Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/143/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G., E. C. č. XXXX/XX, zastúpenému opatrovníčkou W. P., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 209,96 Eur a príslušenstva, vykonávanej JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 2423/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -8 zo dňa 10.06.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ ) pod spis. značkou IBB0610179 zo dňa 15.07.2011. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 22.10.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach. Okresný súd poukázal na čl. 3 bod 6 zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, pričom rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul ex offo z hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej skúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou aj s ohľadom na ust. a o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia a nasl. (ďalej len „“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a normy európskeho práva, predovšetkým smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do formulárovej zmluvy o úvere. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v tom, že spotrebiteľovi odopiera možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde a ako spôsob riešenia sporov určuje konanie pred rozhodcovským súdom v mieste sídla veriteľa za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá možnosť relevantne sa brániť proti návrhu veriteľa. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva umožňujúca riešenie sporov pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako súd poukázal, subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je spôsobilá dôsledkov podľa ust. ) platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vzhľadom k tomu, že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, ktorej obsahom je rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vopred vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Z dôvodov uvedených vyššie mal súd za to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa ust. ) v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy absolútne neplatnou. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že tento je materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Záverom okresný súd ozrejmil, že vo veci tých istých účastníkov konania na podklade toho istého exekučného titulu už bolo vedené exekučné konanie pod sp.zn. , v ktorej rozhodnutím č.k. -13 zo dňa 24.01.2012 právoplatným dňa 19.10.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012 bola žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 135/12 zamietnutá. Podľa právneho názoru okresného súdu tento dôvod zastavenia exekučného konania nezaložil prekážku res iudicata, nakoľko uvedenú prekážku v konaní je spôsobilé založiť len rozhodnutie podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ust. v spojení s ust. o poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR,

čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. . Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy, predovšetkým ust. 53 ods. 4 , ktorý v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci neprezumoval žiaden z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Normatívny text ustanovenia prisudzuje neprijateľnej zmluvnej podmienke len právny následok, nevymedzuje však samotný pojem neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, postupoval v súlade s ) zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru bola rozhodcovská doložka dojednaná písomnou formou v súlade s ust. zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá skutočnosť zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR -8, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný. Pritom je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. Oprávnený nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom-, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. ) a postupom podľa ust. ), ) bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu podľa , písm. h) zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žiadosťou zo dňa 14. 04. 2015, doručenou okresnému súdu dňa 28. 04. 2015, požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava, proti povinnému K. D., bytom E. III 29XX/XX, G., na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831 04 Bratislava, IČO 35 862 882 pod sp. zn. IBB0610179 zo dňa 15.07.2011 (ďalej len „rozhodcovský súd“). Na čísle 1 súdneho spisu je uvedený výsledok lustrácie (v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov), kde na pečiatke „Nepredchádza“ je prečiarknuté „Ne“ a pod pečiatkou je napísané číslo konania . Na čísle listu 7 sú ďalej pokyny vyššieho súdneho úradníka zo

dňa 05. 06. 2015, kde je taktiež uvedené : „ pripoj spis sp.zn. , potom spis predlož“. Okresný súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu napadnutým rozhodnutím žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa ) ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa ) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ) len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže iniciovať oprávnený, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania sú upravené predovšetkým v Exekučnom poriadku, ako aj v . V zmysle citovaného ustanovenia sa teda na exekučné konanie aplikuje ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku neupravenú v Exekučnom poriadku aplikuje sa ako lex generalis.

Aj exekučné konania ako druh občianskeho súdneho konania musí prebiehať podľa presne ustanovených pravidiel. Základnými predpokladmi pre to, aby súdne konanie mohlo prebiehať sú splnené procesné podmienky konania, ktoré musí konajúci súd skúmať predtým ako sa začne zaoberať vecou samou. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo nie (odstrániteľné alebo neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok konania). Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení ) . Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo.

V predmetnom prípade z predloženého súdneho spisu vyplýva, že na Okresnom súde Lučenec už bolo vedené exekučné konanie oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava voči povinnému K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G., E. C. č. XXXX/XX na podklade toho istého exekučného titulu. Okresný súd uvedenú skutočnosť v rámci skúmania podmienok konania nepovažoval za prekážku veci rozhodnutej a opätovne v merite veci rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Odvolací súd konštatuje, že podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady prekážky veci rozhodnutej dôjde vtedy, ak súd kumulatívne splnené nasledovné podmienky, a to 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo právoplatne rozhodnuté, 2. Začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3. a o tej istej veci. V podmienkach exekučného konania je potrebné k posúdeniu prekážky veci rozhodnutej ako nedostatku podmienky konania pristupovať citlivo a s ohľadom na špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor. V exekučnom konaní je vecou samou exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z Exekučného poriadku. Nie každé rozhodnutie vo veci je spôsobilé prekážku res iudicata založiť.

Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu.

Odvolací súd nemá vedomosť o obsahu exekučného spisu a dôvode zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto je v danej veci nevyhnutné, aby okresný súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní musí exekučný súd skúmať v prvom rade podmienky konania s pripojením súdneho spisu uvedenom vo výsledku lustrácie a v závislosti od výsledku ich skúmania potom v prípade zistených nedostatkov zodpovedajúcim spôsobom rozhodnúť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.