Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/300/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení právne Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni - X.H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. M. XXX, o zaplatenie 1.629,18 eura s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -58 zo dňa 5.3.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a p o t v r d z u j e rozsudok i vo výroku o náhrade trov konania.

Ďalšieho výroku rozsudku sa n e d o t ý k a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľa a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 801,60 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa okresný súd zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 9.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0333226454, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave poskytla jej úver vo výške 50.000 Sk, pri výške úrokovej sadzby 12,10% ročne, peňažný záväzok sa odporkyňa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 779 Sk, počnúc od 10.12.2005, s konečnou splatnosťou úveru 10.10.2015. Zmluvné strany si dojednali aj výšku poplatku za poskytnutie úveru v sume 1.000 Sk a výšku poplatku za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 6,45%. Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 1514/2012/SE, uzatvorenou dňa 13.12.2012, ktorej výška predstavovala sumu 2.615,61 eur, z tejto sumy je istina 2.107,20 eur, úroky 469,54 eur, poplatky 38,87 eur. Slovenská sporiteľňa a.s. odporkyni ( žalovanej ) oznámila postúpenie pohľadávky dňa 18.12.2012.

Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ustanovenia , aplikoval aj ustanovenie / o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, ďalej j/ a .

Vykonaným dokazovaním okresný súd konštatoval, že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ dňa 5.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.2.2013. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Navrhovateľ si v podanej žalobe uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok splatných od 10.8.2010 do 10.10.2015, t. j. 63 splátok, pričom splátky pôvodne splatné od 20.2.2013 do 10.10.2015 sa stali splatnými dňa 24.2.2013 v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Preto súd ako opodstatnený nárok priznal navrhovateľovi právo splátky za obdobie od 10.8.2010 do 10.2.2013 (do mimoriadnej splatnosti úveru, keďže splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci), čo predstavuje 31 splátok po 779 Sk, t. j. 24.149 Sk, čo činí 801,60 eur. V zostávajúcej časti súd podaný návrh zamietol pre nedôvodnosť. Navrhovateľ napriek opakovanej výzve súdu nedoplnil návrh o skutkové tvrdenia obsahujúce výšku dlžnej istiny ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru, ani nešpecifikoval, aká suma zo splátky pripadala na istinu a aká suma na úrok. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru (vyplýva to aj z ustanovenia ), podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto navrhovateľovi neprislúchali zo splátok pôvodne splatných v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 úroky, ktoré boli súčasťou jednotlivých splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné v splátkach splatných v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 rozčleniť istinu a úroky (navrhovateľ tak neučinil, hoci bol na to vyzvaný) súd mu nepriznal právo na zaplatenie uvedených splátok, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Taktiež zamietol návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko podľa ustálenej judikatúry oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania. Súd zdôraznil, že ani úprava Občianskeho ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, ktorými nepochybne úroky sú. Keďže navrhovateľ nerozčlenil, koľko z dlžnej sumy pripadá na istinu a koľko na úroky, súd mu nepriznal úroky z omeškania ani z priznanej sumy 801,60 eur, v ktorej nebolo možné rozlíšiť istinu z ktorej úroky z omeškania prislúchajú a úroky, z ktorých úroky z omeškania neprislúchajú. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyvodil z ustanovenia , odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, z tohto dôvodu jej náhradu trov okresný súd nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, jeho odvolanie smeruje čo do výroku o zamietnutie jeho návrhu vo zvyšnej časti a do výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Navrhovateľ nesúhlasil s nepriznaním splátok splatných od 10.3.2013 do 10.10.2015. Argumentoval tým, že súd s vyhlásením predčasnej splatnosti, ktorá nastala dňa 3.11.2012 spája účinky, ktoré by nastali v prípade ukončenia zmluvy odstúpením. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti on pristúpil z dôvodu neplnenia povinností odporkyňou uhrádzať splátky riadne a včas, znamená to, splátky, ktoré dovtedy neboli splatné sa stali predčasne splatnými. Uvedené však nemá vplyv na jeho nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v zmluve v zmysle . Odvolateľ cituje obsahové znenie bodu 7.6. všeobecných obchodných podmienok. Nevidel dôvod prečo požadoval súd rozdelenie výšky splátky na istinu a riadny úrok. Postupom, na ktorý súd poukazoval, podľa odvolateľa súd by neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a navrhovateľa pripravil o ušlý zisk spočívajúci v riadnom úroku. Mal za to, že úroky sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov, povinnosťou dlžníka v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku je z nezaplatenej sumy úroku zaplatiť i úroky z omeškania. Teda pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní dlžníka požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania (v tejto súvislosti odvolateľ poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. z 27.3.2008). Odvolateľ mal za to, že odporca sa zaviazal k úhrade jednotlivých splátok v zmluve určeným termínom, svoju povinnosť nedodržal, preto dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania a jemu (odvolateľovi) vznikol nárok na úrok z omeškania zo sumy splátky.

