Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9C-48-2015.pdf
PDF · 73.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9C/48/2015
Rozhodnutie
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v právnej veci žalobcu: Mesto Dolný Kubín, Hviezdoslavovo nám. č. 1651/2, IČO: 00 314 463, v zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému v 1. rade: R. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. G. a proti žalovanej v 2. rade: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. G. v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať byt č. XX na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, na ulici H. S. v W. G., zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. W. G., a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 350,02 € a iné trovy konania vo výške 99,50 €.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 03.08.2015 na Okresnom súde Dolný Kubín žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu č. XXXX, vchod č. XX, na Ul. Ľ. S. v W. G.. V priebehu súdneho konania žalobca rozšíril počet žalovaných o manželku žalovaného v 1. rade. Súd povolil vstup žalovanej v 2. rade do konania (č.l. 27), keďže bolo preukázané, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo už v čase existencie manželstva medzi žalovanými. V tejto súvislosti navrhol žalobca aj zmenu petitu žaloby, pričom súd navrhovanú zmenu pripustil tak, ako je uvedené v I. časti výroku tohto rozsudku (č.l. 34).
Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 02.07.2013 uzatvoril so žalovaným v 1. rade nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu, a to na dobu určitú do 31.03.2014. Obaja žalovaní teda užívajú predmetný byt ako manželia už viac ako rok bez právneho dôvodu, keďže zmluvou dohodnutý nájomný vzťah skončil márnym uplynutím dohodnutej doby nájmu. Žalobca nebol povinný uzatvárať novú nájomnú zmluvu s týmito žalovanými vo vzťahu k tomuto bytu, či inak ju predlžovať. Žalovaní totiž nemajú garantované právo na uzavretie nájomnej zmluvy týkajúcej sa konkrétneho bytu. Žalovaní síce sporadicky uhrádzali nájomné, resp. dlh na nájomnom, avšak tento nebol úplne splatený. Naposledy bolo celé splatné nájomné uhradené v máji 2012. Napriek tomu žalobca deklaroval, že sa žalovaným postará o ubytovanie v rámci výkonu sociálnej politiky voči svojim obyvateľom. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval výpisom z listu vlastníctva (č.l. 3), nájomnou zmluvou zo dňa 02.07.2013 (č.l. 5) a nájomnými zmluvami za obdobie rokov 2009 - 2012 (č.l. 29 - 32). Žalovaní v 1. a 2. rade voči podanej žalobe len namietali, že dlh na nájomnom vznikol v dôsledku ich ťaživej finančnej situácie, keďže okrem nich žijú v byte so svojimi štyrmi maloletými deťmi. Nie sú schopní zaplatiť dlh na nájomnom naraz. Uznali, že vzhľadom na ich majetkové pomery, nedokážu ani v budúcnosti riadne a včas uhrádzať nájomné za takýto veľký byt, a preto v súdnom konaní prejavili vôľu užívať menší byt, pokiaľ by im ho žalobca poskytol.
Súd na pojednávaní konanom v dňoch 08.10.2015 (č.l. 25) a 19.11.2015 (č.l. 33) vykonal dokazovanie podľa návrhov obidvoch sporových strán, pričom následne okresný súd ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne: Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaní užívajú predmetný byt počnúc od apríla 2014 bez právneho dôvodu, keďže nájomná zmluva bola uzavretá len na dobu určitú do 31.03.2014 (č.l. 5). Vzhľadom na neexistenciu právneho titulu, z ktorého by bolo možné odvodiť právo (nárok) žalovaných na užívanie tohto bytu, neexistovala žiadna možnosť než žalobe vyhovieť. V zmysle § 710 ods. 2 Obč. zák. zanikne nájom bytu dohodnutý na určitý čas uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zák. (ohľadom obnovenia nájomnej zmluvy ex lege) neplatí pre zánik nájmu bytu. V zmysle § 712a ods. 9 Obč. zák. pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. V zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb. pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu. V zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Z vyššie uvedených (citovaných) ustanovení vyplýva, že argumenty žalovaných, ktorí sa domáhali „pokračovania“ nájmu, či už vo forme užívania doterajšieho bytu alebo poskytnutím bytu s menšou výmerou, neobstoja. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva nárok žalovaných
domáhať sa uzavretia nájomnej zmluvy so žalobcom. Túto skutočnosť nemožno zamieňať s povinnosťou žalobcu (mesta) v súčinnosti so štátom zabezpečiť pre osoby v hmotnej núdzi nevyhnutné životné podmienky (čl. 39 ods. 2 Ústavy SR). Plnenie tejto povinnosti však ani nebolo predmetom tohto súdneho konania. Ani prezentovaná snaha žalovaných postupne uhradiť vzniknutý dlh na nájomnom im ešte sama osobe negarantuje nárok na uzavretie, či predĺženie nájomnej zmluvy so žalobcom. Zmluvná voľnosť, ako základný princíp záväzkových vzťahov, je v zásade garantovaná obom zmluvným stranám (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti súd vyhovel podanej žalobe v zmysle už pripustenej zmeny a uložil obom žalovaným povinnosť vypratať predmetný byt bez bytovej náhrady. Tým nie je dotknutá možnosť (nie povinnosť) žalobcu zabezpečiť žalovaným bývanie v inom (menšom) byte alebo v inom zariadení. Súd určil dlhšiu lehotu na vykonanie tohto rozsudku, než je určená v zákone (§ 160 ods. 1 OSP), aby tak bol dostatočným spôsobom zabezpečený efektívny výkon tohto rozhodnutia. Súd neurčil dlhšiu lehotu vykonateľnosti, keďže žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu už viac ako rok (20 mesiacov), pričom žaloba v tejto veci je podaná už od augusta 2015. Obaja žalovaní teda vedeli o vzniknutej situácii a mali dostatok času prakticky sa pripraviť na možný (hroziaci) výkon tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovaným právo na ich náhradu, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. Priznané trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 350,02 €, ktoré pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci + písomné podanie na súd + 2x účasť na pojednávaní) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume po 64,53 €/úkon v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za 4 úkony vykonané v r. 2015 vo výške 8,39 €/úkon v zmysle § 16 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ako aj 20% z trov právneho zastúpenia v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Keďže žalobcu, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, sú žalovaní povinní zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi žalobcu. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP). V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Ohľadom povinnosti nahradiť trovy konania súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznanej sumy, a preto sa rozsudok stane vykonateľným márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.