Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-29-2023.pdf
PDF · 122.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcov: 1. A. B., C. D. XXX, E. B., nar. X.X.XXXX a 2. D. B., C. D. XXX, nar. XX.XX.XXXX, zást. oboch advokát JUDr. Alexander Milko, B., F. G. H. X, proti žalovaným: 1. E. I., C. D. XXX, nar. X.X.XXXX a 2. J. A., B., D. X, nar. XX.X.XXXX, zást. oboch advokát JUDr. Ladislav Csákó, Rožňava, Hviezdoslavova 4, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 4C/38/2020 - 152 zo 4. novembra 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcom proti žalovaným p r i z n á v a spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, na ktoré plnenie žalovaní voči žalobcom s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalovaným v hmotnoprávnom postavení predávajúcich uložil povinnosť so žalobcami v hmotnoprávnom postavení kupujúcich uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku, v katastri nehnuteľností pre k. ú. C. D. evidovaným na LV č. XX pod B2 v spoluvlastníctve žalovaného 1, veľkosť podielu 1/2 k celku a na LV č. XXX pod B1 v spoluvlastníctve žalovaného 1, veľkosť podielu 3/4 k celku a pod B2 v spoluvlastníctve žalovanej 2, veľkosť podielu 1/4 k celku, a to za kúpnu cenu 10 000 €, žalobcami žalovaným zaplatenú pred podpisom zmluvy, ktorej všetky obsahové náležitosti sú súčasťou výroku rozsudku; žalobcom proti žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný 1 ako výlučný vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností pre k. ú. C. D. evidovanej na LV č. XX v rozsahu jeho podielu na tejto nehnuteľnosti vo výške 1 k celku a zároveň spolu so žalovanou 2 ako podieloví spoluvlastníci celej nehnuteľnosti v tom istom k. ú. evidovanej na LV č. XXX ohľadom týchto nehnuteľností v hmotnoprávnom postavení prenajímateľa v rozsahu týchto svojich (spolu)vlastníckych podielov so žalobcami v hmotnoprávnom postavení nájomcov 17.9.2014 uzavreli nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorou žalobcovia sa zaviazali žalovaným platiť nájom po 150 € mesačne vždy do 27. dňa v mesiaci na účet určený žalovaným 1. Okrem toho tie isté zmluvné strany v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou žalovaní ako budúci predávajúci sa zaviazali ohľadom predmetu tohto nájmu so žalobcami ako budúcimi kupujúcimi do 27.3.2020 uzavrieť kúpnu zmluvu za kúpnu cenu 10 000 €, ktorá mala byť zaplatená do dňa podpísania kúpnej zmluvy, a to aj tak, že na jej zaplatenie bolo možné započítať platby nájmu za predpokladu, že žalobcovia nebudú v omeškaní s platbou nájomného a nevzniknú dôvody pre výpoveď nájmu; ak dôvody pre výpoveď nájomnej zmluvy vzniknú, v zmysle bodu č. 3 zmluvy budúcim predávajúcim vznikne
právo jednostranne od zmluvy o budúcej zmluve odstúpiť a žalobcom vtedy vznikne právo na vrátenie zaplateného nájomného.
3. Žalovaní ako prenajímatelia listom z 25.8.2020, ktorý však nepodpísali, prejavili vôľu nájomnú zmluvu jednostranne vypovedať z dôvodu, že nájomcovia nesplnili záväzok platiť dohodnuté nájomné do dohodnutej lehoty, s jeho úhradou sa dostali do omeškania, čím porušili dohodnuté záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Fotokópia podacieho lístka z 26.8.2020 potvrdzuje odoslanie predmetnej písomnosti žalobcovi 1 a jeho doručenie tomuto adresátovi dňom 27.8.2020 potvrdzuje oznámenie Slovenskej pošty, a. s. Žalovaní ako budúci predávajúci listom z 28.8.2020, ktorý títo rovnako nepodpísali, prejavili vôľu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve jednostranne odstúpiť s odôvodnením, že vznikli dôvody pre výpoveď z nájomnej zmluvy, t. j. že žalobcovia sa dostali do omeškania s platením nájomného v zmysle nájomnej zmluvy zo 17.9.2014, ktorá písomnosť v zmysle fotokópie podacieho lístka zo 7.9.2020 bola odoslaná žalobcovi 1 a v zmysle oznámenia Slovenskej pošty, a. s. táto tomuto adresátovi bola doručená 8.9.2020.
