Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/121/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: L. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. L.- U., S. XXX/XX, zastúpený JUDr. Martinom Cibuľom, so sídlom Advokátskej kancelárie C. L., M. U. XXX/X, o vymoženie 4.435,04 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu C. L., L. XX, pod sp.zn. EX 729/2006, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -26 z 24.8.2012

rozhodol:

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -26 z 24.8.2012 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením č.k. -26 z 24.8.2012 exekúciu zastavil. Povinnému priznal náhradu trov konania vo výške 211,51 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť právnemu zástupcovi povinného do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách exekúcie si súd vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc najmä na ustanovenie , Exekučného poriadku, a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) v znení účinnom do 30.6.2009 tým, že rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk na adresu uvedenú v žalobe, zásielka sa však rozhodcovi vrátila s oznámením poštového doručovateľa, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Na základe tejto skutočnosti vyznačil rozhodca na rozsudku právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 9.9.2005. Podľa exekučného súdu nemohol rozhodcovský súd vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu a oznámenie poštového doručovateľa o nezastihnuteľnom adresátovi uplatniť tzv. fikciu doručenia, z ktorého dôvodu trpí exekučný titul vadou formálnej vykonateľnosti, tj. dosiaľ sa nestal vykonateľným, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zastavenie exekúcie. O trovách konania exekučný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie v spojení s veta prvá a oprávneného zaviazal tieto, vo výške 211diť právnemu zástupcovi povinného do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Trovy pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby po 80,50 Eur - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady a podanie návrhu na zastavenie exekúcie ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška “), 2x režijný paušál po 7,63 Eur a 20% DPH.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 211,54 Eur. Oprávnený mal za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že

napadnutým rozhodnutím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu nebol doručený podnet povinného na preskúmanie zákonnosti exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie, na podklade ktorých exekučný súd začal konať. Naviac sa nemal možnosť vyjadriť k postupu exekučného súdu, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie. Pritom po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený nemohol, vzhľadom na nesprávny procesný postupe exekučného súdu, ani len predvídať vydanie napadnutého rozhodnutia. V tomto smere oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL . Namietal postup exekučného súdu, ktorý zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko súd nebral do úvahy dojednanie čl. 16.2.1 písm. f) zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom si zmluvné strany dojednali doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní odchylne od § 25 zákona o rozhodcovskom konaní, vrátane fikcie doručenia. Podľa oprávneného v zmysle § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní sa účastníci rozhodcovského konania môžu dohodnúť na tom, kedy sa písomnosti považujú za doručené. V ďalšom oprávnený namietal aplikáciu ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní v predmetnej veci vzhľadom na to, že v čase vydania rozhodcovského rozsudku, t.j. k 29.7.2005, a jeho doručovania toto ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní neplatilo (účinné od 1.7.2009). Rovnako namietal i aplikáciu , zdôrazňujúc, že zmluvné strany sa v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní dohodli v otázke doručovania písomností. Podľa oprávneného bol teda rozhodcovský rozsudok povinnému účinne doručený.

K podanému odvolaniu sa vyjadril povinný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a povinnému priznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 10 ods. 1,2, § 14 ods. 3 písm. e), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky) za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu oprávneného vo výške 80,51 Eur, režijný paušál vo výške 7,63 Eur a 20% DPH vo výške 17,63 Eur, spolu v sume 105,77 Eur. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu. Nesúhlasil s názorom oprávneného, že mu napadnutím rozhodnutím bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko exekučný súd môže v zmysle Exekučného poriadku zastaviť exekúciu i bez návrhu. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS/456/2011 z 23.11.2011. Podľa povinného exekučný súd v posudzovanej veci správne aplikoval príslušné ustanovenia o doručovaní.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil a vo výroku, ktorým rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pokiaľ ide o výrok o zastavení exekúcie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ).

K zastaveniu exekúcie došlo v posudzovanej veci po tom, čo sa exekučný súd oboznámil s obsahom doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia proti povinnému. Vyplýva z nej, že táto sa vrátila rozhodcovskému súdu s poznámkou, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote.

V čase doručovania exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku platilo ustanovenie § 25 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ako na to správne poukázal prvostupňový súd, z ktorého vyplýva, že osobitné dojednania účastníkov rozhodcovského konania ohľadne doručovania resp. ustanovenia o fikcii doručenia podľa odsekov 1 a 2 § 25 zákona o rozhodcovskom konaní sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností (ktorým rozhodcovský rozsudok nepochybne je). Platilo tiež ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že subsidiárne sa na vzťahy neupravené zákonom o rozhodcovskom konaní použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - . Tak ustanovenie , ako aj ustanovenie upravovali v rozhodnom

čase doručovanie súdnych rozhodnutí. Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku bolo potrebné pre jeho doručovanie aplikovať ustanovenie účinné v čase doručovania, ktoré pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia predpokladalo vykonanie dvoch pokusov o doručenie na mieste, kde sa adresát zásielky zdržuje. Dôkaz o tom, že pri doručovaní rozsudku boli vykonané dva pokusy o jeho doručenie, predložená doručenka neobsahovala. Z toho vyplýva, že podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia v prejednávanej veci splnené neboli. Ak oprávnený namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2009, na aplikácii tohto ustanovenia citovaného zákona exekučný súd svoje rozhodnutie nezaložil.

Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie, conditio sine qua non začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (je jedno, či na návrh alebo bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti. V tomto smere potom neobstojí námietka oprávneného, že napadnutým rozhodnutím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu nebol doručený podnet povinného na preskúmanie zákonnosti exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie, na podklade ktorých exekučný súd začal konať. Exekučný súd postupoval správne, ak po zistení, že exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť, rozhodol spôsobom vyjadreným v napadnutom uznesení. Nejednalo sa o žiadnu svojvôľu exekučného súdu, ale o postup v súlade so zákonom. Vysloveniu uvedeného záveru v priebehu exekúcie pritom nebráni existencia poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

Ak odvolateľ namietal, že boli porušené jeho procesné práva, nakoľko sa mohol k myšlienkovému postupu exekučného súdu vyjadriť až v podanom odvolaní, krajský súd dodáva, že v danom prípade bolo oprávnenie odvolateľa argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu z hľadiska obsahového neobmedzené ( a contrario). Jeho odvolacie námietky boli v celom rozsahu predmetom preskúmania druhostupňovým súdom, z ktorého dôvodu boli práva účastníka na spravodlivý proces plne rešpektované.

V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -27 zo 7.5.2014, ktorým došlo k zjednoteniu odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu vo veci zabezpečenia záruk kontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonania exekúcie, podľa ktorého „Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa . Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.“

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti, keďže zodpovedá ustanoveniam Exekučného poriadku, a zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase doručovania exekučného titulu. V prejednávanej veci rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa doposiaľ nestalo vykonateľným z dôvodu absencie jeho riadneho doručenia povinnému.

Vzhľadom na závislosť výroku o trovách exekúcie (resp. výroku o tom, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením), krajský súd potvrdil rozhodnutie aj v tejto časti.

V prejednávanej veci podal oprávnený odvolanie aj proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania povinného (trovách exekúcie, ktoré vznikli povinnému). Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, odvolací

súd nie je oprávnený v prípade ako je i tento, postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného proti takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania (trovách exekúcie) vyššieho súdneho úradníka, predmetné rozhodnutie preskúmať v odvolacom konaní. Podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov konania povinného zo zákona zrušené a o týchto trovách musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa ( posledná veta ). Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o podanom odvolaní v tejto časti, proti výroku o trovách exekúcie povinného, rozhodnúť, vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia veta tretia , pričom okresný súd rozhodne i o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.