Z týchto dôvodov sa odvolateľ v dotknutom výroku domáhal zmeny rozsudku okresného súdu podľa , v rámci tejto zmeny žiadal vyhovieť návrhu i vo zvyšnej časti, alternatívne žiadal zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Uplatnil si od odporkyne náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), postupujúc podľa v spojení s a (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (zamietnutie návrhu navrhovateľa vo zvyšku a v súvisiacom výroku o trovách konania) potvrdil podľa , 2

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu zistil, že okresný súd vykonal v súdenej veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, z vykonaného dokazovania skutkový stav ustálil správne, dôkazy vyhodnotil v súlade s a nasl. a po hodnotení vykonaného dokazovania vec správne právne aj uzavrel.

Písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu po obsahovej stránke zodpovedá požiadavkám ustanovenia , obsahuje relevantné odpovede na zásadné skutkové, ako i právne otázky, ktoré v konaní riešil. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd svoje argumentácie podložil i právne, uvádza, ktoré konkrétne právne predpisy resp. ustanovenia právnej normy na danú vec aplikoval, prečo z akých dôvodov tak postupoval. Po obsahovej stránke rozhodnutie okresného súdu je naplnením práva účastníkov konania na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie jeho vecnej správnosti poukazuje na podstatné vecné súvislosti vychádzajúce z rozhodujúcich odvolacích argumentácii navrhovateľa.

Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že právny vzťah založený zmluvou o úvere dňa 9.11.2005 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je svojim obsahom zmluvou spotrebiteľskou, preto právne vzťahy založené označenou zmluvou sa spravujú zákonom o spotrebiteľských úveroch (), a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založený zmluvou o úvere nezanikol ani v dôsledku zmluvného postúpenia pohľadávky právnym predchodcom na navrhovateľa, charakter právneho vzťahu požívajúci režim a ochranu podľa spotrebiteľského práva má v súdenej veci svoj zákonný rámec. Obdobne ako súd prvého stupňa i krajský súd zvýrazňuje podstatu zmluvného úroku, ten je vyjadrením odplaty za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, domáhať sa zmluvných úrokov po zosplatnení dlhu a ďalej úročiť úver nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku. Správne okresný súd uzavrel, že navrhovateľovi nárok na úver z úroku nemohol vzniknúť od doby po zosplatnení dlhu, keďže úrok z úveru ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky prináleží iba ku dňu zosplatnenia úveru. Po vyhlásení splatnosti celého úveru navrhovateľovi už vzhľadom na prvá veta , dojednaný úrok z úveru nepatrí. Správne konštatuje okresný súd, že navrhovateľovi neprislúchali zo splátok pôvodne splatných v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 úroky, ktoré boli súčasťou jednotlivých splátok. Navrhovateľ nedôslednosť, ktorej sa dopustil v návrhu na začatie konania, neodstránil ani po výzve súdu nešpecifikoval aká suma u splátok splatných v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 pripadá na istinu a aká suma na úrok. Keďže nebolo možné odčleniť u dlhu v období od 10.3.2013 do 10.10.2015 časť, ktorá pripadá na istinu a časť ktorá pripadá na úroky (odvolací súd dodáva, že odvolateľovi už po vyhlásení splatnosti pohľadávky nárok na úrok z úveru nepatrí), správne potom okresný súd nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie splátok v období od 10.3.2013 do 10.10.2015. Obdobne vecne správne argumentuje okresný súd v otázke nepriznania úrokov z omeškania navrhovateľovi z priznaného úroku z úveru.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodovanie súdu má oporu v ustanovení

Vzhľadom na horeuvedené krajský súd odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemohol a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa v spojení s V odvolacom konaní úspešnou procesnou stranou bola odporkyňa, ktorá by mala právo na náhradu od neúspešného účastníka - navrhovateľa. Odporkyňa si však trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby jej boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e