4. Po právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a výklade prejavu vôle (§34 a §35), o odstúpení od zmluvy (§48), o zmluve o budúcej zmluve (§50a), o spôsoboch nadobúdania vlastníckeho práva (§132 ods. 1), o kúpnej zmluve (§588), o nájomnej zmluve (§663, §667, §671 ods. 1, §677 ods. 2), ktoré citoval, vzhľadom na skutočnosť, že žalovanými predkladané listiny o jednostrannom ukončení nájomnej zmluvy výpoveďou, či zmluvy o budúcej zmluve odstúpením od tejto zmluvy boli doručené len žalobcovi 1, nie však aj žalobkyni 2, majúc za nepochybné, že listiny s takými závažnými právnymi následkami smerujúcimi k zániku ktoréhokoľvek z týchto zmluvných vzťahov bolo potrebné doručiť tak žalobcovi 1, ako aj žalobkyni 2 ako nájomcom, resp. ako budúcim kupujúcim, uzavrel, že z dôvodu, že sporné listiny v danom prípade sa nedostali do dispozičnej sféry oboch žalobcov, tieto nemohli preto vyvolať zamýšľané právne účinky, t. j. ani ukončenie nájmu výpoveďou a ani zrušenie zmluvy o budúcej zmluve jednostranným odstúpením, t. j. jej zánik od počiatku. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že v konaní nebolo sporným, že k 27.3.2020, kedy márne uplynula lehota na uzavretie budúcej zmluvy, k platnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve nedošlo, táto preto naďalej trvala a bola platná a za právne významné považoval aj, že z dôvodov uvedených vyššie v tomto odseku odôvodnenia tento právny stav bezo zmeny pretrvával aj ku dňu uplatnenia predmetnej žaloby o nahradenie prejavu vôle na súde k 15.10.2020. Nadväzujúc na uvedené uzavrel, že márne uplynutie tejto lehoty za týchto podmienok žalobcov oprávňovalo na podanie žaloby podľa §50a ods. 2 o. z.
5. Pri posudzovaní, či žalobcovia ako oprávnený subjekt (ne)uskutočnili aktívny vôľový akt smerujúci k uzavretiu riadnej (budúcej), v danom prípade kúpnej zmluvy, a to či už výslovne alebo aj konkludentne (mlčky), ktorej uskutočnenie žalovaní v konaní popierali, uveril verzii žalobkyne 2 (výpoveď v spise na č. l. 144), podľa ktorej tak žalobcovia, ako aj žalovaný 1 už boli objednaní k notárovi za účelom uzavretia riadnej (budúcej) zmluvy na konkrétny termín, kde žalovaní sa však nedostavili a odmietnutie uzavretia riadnej kúpnej zmluvy žalobcom mali oznámiť ústnou formou. Pravdivosť výpovede žalobkyne 2 podľa súdu nepriamo preukazuje aj odpoveď samotného žalovaného 1 vyšetrovateľovi polície v rámci trestného konania, že „kúpnu zmluvu, ktorú mali uzavrieť do 27.3.2020, doposiaľ neuzavreli, nakoľko nájomcovia porušili nájomnú zmluvu nepovolenými stavebnými úpravami na rodinnom dome bez jeho súhlasu“ (odôvodnenie uznesenia OR PZ v Rožňave ČVS: ORP 298/1-VYS-RV-2020 z 2.9.2020 v spise na č. l. 8), z čoho pre súd bolo zrejmým tak uskutočnenie samotnej výzvy žalobcov na uzavretie budúcej zmluvy adresovanej žalovaným, ako aj jej odmietnutie zo strany žalovaných. Z uvedeného je zrejmá aj logická a postupná následnosť krokov žalobcov, ktorí po márnom uplynutí lehoty na uzavretie budúcej zmluvy najprv ústne, resp. telefonicky vyzvali žalovaných na uzavretie budúcej zmluvy, dohodli termín jej uzavretia u notára, no k danému stretnutiu ani k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo pre odmietavý postoj žalovaných, o ktorom žalobcovia sa dozvedeli ústne, na čo títo reagovali podaním trestného oznámenia na žalovaného 1 pre podozrenie zo spáchania trestného činu a následne, po dohode s advokátom pristúpili k podaniu predmetnej žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu. Vychádzajúc z tohto dôkazu a riadiac sa týmito úvahami uskutočnenie kvalifikovanej výzvy zo strany žalobcov adresovanej žalovaným na uzavretie budúcej zmluvy považoval za preukázané.
