Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: C. J., nar. X.X.XXXX, E. XX, H., právne zastúpený Legium s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Májová 21, Bratislava, proti žalovanej: O. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, H. právne zastúpená JUDr. Martinom Staroňom, advokátom v Prešove, Hlavná 89, v konaní o zaplatenie pohľadávky 16.600 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -115 zo dňa 26. 6. 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 344,75 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Staroňa, advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 1.815,43 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Martinovi Staroňovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 89, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaná uzatvorili takúto nepomenovanú zmluvu v roku 2009 vo forme ústnej zmluvy, ktorá sa týkala finančného vysporiadania bytu, riešila otázku možnosti predaja bytu žalobcovi a jeho terajšej manželke, otázku vysťahovania žalovanej z predmetného bytu a otázku vyplatenia žalovanej vo výške sumy 16.600 eur ako polovice hodnoty bytu na ulici E.. XX, na X. poschodí, číslo bytu X. Týmto skutočnostiach svedčia aj listinné dôkazy, a to jednak čestné prehlásenia o odovzdaní finančných čiastok zo strany žalobcu, žalovanej z 25.12.2009, či už 4.4.2010 a 13.6.2010, na základe ktorých žalovanej bolo odovzdaných celkom 16.600 eur. Svedčí tomu aj postup pred výplatou týchto finančných čiastok v súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy Bytovej agentúry Ministerstva obrany so žalobcom a jeho terajšou manželkou k bytu dňa 21.9.2009 a postup pri uzavretí kúpnej zmluvy o predaji tohto bytu žalobcovi a jeho manželke zo dňa 30.9.2009.

Nepomenovanou zmluvou si usporiadali žalobca a žalovaná vzťahy k bytu, otázku finančného vysporiadania a otázku zrušenia trvalého bydliska žalovanej. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná pri týchto jednaniach uviedla žalobcu do omylu, resp. že by na neho vytvárala nátlak, ktorý by mal viesť k odstúpeniu od zmluvy, resp. k neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle a 49a . Žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a ani z vykonaného dokazovania pred súdom takéto okolnosti neboli zistené. Žalobca predmetný návrh doručil 23.12.2011,

