Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/10/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., pre vymoženie 77,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Oľga Reháková, so sídlom exekútorského úradu Kominárska (budova DOPRAVOPROJEKT a.s.), Bratislava, pod sp. zn. EX 204/2002, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -37 zo dňa 25.07.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a exekučné konanie z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,20 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Účastníkom sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie vo výške 47,20 eur k rukám súdneho exekútora do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , veta prvá, , veta prvá, veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 7. decembra 1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška MS SR), Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučným titulom bol platobný výmer č. 128/2000- MZ-E vydaný dňa 18.10.2000 Sociálnou poisťovňou, pobočka Dunajská Streda. Súdny exekútor dňa 06.06.2013 doručil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený dňa 12.07.2018 doručil súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby súd rozhodol podľa obsahu spisu. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Povinný nevlastní taký majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Od 19.11.2009 má povinný hlásený pobyt bezdomovca. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie s poukazom na citované zákonné ustanovenia exekúciu zastavil. Zároveň priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 47,20 eur, na úhradu ktorej zaviazal oprávneného.

V dôsledku včas podaného odvolania oprávneného bol spis predložený tunajšiemu súdu ako súdu odvolaciemu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania zistil, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné v zmysle v spojení s zastaviť.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Odvolací súd mal z predloženého súdneho spisu preukázané, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 29.05.2013, doručený súdu prvej inštancie 06.06.2013 z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku vo výške 206,42 eur, z toho hodinovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR v celkovej výške 46,48 eur, paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR v celkovej výške 112,76 eur, odmenu v zmysle § 21 písm. c) vyhlášky MS SR v celkovej výške 3,32 eur, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v zmysle § 22 a § 23 vyhlášky MS SR v celkovej výške 9,46 EUR, DPH.

Odvolací súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 10.02.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 32/2022 dňa 16.02.2022, vyhlásený konkurz a dlžník bol zbavený všetkých dlhov.

Podľa , ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

Podľa ; ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),

b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Pohľadávka, ktorá je oprávneným vymáhaná voči povinnému je pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a môže byť v zmysle uspokojená len v konkurze. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákonným následkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom za zverejnenie v právnom zmysle s poukazom na sa považuje deň nasledujúci po faktickom zverejnení. Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak v danej veci v zmysle uvedeného nastali dňa 17.02.2022. V dôsledku toho odvolací súd musel podľa cit. exekučné konanie zastaviť.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani neriešia pre tento prípad výslovne, ako je potrebné naložiť s napadnutým vecným uznesením súdu prvej inštancie Podľa odvolacieho súdu tu treba vychádzať analogicky zo situácie, kedy za konania vznikne neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok (napr. zánik procesnej subjektivity). Ustanovenie totiž normuje v podstate negatívnu podmienku konania, kedy nepripúšťa vymáhať v exekučnom konaní nárok uvedený v cit. zákona. Ak takáto neprípustnosť nastane počas odvolacieho konania, vznikne tým neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a to s účinkami pre celé konanie. Nedostatok podmienok konania vedie vždy k zastaveniu konania a v odvolacom konaní aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia podľa .

Odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Opačný postup by bol podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný a nehospodárny.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v časti náhrady trov exekúcie, keď súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite v tomto smere odôvodnil s tým, že súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za čas potrebný na úkony označené vo vyúčtovaní ako „prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preštudovanie“ a „spracovanie žiadosti o zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie“. Tieto úkony sú úkonmi administratívnej činnosti, ktoré nesmerujú bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je možné ich preto osobitne odmeňovať (viď. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2008, sp. zn. , v ktorom senát NS SR potvrdil správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré spočívalo v nepriznaní odmeny exekútorovi za tento úkon v zmysle § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky MS SR). Nepriznal súdnemu exekútorovi tiež odmenu, ktorú si uplatnil v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR za úkon vyšpecifikovaný vo vyúčtovaní ako „spracovanie žiadosti o poverenie“, „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“, „spracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie“, „spracovanie príkazu na začatie exekúcie - účty“, „spracovanie exekučného príkazu“ a súčasne si uplatnil aj odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR, nakoľko súdny exekútor si odmenu za tento úkon uplatnil dvakrát, keďže uvedený úkon bol samostatne odmenený v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR ako úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Súdnemu exekútorovi ďalej nepriznal paušálnu odmenu za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2 x 3,32 eur), za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie (12 x 3,32 eur) a za každé doručenie exekučného príkazu (10 x 3,32 eur), nakoľko § 15 ods. 1 písm. b), c) a d) vyhlášky MS SR hovorí o doručení príkazu na začatie exekúcie, o doručení upovedomenia o začatí exekúcie a o doručení exekučného príkazu na rozdiel od ustanovenia § 15 ods. 1 písm. g), h), i) ako aj j) vyhlášky MS SR gramaticky v jednotnom čísle, z čoho vyplýva, že exekútorovi za každé doručenie exekučného príkazu, za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie paušálna odmena nepatrí. Priznal exekútorovi podľa § 15 ods. 1 písm. b), c) a d) paušálnu odmenu len za jedno doručenie exekučného príkazu vo výške 3,32 eur, za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 eur a za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie vo výške 3,32 eur. Rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon označený vo vyúčtovaní ako zisťovanie nehnuteľného majetku cez katastrálny portál, nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu vykonanie uvedeného úkonu, t. j. v exekučnom spise súdneho exekútora sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho exekútora, resp. záznam o vykonaní predmetného úkonu. Taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zapožičanie spisu v zmysle ustanovenia § 21 písm. c) vyhlášky MS SR, nakoľko súd je v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneným orgánom a nie oprávnenou osobou a táto odmena sa priznáva výlučne za požičanie spisu oprávneným osobám.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR vo výške 35,85 eur vrátane DPH, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v zmysle ustanovenia § 22 a § 23 vyhlášky MS SR vo výške 11,35 eur vrátane DPH. Odvolací súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 47,20 eur, na úhradu ktorej zaviazal oprávneného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa ust. v spojení s a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a exekučné konanie zastavil.

Exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, preto odvolací súd v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekučného konania v celkovej výške 47,20 eur.

Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania celkom vo výške 47,20 eur, ktoré posúdil ako nevyhnutné a účelne vynaložené v danom exekučnom konaní.

O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s a s analogickým použitím , vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia exekučného konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako zákonný dôvod zastavenia exekučného konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom konaní), čím potom žiadnemu z účastníkov konania z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekučného konania, preto potom ani žiaden z účastníkov konania nemôže mať právo na náhradu trov konania.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).