6. Skutkové tvrdenia žalovaných o podstatnej zmene okolností, z ktorých strany vychádzali pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve (žalobcovia nájomné neplatili riadne a včas ani do 27.3.2020, predmet nájmu poškodili, podaním nedôvodného trestného oznámenia na žalovaného 1 konali nemorálne), prednesené až v rámci záverečnej reči prednesené s cieľom poukázať na to, že nemožno od nich spravodlivo
požadovať, aby kúpnu zmluvu uzavreli, považoval za celkom nové skutočnosti, ktoré dovtedy neboli v konaní ani tvrdené, ani namietané, či dokazované a z vykonaného dokazovania ani nevyplynuli, s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania na tieto pri svojom rozhodovaní preto neprihliadal. Vo vzťahu k údajnému neplateniu nájomného ani do 27.3.2020 poznamenal, že dosiaľ v tomto sporovom konaní, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, čo vyplynulo z už zmieneného uznesenia OR PZ v Rožňave z 2.9.2020, sám žalovaný 1 deklaroval, že žalobcovia nájomné neplatili až od apríla 2020.
7. Takto mal nesporne preukázané, že žalobcovia ako nájomcovia nájomné do 27.3.2020 uhrádzali riadne a včas a uzavrel preto, že z toho v rozsahu 10 000 € na ich strane došlo preto k započítaniu zaplateného nájomného na dohodnutú kúpnu cenu v jej plnej výške. Z týchto dôvodov vzhľadom na to, že formulácia žalobnej žiadosti, ako má, smeruje k uloženiu povinnosti uzatvoriť zmluvu, pričom celá budúca (kúpna) zmluva bude poňatá do výrokovej časti rozsudku súdu, žalobe o nahradenie prejavu vôle v celom rozsahu vyhovel rozsudkom, ktorého právoplatný výrok povinnej osobe ukladajúci povinnosť uzatvoriť zmluvy, túto povinnosť nahrádza.
8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu žalobcu vo veci, ustanovenou v §255 ods. 1 CSP, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností na strane žalovaných nepokladal za preukázané, naopak vzhľadom na to, že žalobcovia domáhať sa svojich práv súdnou cestou boli nútení pre odmietavý postoj žalovaných k splneniu ich záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve do dohodnutej lehoty uzavrieť kúpnu zmluvu, nevidel priestor pre aplikáciu §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešných žalovaných.
9. Proti tomuto rozsudku žalovaní podávajú odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. pre prípad, že napadnutý rozsudok je vecne správny, aby zmenil aspoň rozhodnutie o trovách konania tak, že ich náhradu nepriznaná žiadnej zo strán.
10. Podľa odvolateľov súd nepostupoval v medziach zákona, keď pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania pri svojom rozhodovaní v merite veci odignoroval ich skutkové tvrdenia obsiahnuté v záverečnej reči a konkrétne argumentujú, kedy už skôr tieto v konaní odzneli (7.12.2020, 4.10.2022, 5.10.2022), čo podľa nich v konečnom dôsledku má za následok porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces. Nemorálne konanie žalobcov podľa nich preukazuje pritom samotné neopodstatnené trestné oznámenie žalobcu 1 na žalovaného 1, ako aj obsah podania žalovaných z 3.6.2021, ktorými hodnotili námietku zaujatosti protistrany. Zároveň vyjadrujú svoje presvedčenie, že ide o skutočnosti majúce podstatnú právnu relevanciu v tomto súdnom spore a žalobe nemalo byť vyhovené aj pre ich výskyt, pretože tieto prípadne mohli spôsobiť zánik záväzku budúcich predávajúcich uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu.
