Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-68-2015.pdf
PDF · 129.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. F. K., J. XXX/ X, R. H., zastúpeného Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, Farská 34, Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. februára 2015 č. KRPZ-NR-KDI-10/2015-SK, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 14. 04. 2015 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 02. 2015 č. KRPZ-NR-KDI-10/2015-SK, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Nitra, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 28. 11. 2014 č. p.: ORPZ-NR-OD12-980/2014-Pr. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta 450,- eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ako i povinnosť uhradiť trovy konania. Priestupku sa žalobca dopustil tým, že dňa 06. 10. 2014 v ranných hodinách viedol motorové vozidlo P. P. s evidenčným č. R. XXXZ. po ceste III/064033 v obci Nitrianske Hrnčiarovce na S. ulici a pred domom č. XXX v smere do centra Nitry sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho došlo k bočnému stretu (spätným zrkadlom) s vozidlom zn. R. XXX s evidenčným č. R. XXXE., ktoré bolo v tom čase odparkované na pravej krajnici cesty, pričom na mieste dopravnej nehody nezastavil, neoznámil dopravnú nehodu polícii a z miesta odišiel s vozidlom preč. Týmto konaním žalobca porušil ust. § 4 ods. 1, písm. c/, § 65 písm. a/, § 66 ods. 2, písm. a/, d/, e/, i/ (s poukazom na § 137 ods. 2, písm. c/ - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného napáda v celom rozsahu, nakoľko žalovaný nebral do úvahy a nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so skutočnosťou, že na žalobcu počas a následne i po bočnom strete s vozidlom zn. N. XXX s evidenčným číslom R. XXXE. prišla náhla nevoľnosť, čo potvrdzuje i jeho vysvetlenie, ktoré podal dňa 07. 10. 2014, ako i skutočnosť, že po samotnom incidente, ale i v nasledujúci deň nešiel do práce. Tejto objektívnej a závažnej skutočnosti (náhlej nevoľnosti) mala byť venovaná v napádanom rozhodnutí väčšia pozornosť, pretože vysporiadanie sa s ňou má podstatný vplyv na samotné rozhodnutie žalovaného. Bol toho názoru, že vyššie uvádzaná závažná skutočnosť mala podstatný a rozhodujúci vplyv na jeho konanie pri riešení samotného skutku a mala byť podrobnejšie a komplexnejšie rozobraná a zohľadnená i pri
určení druhu a výšky sankcie. Vzhľadom na okolnosti samotného skutku a nedostatočné objasnenie rozhodujúcich skutočností, považoval žalobca za nesprávny názor žalovaného o posúdení skutku ako dopravnej nehody, a nie škodovej udalosti, pričom žalovaný tento svoj názor presvedčivo a hodnoverne nezdôvodnil. V prípade posúdenia skutku ako škodovej udalosti a nie dopravnej nehody by sa nejednalo ani o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
Žalobca taktiež poukázal na ust. § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa správny orgán musí zaoberať všetkými relevantnými dôkazmi, ako aj tvrdeniami účastníkov a prihliadať na všetky okolnosti prípadu, ako i na osoby účastníkov. Uloženú sankciu považoval za neprimerane vysokú a prísnu vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ale najmä vzhľadom na jeho osobu, nakoľko je bezúhonný, pracujúci a pri výkone jeho funkcie je nevyhnutné premiestňovať sa motorovým vozidlom.
