Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Co-300-2015.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/300/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení právne Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni - X.H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. M. XXX, o zaplatenie 1.629,18 eura s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/213/2013-58 zo dňa 5.3.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a p o t v r d z u j e rozsudok i vo výroku o náhrade trov konania.
Ďalšieho výroku rozsudku sa n e d o t ý k a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľa a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 801,60 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa okresný súd zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 9.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0333226454, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave poskytla jej úver vo výške 50.000 Sk, pri výške úrokovej sadzby 12,10% ročne, peňažný záväzok sa odporkyňa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 779 Sk, počnúc od 10.12.2005, s konečnou splatnosťou úveru 10.10.2015. Zmluvné strany si dojednali aj výšku poplatku za poskytnutie úveru v sume 1.000 Sk a výšku poplatku za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 6,45%. Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 1514/2012/SE, uzatvorenou dňa 13.12.2012, ktorej výška predstavovala sumu 2.615,61 eur, z tejto sumy je istina 2.107,20 eur, úroky 469,54 eur, poplatky 38,87 eur. Slovenská sporiteľňa a.s. odporkyni ( žalovanej ) oznámila postúpenie pohľadávky dňa 18.12.2012.
Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aplikoval aj ustanovenie § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, ďalej § 879 j/ a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním okresný súd konštatoval, že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ dňa 5.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.2.2013. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Navrhovateľ si v podanej žalobe uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok splatných od 10.8.2010 do 10.10.2015, t. j. 63 splátok, pričom splátky pôvodne splatné od 20.2.2013 do 10.10.2015 sa stali splatnými dňa 24.2.2013 v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Preto súd ako opodstatnený nárok priznal navrhovateľovi právo splátky za obdobie od 10.8.2010 do 10.2.2013 (do mimoriadnej splatnosti úveru, keďže splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci), čo predstavuje 31 splátok po 779 Sk, t. j. 24.149 Sk, čo činí 801,60 eur. V zostávajúcej časti súd podaný návrh zamietol pre nedôvodnosť. Navrhovateľ napriek opakovanej výzve súdu nedoplnil návrh o skutkové tvrdenia obsahujúce výšku dlžnej istiny ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru, ani nešpecifikoval, aká suma zo splátky pripadala na istinu a aká suma na úrok. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru (vyplýva to aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka), podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto navrhovateľovi neprislúchali zo splátok pôvodne splatných v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 úroky, ktoré boli súčasťou jednotlivých splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné v splátkach splatných v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 rozčleniť istinu a úroky (navrhovateľ tak neučinil, hoci bol na to vyzvaný) súd mu nepriznal právo na zaplatenie uvedených splátok, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Taktiež zamietol návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko podľa ustálenej judikatúry oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania. Súd zdôraznil, že ani úprava Občianskeho ani Obchodného zákonníka neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, ktorými nepochybne úroky sú. Keďže navrhovateľ nerozčlenil, koľko z dlžnej sumy pripadá na istinu a koľko na úroky, súd mu nepriznal úroky z omeškania ani z priznanej sumy 801,60 eur, v ktorej nebolo možné rozlíšiť istinu z ktorej úroky z omeškania prislúchajú a úroky, z ktorých úroky z omeškania neprislúchajú. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyvodil z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, z tohto dôvodu jej náhradu trov okresný súd nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, jeho odvolanie smeruje čo do výroku o zamietnutie jeho návrhu vo zvyšnej časti a do výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Navrhovateľ nesúhlasil s nepriznaním splátok splatných od 10.3.2013 do 10.10.2015. Argumentoval tým, že súd s vyhlásením predčasnej splatnosti, ktorá nastala dňa 3.11.2012 spája účinky, ktoré by nastali v prípade ukončenia zmluvy odstúpením. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti on pristúpil z dôvodu neplnenia povinností odporkyňou uhrádzať splátky riadne a včas, znamená to, splátky, ktoré dovtedy neboli splatné sa stali predčasne splatnými. Uvedené však nemá vplyv na jeho nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v zmluve v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Odvolateľ cituje obsahové znenie bodu 7.6. všeobecných obchodných podmienok. Nevidel dôvod prečo požadoval súd rozdelenie výšky splátky na istinu a riadny úrok. Postupom, na ktorý súd poukazoval, podľa odvolateľa súd by neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a navrhovateľa pripravil o ušlý zisk spočívajúci v riadnom úroku. Mal za to, že úroky sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov, povinnosťou dlžníka v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku je z nezaplatenej sumy úroku zaplatiť i úroky z omeškania. Teda pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní dlžníka požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania (v tejto súvislosti odvolateľ poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/62/2007 z 27.3.2008). Odvolateľ mal za to, že odporca sa zaviazal k úhrade jednotlivých splátok v zmluve určeným termínom, svoju povinnosť nedodržal, preto dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania a jemu (odvolateľovi) vznikol nárok na úrok z omeškania zo sumy splátky.