11. Okrem toho opakovane namietajú, že oba hmotnoprávne úkony smerujúce k ukončeniu sporných zmluvných vzťahov ako prenajímatelia, resp. ako budúci predávajúci vlastnoručne podpísali a v spojení aj s podacími lístkami a potvrdeniami Slovenskej pošty, a.s. jednoznačne preukázali, že tieto listiny boli prevzaté a obaja žalobcovia, ktorí sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti, mali preto možnosť s ich obsahom sa oboznámiť. Na platnosti týchto hmotnoprávnych úkonov podľa odvolateľov nemôže nič zmeniť ani to, že ako ich odosielateľ je označený len žalovaný 1, keďže z obsahu doručovaných listín bolo evidentné, že svoju vôľu vypovedať nájom, resp. odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve prejavila aj žalovaná 2, keď tieto listiny pred ich odoslaním podpísala.
12. Odvolatelia namietajú aj správnosť záveru súdu o preukázaní kvalifikovanej výzvy žalobcov na uzavretie budúcej zmluvy. Poukazom na to, že trestné konanie ako výsledok aktu, ktorým výlučne žalobca 1 vyjadril svoje podozrenia výlučne voči žalovanému 1, že týmto údajne bol uvedený do omylu ohľadom predaja rodinného domu, ak vôbec je spôsobilé preukázať existenciu výzvy žalobcov na uzavretie kúpnej zmluvy voči žalovanému 1, určite nepreukazuje jej existenciu vo vzťahu k žalovanej 2, voči ktorej trestné oznámenie ani nesmerovalo, v trestnom konaní nebola ani vypočutá a preto nemohla ani mať vedomosť o existencii akejkoľvek výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy. Odvolatelia naďalej popierajú existenciu akejkoľvek výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy a v tejto súvislosti namietajú aj nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že k notárovi sa mali dostaviť obaja žalovaní, poukazom na to, že aj podľa výpovede samotnej žalobkyne 2 vo veci k notárovi bol objednaný len žalovaný 1, nie však aj žalovaná 2. Nepreukázanie takejto kvalifikovanej výzvy zo strany žalobcov adresovanej obom
žalovaným podľa odvolateľov svedčí o tom, že žalobcovia nesplnili všetky zákonné predpoklady na podanie žaloby v zmysle §50a o. z., a teda aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
13. Proti rozhodnutiu o trovách konania namietajú, že obe strany majú svoju vinu na vzniku tohto súdneho sporu, a preto za spravodlivé považujú, aby aplikáciou §257 CSP náhrada jeho trov nebola priznaná žiadnej zo strán. Vinu žalobcov na vzniku konania vidia v evidentnom porušení ich povinnosti vyplývajúcich z predmetnej nájomnej zmluvy, keďže bez akéhokoľvek oznámenia a bez právne relevantných dôvodov prestali platiť dohodnuté nájomné, hoci nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že žalobcovia na predmete budúcej kúpnej zmluvy vykonali stavebné úpravy bez vedomia a súhlasu žalovaných a týmito spôsobili značnú škodu na prenajatom majetku.
14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd vo veci podľa nich vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, na základe ktorého vec správne právne posúdil a vo veci aj správne a zákonne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom a podrobne odôvodnil. Odvolatelia neuviedli pritom nič, čo by súd prvej inštancie nebol posudzoval a v odôvodnení rozsudku už dal preto odpoveď na všetky odvolacie námietky odvolateľov. Odvolanie nepovažujú za dôvodné ani vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania.
15. Odvolatelia v odvolacej replike stručné vyjadrenie protistrany k ich odvolaniu hodnotia ako nedostatok protiargumentov k ich odvolacím námietkam. Žalobcovia, ktorých zástupcovi odvolacia replika protistrany bola doručená 19.1.2023, nevyužili svoju zákonnú možnosť a k tejto odvolaciu dupliku nepodali. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
17. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 26.6.2024 o 10.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 19.6.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu, na jeho webovej stránke a na žiadosť tieto zástupcovi žalovaných boli oznámené aj elektronickými prostriedkami (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).
19. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.
20. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny preto potvrdil vrátane závisiaceho, správneho a zákonného výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu v konaní (§255 ods. 1 CSP).
21. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po
oboznámení s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP obmedzil sa preto len na konštatovanie ich správnosti a tieto v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku nadbytočne už neopakuje, ale na tieto, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, v celom rozsahu odkazuje, ako na odvolaciemu súdu vlastné dôvody vyhovujúceho rozsudku o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavretím budúcej kúpnej zmluvy.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľov odvolací súd dopĺňa.
23. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu musí dať za pravdu odvolateľom, že súd prvej inštancie procesne pochybil, pokiaľ pri svojom rozhodovaní vo veci odvolávajúc sa na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania en block sa nezaoberal skutkovými tvrdeniami žalovaných v ich záverečnej reči prednesenými pred súdom prvej inštancie, považujúc tvrdenia o údajnom poškodení predmetu nájmu svojvoľnými stavebnými úpravami a o nemorálnom konaní žalobcu podaním nedôvodného trestného oznámenia za skutočnosti nové, žalovanými v dovtedajšom priebehu súdneho konania nenamietané. Odvolatelia opodstatnene namietajú, že v nimi namietanom rozsahu (až na skutkové tvrdenie o neplatení nájomného aj do 27.3.2020) ide o prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie nimi už uplatnené v ich skorších písomných podaniach, resp. ústnych prednesoch vo veci. Na tieto ich podania a prednesy žalobcovia ako protistrana v konaní aj reagovala, dokonca žalobcovia v konaní ako prví, podaním z 26.9.2022 (v spise na č. l. 119 nasl.) sa zmienili o tom, že záväzok žalovaných vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve uzavrieť kúpnu zmluvu do 27.3.2020 nezanikol ani z dôvodu, žeby okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku zmluvy vychádzali, sa zmenili do takej miery, žeby nebolo možné spravodlivo požadovať, aby zmluva sa uzavrela. Žalovaní tak až v následnej reakcii podaním zo 4.10.2022 (v spise na č. l. 134 a nasl.) v konaní začali tvrdiť, že neoprávnene, bez vyžiadania súhlasu prenajímateľov vykonávané stavebné úpravy a zásahy na predmete nájmu zo strany nájomcov ako porušenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich z článku III. nájomnej zmluvy zo 17.9.2014 sú okolnosťou, pre ktorú od nich nie je možné spravodlivo požadovať, aby kúpnu zmluvu uzavreli tak, ako sa toho domáhajú žalobcovia v tomto súdnom spore. Uvedené zopakovali aj na súdnom pojednávaní 5.10.2022 tvrdiac, že dôvodom na odstúpenie od zmluvy bolo nielen neplatenie nájomného, ale zároveň aj zničenie predmetu nájmu. Žalobcovia tieto ich tvrdenia popreli tvrdením, že žalovaní podstatnú zmenu pomerov oproti tým, ktoré tu boli v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve nikde nijakým spôsobom netvrdili, pričom bez právneho významu je to, či výpoveď (ne)dali aj z dôvodu vykonávania nejakých stavebných úprav, keďže podstatným podľa zmluvy v danom prípade bolo, že nájomcovia mali byť v omeškaní s platením nájomného, a nie to, či (ne)vykonávali nejaké stavebné úpravy. Podľa žalobcov nenastala preto žiadna podstatná zmena okolností od času, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve.
24. Z uvedeného je zrejmé, že ide o vyjadrenia žalovanej strany, ktoré zároveň sa môžu javiť ako jej podstatné vyjadrenia prednesené v konaní na súde prvej inštancie a pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi nevysporiadal súd prvej inštancie, v zmysle §387 ods. 3 CSP sa s nimi vysporiadal odvolací súd, ktorý v tomto odôvodnení zároveň sa vysporiadal aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Podľa odvolacieho súdu vytýkané pochybenie súdu nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a to z nasledovných dôvodov.