Bol toho názoru, že žalovaný nesprávne posúdil dôkaznú situáciu, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a nedostatočne zdôvodnil skutočnosť, ktorá mala podstatný vplyv na jeho konanie. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu nespĺňa podmienku zákonnosti a vyššie uvedené pochybenia žalovaného závažným spôsobom zasiahli do jeho práv. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci, pričom v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 02. 2015.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04. 05. 2015 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na ust. § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sú taxatívne vymedzené podmienky, za ktorých je možné skutok kvalifikovať ako škodovú udalosť. Toto ustanovenie pojednáva o tom, čo musí byť splnené, aby udalosť cestnej v cestnej premávke nebola považovaná na dopravnú nehodu, ale za škodovú udalosť. V prípade nesplnenia si čo i len jednej povinnosti účastníka škodovej udalosti nemôže byť takáto udalosť zákonne považovaná za škodovú udalosť, ale za dopravnú nehodu. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že zo strany žalobcu neboli splnené povinnosti účastníka škodovej udalosti. Je dôležité uviesť, že žalobca zo svojho mobilného telefónu vyrozumel osobu, ktorú požiadal, aby mu zabezpečila odvoz domov, čo dostatočne odôvodňuje záver, že mal možnosť, či už sám telefonicky alebo požiadaním osoby, ktorá mu zabezpečila odvoz domov, vyrozumieť políciu v predmetnej veci, aby táto mohla byť riešená. Žalobca nepopiera, že došlo ku kontaktu s odparkovaným vozidlom a nepopiera ani tú skutočnosť, že zotrval na mieste dopravnej nehody.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva a je zrejmé, že žalobca sa v čase zrážky plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čo potvrdil i vo svojej výpovedi dňa 07. 10. 2014, keď uviedol, že v čase zrážky s druhým vozidlom chcel pozrieť do spolujazdcovho kastlíka. Za predpokladu, že žalobca pociťoval nevoľnosť pri vedení motorového vozidla, bolo jeho povinnosťou vozidlo zastaviť z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na ust. § 22 ods. 2 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je možné za priestupok uložiť pokutu od 300,- eur do 1.300,- eur a zákaz činnosti od jedného roka do piatich rokov a taktiež i na ust. § 12 ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Správny orgán pri určovaní druhu a výmery sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania, na jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako i na mieru zavinenia a osobu páchateľa. Pri ukladaní sankcie boli vzaté do úvahy priťažujúce i poľahčujúce okolnosti a žalobcovi bola uložená pokuta v dolnej polovici sadzby stanovenej zákonom a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v najnižšej možnej hranici zákonom stanovenej.
Dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané, dostatočne preukazujú skutočnosť, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu, nesplnil si svoje povinnosti ako účastník dopravnej nehody, a tým sa dopustil priestupkov podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, boli zistené a získané zákonným spôsobom a správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne posúdil dôkazovú
situáciu a zhodnotil všetky dostupné dôkazy a žalobcovi dostatočne preukázal spáchanie priestupku. Pri rozhodovaní v merite veci vychádzal správny orgán zo základných zásad správneho konania zakotvených v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vrátane zásady materiálnej pravdy.
Námietky uvádzané v žalobe považoval žalovaný za nedôvodné s poukazom na preukázateľne zadokumentovanú materiálnu situáciu vyplývajúcu zo spisového materiálu a zo strany žalobcu ide podľa názoru žalovaného o účelovú snahu vyhnúť sa právnej zodpovednosti za dopravný priestupok.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 02. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a právny zástupca žalobcu sa v lehote 15 dní nevyjadril k výzve súdu doručenej mu dňa 20. 05. 2015 ohľadne prejednania veci bez nariadenia pojednávania, pričom súd k výzve pripojil doložku, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že žalobca nemá námietky proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a verejné vyhlásenie rozsudku nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 18. 11. 2015.
