marec 2015 až august 2015 vrátane, kde priemerný mesačný príjem činil 532,74 eur. Od septembra 2014 do februára 2015 pracoval v nemocnici v Poprade s príjmom takým ako je uvedený na ním predloženom potvrdení. Vyživovaciu povinnosť má jednu, platí výživné v zmysle rozhodnutia súdu 80,- eur mesačne. Býva u rodičov v dome, prispievam im 50,- eur mesačne, synovi z manželstva platí 17,- eur poistku mesačne, sebe životnú poistku 30,- eur a škodu spôsobenú voči zamestnávateľovi 100,- eur ročne. Má jeden úver v SLSP, kde platí 166,- eur mesačne. Pred rozvodom platil výživné na syna 50,- eur. V rozhodnom období platil aj 130,- eur za ubytovanie na ubytovni, plus elektriku naviac. Podľa jeho vedomostí je bývalá manželka zamestnaná v nejakej obuvi v Kežmarku. Nesúhlasil s návrhom na

určenie vyživovacej povinnosti jemu voči navrhovateľke, jemu to nevychádzalo finančne ani vtedy ani teraz. Uviedol, aj zdokladoval aké mal príjmy aj výdavky.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo žaloby, z výsluchu účastníkov žalovaného, zo sobášneho listu, z dohody o pracovnej činnosti, z dokladov o príjmoch žalovaného, z pripojených spisov tunajšieho súdu a , ako aj z ďalší listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 3.7.2010. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bolo manželstvo rozsudkom zo dňa 16.7.2015 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2015. Žaloba na určenie manželského výživného bola súdu doručená dňa 10.9.2014, od ktorého dátumu je až možné priznať manželské výživné, teda nie spätne (ako je to u maloletých detí) od 1.9.2014, ako to žiadala žalobkyňa. Rozhodným obdobím, ktorým sa teda súd zaoberal, a v ktorom bolo možné priznať manželské výživné bolo obdobie od 10.9.2014 (podanie žaloby) do 28.7.2015 (právoplatný rozsudok, ktorým manželstvo účastníkov bolo rozvedené). V tomto období, v mesiaci september 2014 žalobkyňa pracovala na Dohodu o vykonaní práce v spoločnosti LUSILA s.r.o. s príjmom netto cca 29,- €, sociálnou poisťovňou jej bola vyplatená dávka 23,30 €, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok jej bola v októbri 2014 vyplatená dávka v hmotnej núdzi 124,90 €, v mesiaci november 2014 v sume 146,40 €. Ako sama uviedla v rámci rozvodového konania a zdokladovala pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy a potvrdením o výške príjmu, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.11.2014 sa zamestnala v spoločnosti RPL, spol. s r. o. Za riekou Nitrou 1490, Partizánske, prevádzka Kežmarok ako predavačka. Predložila potvrdenie o výške príjmu za obdobie od novembra 2014 do mája 2015, na základe ktorého bola jej čistá priemerná mzda 387,03 €. Žalovaný v rozhodnom období bol zamestnaný v Nemocnici Poprad a.s., Poprad s priemerným čistým mesačným zárobkom za mesiace september a október 2014 cca 542,- €, z potvrdenia o príjme za obdobie od marca do júla 2015 súd zistil, že v tomto období bol čistý priemerný mesačný zárobok žalovaného cca 549,- €. Obaja účastníci majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva (žalovaný na základe rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené platí výživné vo výške 80,- € mesačne, pred rozvodom 50,- € mesačne), obaja majú výdavky v súvislosti s bývaním, stravou a ďalšie bežné výdavky. Žalovaný platí synovi z manželstva poistku vo výške 17,- eur mesačne, sebe životnú poistku 30,- eur a škodu spôsobenú voči zamestnávateľovi 100,- eur ročne. Má jeden úver v SLSP, kde platí 166,- eur mesačne.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku pričom má za to, že životná úroveň manželov nebola tak rozdielna, aby mohol zaviazať žalovaného platiť žalobkyni manželské výživné.

Trovy konania súd účastníkom nepriznal navrhovateľka je zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov a u žalovaného neboli predpoklady na jeho zaviazanie k úhrade trov konania za podaný návrh, a to ani podľa výsledku konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).