25. Vzhľadom na reakciu žalobcov, ktorou títo popreli, žeby uskutočnenie stavebných úprav na predmete nájmu mohlo byť podstatnou zmenou okolností, z ktorých strany pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve vychádzali, závery súdu prvej inštancie, že skutkové tvrdenia žalovaných, ktorými títo mienili presvedčiť súd o zániku ich záväzku kúpnu zmluvu so žalobcami uzavrieť, a to pre naplnenie relevantných zákonných dôvodov ustanovených v §50a ods. 3 o. z., odvolací súd považuje za správne a súd prvej inštancie správne preto na tieto neprihliadal, nie však preto, že tieto vzhľadom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania neboli uplatnené včas, ale preto, že tieto žalobcovia urobili spornými a ako také napriek tomu neboli predmetom dokazovania a z vykonaného dokazovania tieto ani nevyplynuli, pričom na preukázanie týchto protistranou popretých skutkových tvrdení, resp. ich relevantnosti pre tento súdny spor žalovaní žiadne dokazovanie ani nenavrhovali.
26. Okrem toho vykonanie stavebných úprav na predmete nájmu nájomcami bez súhlasu prenajímateľov nemôže byť podstatnou zmenou okolností, za ktorých strany zmluvu o budúcej zmluve uzavreli, aj z dôvodu, že samotná nájomná zmluva s takouto eventualitou vopred rátala a pre prípad, že nastane, nájomcom ukladala povinnosť predmet nájmu po ukončení nájmu dať do pôvodného stavu; nespôsobovalo to teda ani zánik práva žalobcov, či zánik záväzku žalovaných budúcu kúpnu zmluvu uzavrieť a dokonca to nebolo ani výpovedným dôvodom. Nakoniec aj sám zástupca žalovaných zničenie predmetu nájmu označuje za ďalší výpovedný dôvod (v spise na č. l. 143), a nie za dôvod predstavujúci podstatnú zmenu okolností, z ktorých sa vychádzalo pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve. Podľa nájomnej zmluvy výpovedným dôvodom bolo pritom len a výlučne omeškanie nájomcov s platením nájomného, pričom vykonanie stavebných úprav bez súhlasu prenajímateľov v prípade skončenia nájmu zakladalo nájomcom povinnosť predmet nájmu uviesť do stavu spred vykonania týchto zmien; okrem toho žalobkyňa 2 samotné vykonanie stavebných úprav nepoprela, uviedla, že na dome vymenili okná, ale zároveň tvrdila, že sa tak dialo so súhlasom žalovaných (v spise na č. l. 144), pričom toto jej skutkové tvrdenie protistranou popreté nebolo.
27. Za podstatnú zmenu skutkových okolností, z ktorých strany pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vychádzali, jednoznačne nemožno považovať ani podanie zmieneného trestného oznámenia, a to napriek tomu, že výsledok trestného konania nepotvrdil podozrenia žalobcu 1 o tom, že zo strany žalovaného 1 neuzavretím kúpnej zmluvy došlo k spáchaniu trestného činu. Z trestného konania, ako toto je zachytené v zmienenom uznesení príslušného policajného orgánu z 2.9.2020 vyplynulo, že trestné oznámenie žalobca 1 na žalovaného 1 nepodal svojvoľne, ale podal ho z dôvodu, že žalovaný 1 napriek svojmu písomnému záväzku tento svoj záväzok porušil, keď nepristúpil k uzavretiu dohodnutej kúpnej zmluvy, hoci lehota, do ktorej táto mala byť uzavretá, už uplynula. Na správnosti týchto úvah nič nie je spôsobilý zmeniť ani fakt, že podaním trestného oznámenia žalobca 1 nezvolil vhodný prostriedok nápravy svojich porušených práv, ako ani samotný výsledok trestného konania, ktorý skončil odmietnutím veci podozrenia z prečinu podvodu podľa §221 ods. 1 a ods. 2 Tr. Zák., ktorého skutku žalovaný 1 sa mal dopustiť práve tým, že napriek svojmu písomnému záväzku k uzavretiu kúpnej zmluvy tento dosiaľ nepristúpil. Pre prebiehajúce sporové súdne konanie nie je totiž podstatný výsledok trestného konania, ale skutočnosti, ktoré zo zmieneného uznesenia policajného orgánu z 2.9.2020 vyplynuli, a to tak v smere porušenia povinnosti nájomcov platiť nájomné až počnúc od apríla 2020, ako pred políciou v postavení podozrivého o tom vypovedal samotný žalovaný 1, ako aj pokiaľ išlo o odhalenie dôvodu pred políciou, pre