Z predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 06. 10. 2014 spísaného o 10,51 hodine, došlo v obci v Nitrianske Hrnčiarovce, na S. ulici č. XXX k dopravnej nehode, a to tak, že neznámy vodič jazdiaci na neznámom vozidle po ceste III/064033 v Nitrianskych Hrnčiarovciach v smere na Nitru sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho došlo k bočnému stretu s odparkovaným motorovým vozidlom na pravej krajnici cesty s evidenčným číslom R. XXXE. a k poškodeniu ľavej časti tohto vozidla (spätné zrkadlo) s celkovou škodou 100,- eur. Ako príčina dopravnej nehody je uvedené porušenie povinnosti vodiča, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke. V ten istý deň, t. j. 06. 10. 2014, bola spísaná i zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, z ktorej vyplýva, že nehoda, resp. udalosť bola preverovaná na základe telefonátu svedka na políciu a možný páchateľ priestupku jazdil na vozidle s evidenčným číslom R. XXXZ.. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody je opísaná dopravná situácia na mieste nehody, opis stôp, postavenie vozidla s evidenčným číslom R. XXXE., pričom miesto dopravnej nehody bolo fotograficky zadokumentované a bol vyhotovený i náčrtok miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia stojacich vozidiel s evidenčnými číslami R. XXXE. a R. XXXZ.. Taktiež bola dňa 06. 10. 2014 v čase od 08,45 hod. do 09,00 hod. vykonaná obhliadka veci, a to vozidla zn. P. P s evidenčným číslom R. XXXZ. na parkovisku pred obchodom s potravinami „U Piša“ na S. ulici v Nitre, ktoré malo poškodenú pravú prednú časť, konkrétne predné spätné zrkadlo, o čom bola v uvedený deň spísaná zápisnica.
Súčasťou predloženého administratívneho spisu je záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 06. 10. 2014, spísaný s S. J., E. I. (majiteľ poškodeného vozidla zn. N. XXX s evidenčným číslom R. XXXE.), JUDr. K. K., Ing. C. I. a T. D.. Vodič jazdiaci s vozidlom zn. P. P R. s evidenčným číslom XXXZ. Ing. F. K. podal v predmetnej veci vysvetlenie dňa 07. 10. 2014 a uviedol, že dňa 06. 10. 2014 okolo 07,30 hod. jazdil s týmto služobným motorovým vozidlom po S. ulici v Nitrianskych Hrančiarovciach, keď mu prišlo nevoľno a z toho dôvodu vozidlo odparkoval pri potravinách „U Piša“. Predtým v jednom úseku cesty nechtiac drgol pravým predným zrkadlom do ľavého predného zrkadla odstaveného vozidla pozdĺž pravej krajnice. V danej chvíli zle reagoval na danú situáciu z dôvodu nevoľnosti a vozidlo následne odparkoval pre potravinami „U Piša“. Následne volal zo súkromného telefónu svojej mame, ktorá zabezpečila jeho odvoz domov a uvedenú udalosť chcel nahlásil na druhý deň, kedy sa už cítil dobre a nevyhľadal ani lekára. Taktiež uviedol, že v čase zrážky s druhým vozidlom sa chcel pozrieť do spolujazdcovho kastlíka, čo aj urobil a vtedy nastal stret so spätnými zrkadlami. Uvedenú udalosť spôsobila kombinácia jedného s druhým.
Ďalšie vysvetlenie podal dňa 08. 10. 2014, kedy na otázku, či vedel o tom, že došlo ku kontaktu s druhým motorovým vozidlom, uviedol, že reagoval na zvuk stretu spätných zrkadiel, čo spozoroval aj
opticky zavretím pravého spätného zrkadla vozidla, na ktorom jazdil. Z dôvodu náhlej nevoľnosti vozilo odstavil o niečo ďalej a vec chcel riešiť, keď mu bude lepšie. Je si vedomý, že opustil miesto dopravnej nehody. Správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci zadovážil i odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná doprava Ing. Josefa Veverku pod č. 111/2014 zo dňa 10. 10. 2014, zo záverov ktorého vyplýva, že spôsob poškodenia pravého spätného zrkadla motorového vozidla zn. P. P. s evidenčným č. R. XXXZ. a ľavého spätného zrkadla vozidla N. s evidenčným číslom R. XXXE. zodpovedá popísanému stretu oboch vozidiel, t. j. nárazu vozidla zn. P. P. pravým spätným zrkadlom do ľavého spätného zrkadla vozidla zn. N. a vodič vozidla zn. P. P. mal možnosť zaregistrovať, že pravým spätným zrkadlom svojho vozidla narazil do ľavého spätného zrkadla odstaveného vozidla zn. N.. Následne bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vec bola preložená na ďalšie priestupkové konanie.
