Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-192-2015.pdf
PDF · 79.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/192/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, proti odporcovi Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, za účasti mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri navrhovateľke, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky U. K., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Y. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreté XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce U., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
Z v e r u j e na čas po rozvode mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Odporca je p o vi n n ý platiť výživné na mal. dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk odporcu s maloletou dcérou je n e o b m e d z e n ý, za prítomnosti navrhovateľky.
Konanie o návrhu navrhovateľky na vyrovnanie podielu zo spoločne nadobudnutého majetku počas manželstva zo strany odporcu z a s ta v u j e.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a neplní žiadnu zo svojich funkcií. S odporcom žijú oddelene a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Jednoznačne trvá na rozvode manželstva. Zároveň vzala späť návrh, ktorým žiadala, aby súd zaviazal odporcu uhradiť jej podiel zo spoločne nadobudnutého majetku a v tejto časti súd v zmysle ust. § 96, ods. 1 - 3 O.s.p. konanie zastavil.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, pretože napriek vykázanému doručeniu predvolania sa na pojednávanie nedostavil. Pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí a tiež s tým, aby súd zveril mal. dcéru do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery je schopný uhrádzať na dieťa minimálne výživné a s maloletou sa chce stretávať.
Kolízny opatrovník odporúčal návrhu na rozvod manželstva vyhovieť a mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností a možností, styk otca s maloletou ponechať na dohodu rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sobášneho listu, rodného listu, správy kolízneho opatrovníka, ako aj správy OO PZ SR a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. Z manželstva sa podľa rodného listu dňa XX.XX.XXXX narodila mal. U.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obci Z..
Podľa výpovede navrhovateľky manželstvo uzavreli po rok a pol ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. V čase uzavretia manželstva očakávali narodenie dieťaťa. Po svadbe bývali u rodičov odporcu a následne sa presťahovali k rodičom navrhovateľky. Manželstvo bolo harmonické do veku 3 rokov mal. dcéry. Odporca pracoval, mali dostatok finančných prostriedkov pre uspokojovanie potrieb rodiny. Postupne sa situácia zhoršila, odporca si našiel kamarátov s ktorými trávil čas, zarobené peniaze prehral na automatoch. Šetrili si na stavbu rodinného domu. Navrhovateľka zistila, že odporca vybral peniaze z účtu, zadlžil sa, dlhy vymáhal exekútor. Upozornila ho, že nesúhlasí s jeho spôsobom života, situácia sa však nezmenila. Opakovane došlo k prerušeniu spolužitia. Na jeho naliehanie sa k nemu vrátila, odporca sa však vrátil k predchádzajúcemu spôsobu života. Navyše, začal vo zvýšenej miere požívať alkohol. Vo februári 2015 navrhovateľka odcestovala za prácou do Nitry. Našla si priateľa, ide o občana Rumunskej republiky, žijú v spoločnej domácnosti. Uvedený muž má dobrý vzťah k dcére, rozumejú si. Navrhovateľka je nezamestnaná, bez príjmu, o obnovenie spolužitia nemá záujem. Mal. dcéra je zdravá a navštevuje materskú školu a má rovnaké potreby, ako ostatné deti v jej veku.
Zo správy kolízneho opatrovníka je zrejmé, že manželstvo účastníci konania uzavreli z lásky. Od januára 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka za dôvod rozvratu manželstva považuje nezodpovedné správanie sa odporcu. Na automatoch prehral úspory. Odporca za dôvod rozvratu uviedol neveru zo strany navrhovateľky. Je nezamestnaný, žije v rodinnom dome pri svojich rodičoch, nemá príjem, súhlasí s rozvodom manželstva a s tým, aby mal. dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Na jej výživu je schopný prispievať minimálnym výživným a s dcérou sa chce pravidelne stretávať.
Podľa správy OO PZ SR vo Vranove nad Topľou, navrhovateľka nebola trestne stíhaná a ani v súčasnosti sa proti nej nevie trestné konanie, ani stíhanie za priestupok. Odporca bol stíhaný za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky a konanie bolo ukončené návrhom na podanie obžaloby. Zároveň bol stíhaný aj za ďalší prečin a tento bol odmietnutý, za priestupok stíhaný nebol.
Zo správy ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou je zrejmé, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a účastníci konania prejavili úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Ich vzťah je v kríze kvôli nezhode pováh, názorov a rôznych predstáv a fungovaní rodiny. Táto situácia spôsobila, že navrhovateľka stratila voči odporcovi citový vzťah, striktne trvá na rozvode manželstva, odmieta akékoľvek možnosti riešenia. Nadviazala vzťah s iným mužom, s ktorým spája svoju budúcnosť. Odporca vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky a neveru z jej strany s rozvodom súhlasil.
Vzhľadom na vek, citový vzťah, doterajšiu starostlivosť a zhodné stanovisko účastníkov konania, zveril súd mal. U. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platením minimálneho výživného berúc do úvahy tú skutočnosť, že je nezamestnaný, nemajetný, bez akéhokoľvek príjmu. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Zároveň bol upravený styk odporcu s mal. dieťaťom neobmedzene za prítomnosti navrhovateľky.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.