ako sám uviedol, ako reakciu na to, že žalovaná podala po výplate finančnej čiastky 16.600 eur návrh na zvýšenie výživného v prospech spoločného syna. Skutočnosť, že sa nemohlo jednať o žiadnu tieseň alebo nátlak, ktorým bola ovplyvňovaná vôľa žalobcu svedčí, že finančné prostriedky, na ktorých sa dohodli účastníci, odovzdával žalobca osobne žalovanej a dve posledné splátky jej priamo doniesol do jej rodinného domu. Žalobca vedel, na čo tieto finančné prostriedky z vyrovnania za byt žalovaná použije, t.j. na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom dome, ktorou chcela zlepšiť bývanie ich spoločného dieťaťa. Nakoniec aj čestné potvrdenia vyhotovoval sám žalobca so svojou manželkou, ktoré všetci traja podpísali. Tieto skutočnosti preto svedčia tvrdeniam žalovanej, že v zmysle , medzi účastníkmi došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, ktorou si vyriešili otázky bývania, finančného vyrovnania, riešenia otázky trvalého bydliska žalovanej a na základe ktorej sa žalobca zaviazal vyplatiť žalovanej 16.600 eur, teda prevzal tento záväzok, ktorý aj dobrovoľnej splnil. Predmetná dohoda neodporuje účelu a má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a je aj v súlade s , podľa ktorého účastníci občianskoprávneho vzťahu si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovenia zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Za takejto situácie sa nemôže potom jednať o bezdôvodné obohatenie, ktoré žiadal žalobca vydať z dôvodu, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu, resp. že išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa preto takúto žalobu musel zamietnuť.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru súd pri svojom rozhodovaní nesprávne vyhodnotil vzájomný vzťah jednotlivých dôkazov, keď čestným prehláseniam zo dňa 25. 12. 2009, 4. 4. 2010 a 13. 6. 2010 priznal dôkaznú spôsobilosť vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých došlo k uzatvoreniu dohody, ak bola uzatvorená, a k dôvodom jej uzatvorenia. Uvedené listinné dôkazy v tomto smere nemajú a nemôžu mať žiadnu vypovedaciu hodnotu, keď sú len potvrdením o prijatej platbe a dôvodoch jej poskytnutia, nie titulom pre jej poskytnutie. Akýkoľvek doklad potvrdzujúci prijatie platby sám osebe nemôže byť dôkazom o jej dobrovoľnom poskytnutí zo strany odovzdávajúceho. K uvedeným skutočnostiam majú vypovedaciu hodnotu len vyjadrenia účastníkov právneho úkonu, resp. svedecké výpovede zúčastnených svedkov. V tejto súvislosti sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s protichodnými tvrdeniami účastníkov konania, pričom odôvodnenie rozsudku neobsahuje ani úvahu súdu o tom, prečo tvrdenie žalobcu a s ním zhodnú výpoveď svedkyne J., vyhodnotil ako nepravdivú a naproti tomu tvrdenie žalovanej, ktoré nie je potvrdené žiadnym relevantným dôkazom, pričom všetky jej tvrdenia o spolupráci a postupe s Bytovou agentúrou rezortu MOSR boli touto organizáciou popreté, považoval súd za vierohodnú a pravdivú. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že súd pri vyhodnocovaní dôkazov postupoval v rozpore s ust. a nasl. , čo v konečnom dôsledku má za následok, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má tiež za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú pri rozhodovaní súdu o trovách konania, postupom podľa ust. náhradu trov konania v spore úspešnej sporovej strane nepriznať. Ďalej odvolateľ v odvolaní uviedol, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaná si vynútila prevzatie záväzku na poskytnutie plnenia vo výške 16.600 Eur vo forme opakovaných telefonátov jemu a jeho manželke, hrozbou opätovného nasťahovania sa do bytu, tvrdením, že na poskytnutie takéhoto plnenia má zákonný nárok. Za uvedených skutkových okolností nie je možné v prípade takto prevzatého záväzku hovoriť o právnom úkone, ktorý bol uzatvorený slobodne a bez omylu na strane žalobcu. Čo malo byť obsahom nepomenovanej dohody medzi účastníkmi konania, ktorej uzatvorenie tvrdila žalovaná, čo si súd bez ďalšieho osvojil, nie je jasné doteraz, keď jej obsah doteraz nikto nekonkretizoval a nie je uvedený ani v rozsudku. Podľa názoru žalobcu, ak súd prijal záver, že medzi účastníkmi bola uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva, resp. dohoda, mal v rozsudku jednoznačne uviesť jej predmet a obsah tak, aby nevznikali pochybnosti o jej určitosti a tým aj určitosti záväzkov z nej vyplývajúcich. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že v prípad, ak aj súd konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dohody podľa ust. , táto ako právny úkon bola z dôvodu nedostatku slobody vôle a z dôvodu neurčitosti absolútne neplatná podľa ust. a z dôvodu omylu relatívne neplatná podľa ust. , pričom výzvu žalobcu na vydanie peňažného plnenia zo dňa 22. 11. 2011 treba v tomto kontexte a v súlade s ust. za dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Odvolateľ poukázal aj na morálny rozmer konania žalovanej, ktorá za vyššie uvedených skutkových okolností, pričom podľa presvedčenia žalobcu konala v snahe zvrátiť následky svojho rozhodnutia byt naďalej neužívať a umožniť jeho užívanie žalobcovi, tak ako

bolo pôvodne dohodnuté, keď ho žalobca opúšťal, po tom, čo sa stalo zrejmým, že tento bude môcť byť odkúpený zo strany nájomcu. Podľa názoru odvolateľa je podľa ust. v rozpore s dobrými mravmi prijať plnenie od osoby konajúcej v omyle vo vzťahu k oprávnenosti nároku, v tiesni vyvolanej prijímateľom nároku a bez akéhokoľvek protiplnenia. Akýkoľvek opačný názor, resp. záver znamená popretie zmysle existencie príslušných ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Z vyššie uvedených dôvodov má odvolateľ za to, že v prvom rade bolo žalovanej z jeho strany poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 344,75 Eur.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v ostatnom odkazuje.