Na prejednanie dopravného priestupku zo dňa 06. 10. 2014 podľa ust. § 22 ods. 1, písm. b/, g/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov správny orgán prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 28. 11. 2014, na ktoré predvolal žalobcu. Bolo mu oznámené, že je obvinený zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ vyššie citovaného zákona a bol mu oznámený i spôsob, akým sa mal priestupku dopustiť. Žalobca uviedol, že v predmetnej dopravnej nehode sa už vyjadril a svojich výpovedí sa pridržiava. Je si vedomý, čoho sa dopustil, škodu na druhom vozidle zaplatil v hotovosti poškodenému. Potvrdil, že mu bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a nemal žiadne doplňujúce návrhy. Správny orgán prvého stupňa dňa 28. 11. 2014 za prítomnosti žalobcu vo veci rozhodol tak, že žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1, písm. b/, g/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 28. 11. 2014 žalobca viedol motorové vozidlo P. P. s evidenčným č. R. XXXZ. po ceste III/064033 v obci Nitrianske Hrnčiarovce na S. ulici a pred domom č. XXX v smere do Nitry sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho došlo k bočnému stretu (spätným zrkadlom) s vozidlo zn. N. XXX s evidenčným č. R. ktoré bolo v tom čase odparkované na pravej krajnici cesty, pričom na mieste dopravnej nehody nezastavil, neoznámil dopravnú nehodu polícii a s vozidlom odišiel preč. Žalobca svojim konaním porušil ust. § 4 ods. 1, písm. c/, § 65 písm. a/, § 66 ods. 2, písm. a/, d/, e/, i/ (s poukazom na § 137 ods. 2, písm. c/ - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola mu uložená pokuta 450,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie (ktorého dôvody sú prakticky totožné s dôvodmi podanej žaloby), v ktorom namietal nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, neprihliadanie na poľahčujúce okolnosti (ku skutku sa priznal, svoje konanie oľutoval a škodu promptne uhradil poškodenému) pri ukladaní sankcie, ako i na nevoľnosť v čase nehody, ktorá mohla zapríčiniť jeho skratové konanie a nebola v plnom rozsahu zohľadnená. Z tohto dôvodu namietal i posudzovanie predmetnej udalosti ako dopravnej nehody, nakoľko náhla nevoľnosť mala vplyv na jeho skratové konanie. Nestotožnil sa ani s tým, že by sa malo jednať o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval i žalovaný a to dňa 16. 02. 2015, ktorý podané odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. 11. 2014 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Podľa § 4 ods. 1, písm. c/, zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom do 31. 12. 2014, vodič je povinný c/ venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 64 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a/ sa usmrtí alebo zraní osoba, b/ sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c/ uniknú nebezpečné veci alebo d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a/ nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b/ je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa § 65 vyššie citovaného zákona, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný a/ bezodkladne zastaviť vozidlo, b/ zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.
Podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 5, 6, vyššie citovaného zákona, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. (ods. 1) Účastník dopravnej nehody je povinný a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b/ poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c/ urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e/ zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f/ urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g/ umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h/ preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, i/ bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. (ods. 2) Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy. (ods. 3) Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. (ods. 5) Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. (ods. 6)
Podľa § 137 ods. 2, písm. c/, vyššie citovaného zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je c) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 12 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/, ods. 2 písm. a/, c/, e/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b/ ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, k/ iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, Za priestupok podľa odseku 1 a/ písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, c/ písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov, e/ písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.
Podľa § 249 ods. 1, 2 OSP, konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 02. 2015, ako i postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. 11. 2014.
Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva, že osobitnou náležitosťou žaloby v správnom súdnictve je určenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu. Žalobca musí nielen tvrdiť nezákonnosť napádaného rozhodnutia alebo postupu, ale musí uviesť rozsah, v akom žiada rozhodnutie a postup preskúmať z hľadiska ukrátenia jeho práv. Súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v rozsahu dôvodov žaloby, pričom žalobca by mal uviesť všetky dôvody nezákonnosti, dostatočne ich konkretizovať skutkovou aj právnou kvalifikáciou žaloby.