Z týchto dôvodov sa odvolateľ v dotknutom výroku domáhal zmeny rozsudku okresného súdu podľa § 220 O.s.p., v rámci tejto zmeny žiadal vyhovieť návrhu i vo zvyšnej časti, alternatívne žiadal zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Uplatnil si od odporkyne náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.
Odporkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), postupujúc podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (zamietnutie návrhu navrhovateľa vo zvyšku a v súvisiacom výroku o trovách konania) potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.
Preskúmaním spisu zistil, že okresný súd vykonal v súdenej veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, z vykonaného dokazovania skutkový stav ustálil správne, dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. a po hodnotení vykonaného dokazovania vec správne právne aj uzavrel.
Písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu po obsahovej stránke zodpovedá požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., obsahuje relevantné odpovede na zásadné skutkové, ako i právne otázky, ktoré v konaní riešil. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd svoje argumentácie podložil i právne, uvádza, ktoré konkrétne právne predpisy resp. ustanovenia právnej normy na danú vec aplikoval, prečo z akých dôvodov tak postupoval. Po obsahovej stránke rozhodnutie okresného súdu je naplnením práva účastníkov konania na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie jeho vecnej správnosti poukazuje na podstatné vecné súvislosti vychádzajúce z rozhodujúcich odvolacích argumentácii navrhovateľa.
Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že právny vzťah založený zmluvou o úvere dňa 9.11.2005 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je svojim obsahom zmluvou spotrebiteľskou, preto právne vzťahy založené označenou zmluvou sa spravujú zákonom o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.), a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založený zmluvou o úvere nezanikol ani v dôsledku zmluvného postúpenia pohľadávky právnym predchodcom na navrhovateľa, charakter právneho vzťahu požívajúci režim a ochranu podľa spotrebiteľského práva má v súdenej veci svoj zákonný rámec. Obdobne ako súd prvého stupňa i krajský súd zvýrazňuje podstatu zmluvného úroku, ten je vyjadrením odplaty za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, domáhať sa zmluvných úrokov po zosplatnení dlhu a ďalej úročiť úver nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku. Správne okresný súd uzavrel, že navrhovateľovi nárok na úver z úroku nemohol vzniknúť od doby po zosplatnení dlhu, keďže úrok z úveru ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky prináleží iba ku dňu zosplatnenia úveru. Po vyhlásení splatnosti celého úveru navrhovateľovi už vzhľadom na § 503 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka dojednaný úrok z úveru nepatrí. Správne konštatuje okresný súd, že navrhovateľovi neprislúchali zo splátok pôvodne splatných v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 úroky, ktoré boli súčasťou jednotlivých splátok. Navrhovateľ nedôslednosť, ktorej sa dopustil v návrhu na začatie konania, neodstránil ani po výzve súdu nešpecifikoval aká suma u splátok splatných v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 pripadá na istinu a aká suma na úrok. Keďže nebolo možné odčleniť u dlhu v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 časť, ktorá pripadá na istinu a časť ktorá pripadá na úroky (odvolací súd dodáva, že odvolateľovi už po vyhlásení splatnosti pohľadávky nárok na úrok z úveru nepatrí), správne potom okresný súd nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie splátok v období od 10.3.2013 do 10.10.2015. Obdobne vecne správne argumentuje okresný súd v otázke nepriznania úrokov z omeškania navrhovateľovi z priznaného úroku z úveru.
V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodovanie súdu má oporu v ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na horeuvedené krajský súd odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemohol a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnou procesnou stranou bola odporkyňa, ktorá by mala právo na náhradu od neúspešného účastníka - navrhovateľa. Odporkyňa si však trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby jej boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e