Odvolací súd vo vzťahu k námietkam odvolateľa uvedeným v odvolaní poukazuje na to, že v priebehu celého konania sa žalobcovi nepodarilo preukázať, žeby konal v tiesni, pri bezprávnej vyhrážke alebo fyzickom násilí a taktiež nekonal v omyle. Žalobca finančné prostriedky, na ktorých sa dohodli so žalovanou, odovzdával osobne a dve posledné splátky jej priamo doniesol do jej rodinného domu. Nepomenovanou zmluvou podľa účastníci vyriešili otázky bývania finančného vyrovnania, riešenia otázky trvalého bydliska žalovanej a odvodeného práva bývania žalovanej a jej maloletého syna v predmetnom byte.

Vo vzťahu k namietanému vzájomnému hrubému nepomeru odvolaciemu súdu nedá nepripomenúť, že žalobca spolu s manželkou získali do bezpodielového spoluvlastníctva trojizbový byt so spoluvlastníckymi podielmi za kúpnu cenu 7.236,92 Eur. Je nepochybné, že v uvedenom byte mala odvodené právo bývania žalovaná spolu so synom. Vzájomné plnenie žalobcom žalobkyni podľa dohody nepredstavuje vzájomný hrubý nepomer, napokon žalobca nepreukázal, že konal v tiesni ( ).

Vo vzťahu k namietaným dobrým mravom zo strany odvolateľa odvolací súd pripomína, že žalovaná finančné prostriedky z vyrovnania za byt použila na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom dome, ktorou chcela vylepšiť bývanie ich spoločného dieťaťa.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobrými mravmi v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských, kultúrních a mravních pravidel chování, který je vlastní obecně uznávaným vzájomným vzťahům mezi lidmi a mravním princípům společenského řádu a které v historickém vývoji osvědčil jistou neměnnost vystihující podstatné historické tendence jsou zdíleny rozhodující části společnosti a mají povahu norem základních (jsou například rozsudek Nejvyššího soudu ČR ze dne 30. 9. 1998 sp. zn. uveřejněný pod č. 5 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2001 a rozsudek Nejvyššího soudu ČR ze dne 29. 5. 1997 sp. zn. uveřejněný pod č. 16 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek ročník 1998), který je konformní se závěrem obsaženým v náleze Ústavního soudu ze dne 26. 2. 1998 sp. zn. uveřejněným pod č. 14 ve Sbírce nálezů a uznesení Ústavního soudu ČR ročník 1998, který za dobré mravy považuje souhrn etických, obecně zachovávaných a uznávaných zásad, jejiž dodržování je mnohdy zajišťováno i právními normami tak, aby každé jednání bylo v souladu s obecními morálními zásadami demokratické společnosti.

Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že ak žalovaná finančné prostriedky použila na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom dome, ktorou chcela zlepšiť bývanie spoločného dieťaťa účastníkov, tak nemohla konať v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd vo vzťahu k aplikácii ust. poukazuje na to, že žalobcovi sa v priebehu odvolacieho konania nepodarilo preukázať svoje majetkové pomery, ktoré by opodstatňovali postup v zmysle ust. (žalobcov príjem mesačne činí 648 Eur brutto), navyše žalovanej bolo uznesením Okresného súdu Prešov priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podaný odpor.

Za takejto situácie, keď všetky námietky odvolateľa v odvolaní sú neopodstatnené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. s poukazom na ust. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd úspešne žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov na právnom zastúpení za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu (jeden úkon za 336,94 Eur + 1x režijný paušál 7,81 Eur, spolu 344,75 Eur), na ktoré žalobcu zaviazal zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Staroňa, advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.