S poukazom na uvedené súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 02. 2015 vychádzal výlučne z obsahu podanej žaloby, v ktorej žalobca namietal predovšetkým to, že správne orgány sa nezaoberali dôvodmi jeho konania vyvolaného náhlou nevoľnosťou, pričom tejto skutočnosti mala byť podľa názoru žalobcu venovaná väčšia pozornosť, nakoľko náhla nevoľnosť mala podstatný vplyv na jeho konanie počas samotného incidentu ako i následne po ňom Náhla nevoľnosť mala byť zohľadnená i pri ukladaní sankcie a jej výšky. Namietal i to, že danú udalosť správne orgány posúdili ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť, pričom takúto kvalifikáciu nedostatočne zdôvodnili a opätovne nezohľadnili takú podstatnú skutočnosť, akou bola náhla nevoľnosť.
V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa po objasňovaní priestupku a po vykonaní ústneho pojednávania so žalobcom dospel k záveru, že žalobca sa dňa 06. 10. 2014 v čase o 07,45 hod. v obci Nitrianske Hrnčiarovce na S. ulici pri dome č. XXX dopustil dopravného priestupku, keď viedol motorové vozidlo zn. P. P. s evidenčným č. R. XXXZ. v smere do centra Nitry tak, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho došlo k bočnému stretu (spätným zrkadlom) s vozidlom zn. N. XXX s evidenčným č. R. XXXE., ktoré bolo v tom čase odparkované na pravej krajnici cesty. Žalobca bol dňa 07. 10. 2014 vypočutý, pričom potvrdil, že došlo k zrážke s druhým motorovým vozidlom na vyššie označenom mieste, a to v zmysle stretu spätných zrkadiel. Bolo to v čase, keď išiel do práce a prišlo mu nevoľno a z toho dôvodu chcel vozidlo odparkovať na odstavnú plochu, resp. na parkovisko, čo sa mu podarilo pri potravinách „U Piša“. Zároveň však uviedol, že v čase zrážky sa chcel pozrieť do spolujazdcovho kastlíka, čo i urobil a vtedy nastal stret spätných zrkadiel na vozidlách. Následne dňa 08. 10. 2014 opätovne potvrdil, že o kontakte s druhým motorovým vozidlom vedel a reagoval na zvuk stretu spätných zrkadiel, čo spozoroval i opticky, keď sa zavrelo
pravé spätné zrkadlo na jeho vozidle. Podľa odborného vyjadrenia znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel Ing. Josefa Veverku zo dňa 10. 10. 2014 vodič vozidla zn. P. C5 s evidenčným č. R. XXXZ. mal možnosť registrovať, že pravým spätným zrkadlom svojho vozila narazil do ľavého spätného zrkadla odstaveného vozidla N. XXX s evidenčným č. R. XXXE.. N. spätných zrkadiel (pravého na vozidle žalobcu a ľavého na odstavenom vozidle N. XXX) nasvedčuje i fotodokumentácia nachádzajúca sa v predloženom administratívnom spise. Nepochybne teda došlo dňa 06. 10. 2014 ku zrážke dvoch motorových vozidiel tak, ako je to vyššie opísané, pričom žalobca túto zrážku sám zapríčinil a taktiež ju i zaregistroval, čo nebolo sporné a čo i sám potvrdil.
Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne rozlišuje udalosti v cestnej premávke na dopravné nehody a škodové udalosti. Imanentným znakom škodovej udalosti je vznik škody, a to v priamej súvislosti s premávkou vozidla. Existencia škody na oboch motorových vozidlách v súvislosti s konaním žalobcu bola objektívne zistená a preukázaná. Škodová udalosť môže byť za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok považovaná za dopravnú nehodu. Správne orgány podľa názoru súdu správne posúdili predmetnú udalosť v cestnej premávke (zrážku dvoch motorových vozidiel spätnými zrkadlami) ako dopravnú nehodu, a to s poukazom na ust. § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca, ktorý jednoznačne škodovú udalosť zapríčinil (čo ani v priebehu konania nepoprel), si nesplnil povinnosti, ktoré zákon ukladá účastníkovi škodovej udalosti a ktoré sú uvedené v ust. § 66 ods. 6 citovaného zákona a z miesta zrážky odišiel, čo bolo dostatočne preukázané a nepoprel to ani žalobca.