ktorý žalovaní „kúpnu zmluvu so žalobcami dosiaľ neuzavreli“ a tým podľa žalovaného 1 bolo, že „nájomcovia porušili nájomnú zmluvu nepovolenými stavebnými úpravami na rodinnom dome“ a takto ako podozrivý sa bránil, že on žalobcu 1 do omylu neuviedol. V rozsahu, v ktorom žalovaný 1 vypovedal o dôvode neuzavretia kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o prenajímateľa, sám pritom sa vyjadroval v množnom čísle, pričom z kontextu toho, čo povedal, aj podľa odvolacieho súdu tento jednoznačne sa vyjadroval aj v mene žalovanej 2, pričom ani len netvrdil, že dôvodom neuzavretia kúpnej zmluvy bola absentujúca výzva zo strany nájomcov, a to či už voči nemu samotnému, prípadne len proti žalovanej 2. Pokiaľ absenciou tejto výzvy žalovaní sa bránia až v tomto sporovom konaní, kde uvedené považujú za právne relevantné pre výsledok sporu v ich prospech, túto ich obranu odvolací súd považuje za účelovú a zároveň za rozpornú s tým, ako žalovaný 1 v tomto smere sa bránil v trestnom konaní. Bez ohľadu na uvedené napokon nemožno opomenúť, že za najneskoršiu, avšak stále ešte včasnú a nad akúkoľvek pochybnosť preukázanú kvalifikovanú výzvu žalobcov na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy možno považovať predmetnú žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaných žalovanému 1 do vlastných rúk doručenú 24.11.2020, resp. voči žalovanej 2 túto danú najneskôr dňom 4.12.2020, kedy táto na základe predmetnej žaloby splnomocnila advokáta, aby v predmetnom spore ju zastupoval (v spise na č. l. 41).
28. Tak výpoveď z nájmu, ako aj odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluvy sú jednostranné, adresné, hmotnoprávne úkony konkrétneho prenajímateľa, resp. konkrétneho budúceho predávajúceho urobeného voči konkrétnemu nájomcovi, resp. voči konkrétnemu budúcemu predávajúcemu, ktoré zamýšľané právne účinky vyvolajú, len ak tí, ktorí ich robili, ich adresátom tieto aj doručili. V opačnom prípade, t. j. ak vôľa, obsahom ktorej je výpoveď, či odstúpenie od zmluvy, prejavená nebola (právny úkon výpovede nájomnej zmluvy, resp. odstúpenia od zmluvy neexistuje), resp. ak táto prejavená aj bola, ale právny úkon jeho adresátovi vôbec nebol doručený, zamýšľané právne účinky nenastanú.
29. Za skutkového stavu, keď žalovaná 2 v konaní výslovne uviedla, že nad akúkoľvek pochybnosť žalobcom určite zasielala len jednu listinu, t. j. im zasielala buď len výpoveď nájomnej zmluvy alebo
len odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, skutočnosť, že ani jeden z týchto hmotnoprávnych úkonov žalovaných v spise nie je opatrený podpisom ani jedného z prenajímateľov, resp. budúcich predávajúcich, v spojení s týmto poznatkom o ich odoslaní len žalovaným 1, a nie aj žalovanou 2, čo zároveň korešponduje aj s predloženými podacími lístkami, má podstatný význam z hľadiska posúdenia platnosti týchto jednostranných právnych úkonov prenajímateľov, resp. budúcich predávajúcich, a to jednoznačne v ich neprospech. 30. Okrem toho vzhľadom na hmotnoprávne postavenie každého z neprítomných žalobcov ako nájomcov, resp. ako budúcich kupujúcich, obrana žalovaných odvolateľov či už o účinnom daní výpovede/odstúpení od zmluvy, ako aj o doručení týchto jednostranných hmotnoprávnych úkonov o ukončení, resp. zrušení zmluvného vzťahu protistrane spôsobom, že tieto boli doručované len jednému z nich, vzhľadom na znenie kogentného ustanovenia §45 ods. 1 o. z. („prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde“) neobstojí ani v prípade, že obaja nájomcovia, resp. budúci kupujúci sú manželia; podľa danej právnej úpravy doručenie jednostranného hmotnoprávneho úkonu takéhoto zásadného významu na (ďalšiu) existenciu samotného zmluvného vzťahu do sféry dispozície len jednému z manželov, nie je preto účinné aj voči druhému z nich, tzn. tak výpoveď, ako aj odstúpenie od zmluvy aj v prípade manželov ako nájomcov, resp. budúcich kupujúcich musí byť daná obidvom