Vyššie uvedené bolo potrebné zdôrazniť vzhľadom na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe a na potvrdenie správnosti kvalifikácie škodovej udalosti zapríčinenej žalobcom ako dopravnej nehody.
V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že na jeho konanie mala podstatný a rozhodujúci vplyv taká závažná skutočnosť, akou bola náhla nevoľnosť a s týmto sa mali správne orgány komplexnejšie vysporiadať v tom zmysle, že túto skutočnosť mali zohľadniť pri určovaní druhu a výšky uloženej sankcie. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i záznam o podaní vysvetlenia spísaný so žalobcom dňa 07. 10. 2014 vyplýva, že dňa 06. 10. 2014 mu nebolo po zdravotnej stránke najlepšie, ale cítil sa spôsobilý viesť motorové vozidlo, pričom v priebehu jazdy mu prišlo nevoľno a chcel s vozidlom zastaviť. Zároveň ale uviedol, že nechtiac drgol svojim pravým predným zrkadlom do ľavého predného zrkadla odstaveného motorového vozidla, pričom v čase zrážky sa chcel pozrieť do spolujazdcovho kastlíka, čo aj urobil a nastal stret spätných zrkadiel. Následne vozidlo zaparkoval na parkovisku pred potravinami „U Piša“ a súkromným telefónom zavolal svojej mame, ktorá mu zabezpečila odvoz domov a následne i premiestnenie motorového vozidla s ktorým jazdil. V priebehu dňa sa však jeho zdravotný stav zlepšil a lekársku pomoc nevyhľadal. V ďalšej výpovedi dňa 08. 10. 2015 uviedol, že si je vedomý, že opustil miesto dopravnej nehody a vec chcel riešiť akonáhle mu bude lepšie. Na týchto výpovediach zotrval i na pojednávaní.
S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu súd dospel k tomu záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik náhlej nevoľnosti, ktorá podľa jeho tvrdenia mala byť príčinou jeho konania dňa 06. 10. 2014 (zrážky spätným zrkadlom s iným motorovým vozidlom, opustenia miesta, kde došlo k zrážke a porušenia povinností účastníka škodovej udalosti uvedených v ust. § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nevyhľadal ani lekársku pomoc. Príčinou zrážky vozidla, na ktorom jazdil žalobca s vozidlom zn. N. XXX, ktoré bolo odstavené na krajnici na S. ceste v Nitrianskych Hrnčiarovciach pred domom č. XXX bola i podľa názoru súdu skutočnosť, že žalobca porušil povinnosť vodiča motorového vozidla zakotvenú v ust. § 4 ods. 1, písm. c/, zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2014, a to povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Tomuto nasvedčuje i tvrdenie samotného žalobcu v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 07. 10. 2014, že v čase zrážky s druhým motorovým vozidlom sa chcel pozrieť do spolujazdcovho kastlíka, čo aj urobil a vtedy nastal stret vozidiel. Uvedeným konaním (porušením povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda) sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22, ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Ako už bolo vyššie uvedené, zrážku motorových vozidiel spätnými zrkadlami, bolo potrebné kvalifikovať ako dopravnú nehodu, a to s poukazom na ust. § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca porušil povinnosti účastníka škodovej udalosti uvedené v ust. § 66 ods. 6 tohto zákona a z miesta zrážky vozidiel odišiel, čo odôvodnil náhlou, ale žiadnym spôsobom nepreukázanou nevoľnosťou. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca svojím mobilným telefónom bol schopný požiadať o pomoc svoju matku, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach oznámiť škodovú udalosť i polícii, resp. požiadať svoju matku, aby tak urobila za neho. Dôvod, pre ktorý tak žalobca neurobil bezprostredne po zrážke vozidiel (a neurobil tak ani potom, ako sa v priebehu dňa 06. 10. 2014 jeho zdravotný stav zlepšil) a z miesta odišiel je zrejme známy len jemu.
Zrážku vozidla žalobcu s vozidlom odstaveným dňa 06. 10. 2014 v ranných hodinách na S. ulici v Nitrianskych Hrnčiarovciach pred domom č. XXX bolo teda potrebné kvalifikovať ako dopravnú nehodu a následné konanie žalobcu ako porušenie povinností účastníka dopravnej nehody, a to porušenie povinnosti podľa ust. § 65 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2014 (bezodkladne zastaviť vozidlo), porušenie povinností podľa ust. § 66 ods. 2, písm. a/, d/, e/, i/ (ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej nehody alebo sa na toto miesto bezodkladne po privolaní pomoci vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje, ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečiť prostredníctvom Policajného zboru) tohto zákona. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22, ods. 1, písm. b/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení í neskorších predpisov (písm. b/, t. j. bezodkladne nezastavil vozidlo alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, resp. písm. k/, t. j. iným konaním ako je uvedené v písmenách a/ až j/ tohto zákona porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu). S poukazom na ust. § 137 ods. 2, písm. c/, zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa jednalo o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko v jeho dôsledku vznikla dopravná nehoda, pričom za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky sa považuje i nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti a tieto povinnosti si žalobca jednoznačne nesplnil.
Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že správne orgány nedostatočne zdôvodnili skutočnosť, ktorá mala podstatný vplyv na jeho konanie, pričom za túto skutočnosť považoval náhlu nevoľnosť a bol toho názoru, že táto jeho zdravotná indispozícia sa mala premietnuť i do druhu a výšky uloženej sankcie. Tieto námietky žalobca uvádzal už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňovému správnemu orgánu a žalovaný sa podľa názoru súdu vo svojom rozhodnutí s týmito námietkami dostatočne a zákonným spôsobom vysporiadal. Nemohol však prihliadať na tvrdenia žalobcu o jeho náhlej nevoľnosti, nakoľko v priebehu priestupkového konania žalobca nepredložil žiadny dôkaz o jeho zhoršenom zdravotnom stave, resp. jeho zdravotnej indispozícii dňa 06. 10. 2014 v ranných hodinách v čase dopravnej nehody.
Žalobca sa jednoznačne dopustil viacnásobného porušenia pravidiel a predpisov v cestnej premávky a sankcia (pokuta 450,- eur) mu bola uložená podľa ust. § 22 ods. 2, písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, teda podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný (ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody), t. j. priestupok podľa ust. § 22 ods. 1, písm. b/ tohto zákona, za ktorý možno uložiť pokutu od 300,- do 1.300,- eur, pretože za priestupok podľa ust. § 22 ods. 1, písm. g/, k/ tohto zákona možno uložiť len pokutu 150,- eur do 800,- eur, resp. pokutu od 60,- eur do 300,- eur. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženej sankcie (pokuta 450,- eur a trest zákazu činnosti v trvaní 12 mesiacov), súd je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa uložil sankcie na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, pričom ich i dostatočne zdôvodnil a to jednak tým, že ide o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom (nakoľko v jeho dôsledku vznikla dopravná nehoda, pričom za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky sa považuje i nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej
udalosti) ako i tým, že prihliadol na osobu žalobcu, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia od rolu 1980 a za ten čas mal len tri priestupky, a pod.
S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 16. 02. 2015 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. 11. 2014 potvrdil. Podľa názoru súdu sa žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol dodržaný i procesný postup vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol po skončení objasňovania priestupku riadne predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mu bolo oznámené, že je obvinený zo spáchania konkrétnych priestupkov, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť, bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich získania, pričom nemal žiadne námietky ani doplňujúce návrhy, čo potvrdil i svojim podpisom.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodne podanú, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).