manželom a obidvom musí byť tiež doručená. V opačnom prípade, t. j. ako v posudzovanej veci, keď úkon prenajímateľa, resp. budúceho predávajúceho bol prejavený len voči žalobcovi 1 ako jednému z manželov, nemožno týmto priznať právnu relevanciu vo vzťahu k obom manželom; vo vzťahu k žalobkyni 2 ako druhému manželovi tu totiž chýba existencia hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa, resp. budúceho predávajúceho ako prejavu vôle adresovaného i tomuto nájomcovi/ budúcemu kupujúcemu, smerujúceho k ukončeniu/zrušeniu jeho zmluvného vzťahu. Doručovanie, či doručenie žiadnej z týchto písomností smerujúcich k ukončeniu nájomnej zmluvy, resp. k zrušeniu zmluvy o budúcej zmluve s účinkami ex tunc do sféry dispozície aj žalobkyne 2 žalovaní v konaní pritom ani nepreukazovali (ani ho len netvrdili) a ich odvolacia námietka o účinnom doručení týchto listín aj žalovanej 2 z titulu jej postavenia ako manželky žalobcu 1 je len ich účelovým a vzhľadom na aplikovanú relevantnú hmotnoprávnu úpravu bezpredmetným tvrdením. Okrem uvedeného v danom prípade tak výpoveď z nájmu a poť. ani odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve pre predmet tohto súdneho sporu nemá však právnu relevanciu ani vo vzťahu k samotnému žalobcovi 1, a to z dôvodu, že k týmto hmotnoprávnym úkonom prenajímateľa, resp. budúceho kupujúceho došlo až po 27.3.2020, kedy žalovaným už vznikla povinnosť so žalobcami uzavrieť vopred dohodnutú kúpnu zmluvu, a to na základe ich záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve.
31. Z týchto dôvodov odvolacie námietky žalovaných neobstoja a ako také nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu preto potvrdil ako vecne správny vrátane správneho a zákonného, na zásade úspechu strany v konaní založeného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
32. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v danom prípade správne vyhodnotil aj absenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP a tieto okolnosti na strane žalovaných nezistil ani odvolací súd. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaných, že by rovnakú mieru viny na vzniku tohto súdneho sporu mali aj žalobcovia, a to tým, že napriek tomu, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, bez akéhokoľvek oznámenia prestali platiť nájomné, resp., že stavebné úpravy na nehnuteľnosti vykonávali bez vedomia a súhlasu prenajímateľov, čím spôsobili značnú škodu. Vzhľadom na to, ako boli koncipované obe zmluvy vo vzájomnej súvislosti, podľa odvolacieho súdu ani za predpokladu, že povinnosť budúcich kupujúcich platiť nájomné aj po 27.3.2020 vôbec pretrvávala, jej porušenie žalovaným, t. j. druhej zmluvnej strane nezakladala právo nájomnú zmluvu vypovedať, keďže v tom čase žalobcovia mali už splatenú celú kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu a domáhali sa splnenia záväzku žalovaných zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretím kúpnej zmluvy. Vykonávanie stavebných úprav bez súhlasu prenajímateľov a spôsobenie značnej škody v konaní ostalo pritom len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia žalovaných, na uvedené v prospech žalobcov nemožno preto prihliadať ani pri rozhodovaní o trovách konania. Z týchto dôvodov nemožno preto súhlasiť s názorom žalovaných, že v danom prípade sú naplnené zákonné podmienky na rozhodnutie o trovách konania aplikovaním §257 CSP v ich prospech.
33. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu
ustanovenou v §255 ods. 1 CSP. Vo veci v celom rozsahu úspešným žalobcom priznal preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Vzhľadom na zistené okolnosti spočívajúce v bezdôvodnom odmietnutí žalovaných uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu odvolací súd nevzhliadol dôvody na rozhodnutie o trovách konania aplikovaním §257 CSP čo aj len sčasti v prospech neúspešných žalovaných. 34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).