Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-375-2013.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: X.. W. J. - T. P., I. K. N. S.. K. XXXX/X, XXX XX T., X.Č.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.627,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.627,97 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.627,97 eur od 04.11.2009 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.627,97 eur od 04.01.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 5,43 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 190,03 eur a náhradu iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume 97,50 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.627,97 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.627,97 eur od 04.11.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.627,97 eur od 04.01.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 5,43 eur, a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 17.04.2009 na zmenkovú sumu 1.627,97 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 04.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 04.11.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ nezaplatil ani zmenkovú sumu, ani úroky. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant preto nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu pripojil zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.
Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou na území Českej republiky, odporca je fyzickou osobou
- podnikateľom (živnostníkom) s obchodným menom a miestom podnikania v čase vystavenia zmenky: Ing. Rudolf Králik - NISA, miesto podnikania Krušovská 2058/D, 955 01 Topoľčany, IČO: 17 621 569. V čase vyhlásenia rozsudku (19.11.2015) s obchodným menom a miestom podnikania: Ing. Rudolf Králik
- TOPTEN Consulting, miesto podnikania J. Matušku 2148/2, 955 01 Topoľčany, IČO: 17 621 569. Odporca nie je v postavení spotrebiteľa, keďže zmenku vystavil a podpísal ako fyzická osoba - podnikateľ (živnostník) s miestom podnikania na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporca má bydlisko, resp. miesto podnikania, v obvode Okresného súdu Topoľčany.
Po doručení návrhu na uvedený súd, tunajší súd postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému súdu Nitra, v zmysle ust. § 104a ods. 1, 2 O. s. p., v spojení s ust. § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9Ncb/44/2013-21 zo dňa 21.06.2013 vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Nitra s postúpením veci, s poukazom na to, že ak Slovenská republika oznámila podľa článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť všeobecných okresných súdov (nie súdov s kauzálnou príslušnosťou) a návrh bol podaný na súd príslušný podľa bydliska odporcu, ani pri závere, že ide o nárok zo zmenky, nemôže byť miestne príslušným súd určený podľa § 10 ods. 1, 2 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Preto určil, že vo veci je mieste príslušný Okresný súd Topoľčany.
Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd, alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa čl. 5 bod 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Podľa čl. 5 bod 2 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.
Podľa čl. 5 bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 bolo doručované vzorové tlačivo „C“ odporcovi na odpoveď. Tlačivo „C“ bolo odporcovi dourčené do vlastných rúk dňa 22.02.2014 (č. l. 41). Odporca neodpovedal do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a ani doteraz sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril.
Rozhodné procesné právo je upravené v čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 tak, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Procesné právo Slovenskej republiky týkajúce sa občianskeho súdneho konania je upravené zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 115 ods. 1 OSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Osobitným predpisom v zmysle poznámky 13aa) je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa § 156 od. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa citovaného ustanovenia § 156 ods. 1 OSP v spojení s citovaným čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a v nadväznosti na citovaný čl. 7 bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, dňa 19.11.2015 o 11:00 hod. bez nariadenia pojednávania podľa citovaného ustanovenia § 115 ods. 1 OSP v spojení s citovaným čl. 5 bod 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, dodržiac pritom postup v zmysle citovaného ustanovenia § 156 ods. 3 OSP.
Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.
Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
Podľa § 76 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Podľa § 76 ods. 4 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou „nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu, že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.
Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t. j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t. j. nového majiteľa zmenky a podpis indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa.
V čase, kedy bola zmenka vystavená, dňa 17. apríla 2009, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších prepisov už možné nie je. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách nadobudol účinnosť dňom 11.06.2010, avšak ustanovenie § 17 ods. 3 uvedeného zákona, z ktorého vyplýva zákaz zabezpečenia dlhu zmenkou, nadobudol účinnosť až dňom 01.01.2011. Je žiaduce znova poznamenať, že v danom prípade nemožno odporcu považovať za spotrebiteľa, keďže zmenku vystavil a podpísal ako fyzická osoba - podnikateľ. Za daných okolností súd musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v zákone č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový. Z úradnej moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s ustanovením § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.
Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky boli Topoľčany, dátum vystavenia: 17. apríla 2009, na sumu 1.627,97 Eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, sumu jedentisícšesťstodvadsaťsedem EUR 97 centov (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25% denne od 25. septembra 2009 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), Splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu vyplnené ručne: X.. W. J. I. F. R. (meno a priezvisko/ úplné obchodné meno živnostníka), J. XXXX/D, XXX XX T. (trvalé bydlisko/ miesto podnikania živnostníka), XXXXXXXX (rodné číslo/ IČO živnostníka), ďalej podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky, a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: XXXXXXX. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“, a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. a podpis jej konateľa S. F.. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako pôvodný veriteľ, previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.
Súd, porovnaním návrhu na začatie konania a zmenky, zistil, že navrhovateľ si uplatnil zmenkový úrok 0,25% denne od 4. novembra 2009, hoci zo zmenky vyplýva, že odporca sa zaviazal k zaplateniu zmenkového úroku 0,25% denne od 25. septembra 2009. Navrhovateľ by mal teda nárok na zaplatenie zmenkového úroku 0,25% denne od 25. septembra 2009. Keďže si však navrhovateľ uplatnil zmenkový úrok 0,25% denne až od 4. novembra 2009, súd, rešpektujúc ustanovenie § 153 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nemohol prekročiť návrh navrhovateľa na zaplatenie zmenkového úroku a prisúdiť viac (zmenkový úrok 0,25% denne od 25. septembra 2009), než čoho sa domáhal (zmenkový úrok 0,25% denne od 4. novembra 2009). Preto mu priznal len ním uplatnený zmenkový úrok 0,25% denne od 4. novembra 2009.
Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporca od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vznášal nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový.
Keďže odporca nevzniesol žiadne námietky, a teda podľa názoru súdu, za predpokladu, že zmenková suma nebola doteraz úplne uhradená, uplatnený nárok navrhovateľom, vrátane zmenkového úroku, ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny, ktorý nadobudol titulom rubopisu, je dôvodný, a z toho dôvodu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá a § 151 ods. 8 OSP.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Navrhovateľ podal návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP už v návrhu na začatie konania spolu so špecifikáciou trov konania. Vyčíslil si trovy právneho zastúpenia v sume 252,74 eur s DPH (súd na tomto mieste poznamenáva, že zrejme chybou v počítaní si uplatnil takúto sumu, pretože spočítaním ním správne určenej odmeny za dva úkony právnej služby v sume 71,37 eur/1 úkon právnej služby s dvoma režijnými paušálmi po 7,81 eur/1 režijný paušál a s 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 31,67 eur, nemožno dospieť k sume trov právneho zastúpenia vo výške 252,74 eur, ale k sume trov právneho zastúpenia vo výške 190,03 eur) a iné trovy konania spočívajúce v navrhovateľom zaplatenom súdnom poplatku za návrh za začatie konania v sume 97,50 eur.
Súd dôsledným preskúmaní navrhovateľom vyčíslenej náhrady trov konania zistil, že navrhovateľ sa dopustil pochybenia pri vyúčtovaní náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú si vyúčtoval v nesprávnej (vyššej) sume, než na akú mal nárok, t. j. v nesúlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“).
Navrhovateľovi vznikol v rámci náhrady trov právneho zastúpenia nárok na odmenu v sume 142,74 eur za dva úkony právnej služby /ďalej len „ÚPS“/ (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 21.01.2013 v sume 71,37 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - podanie návrhu na začatie konania zo dňa 18.03.2013, došlého súdu dňa 03.04.2013, v sume 71,37 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + režijný paušál v sume 15,62 eur za dva realizované ÚPS v roku 2013 /2 ÚPS x 7,81 eur za 1 ÚPS/ podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + 20% DPH v sume 31,672 eur, po zaokrúhlení 31,67 eur, zo sumy 158,36 eur (odmena 142,74 eur + režijný paušál 15,62 eur) podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom navrhovateľ preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty predložením osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty; t. j. navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 190,03 eur (odmena 142,74 eur + režijný paušál 15,62 eur + DPH 31,67 eur), nie v ním nesprávne (zrejme chybou v počítaní) vyúčtovanej sume 252,74 eur. Súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 190,03 eur, na ktorú mu vznikol nárok.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej sume 287,53 eur. Túto celkovú náhradu trov konania (287,53 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení § 151 ods. 8 OSP, vyjadril vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že vyjadril osobitne trovy právneho zastúpenia v sume 190,03 eur a osobitne vyjadril iné trovy konania v sume 97,50 eur spočívajúce v zaplatenom súdom poplatku za návrh na začatie konania, na ktorých náhradu právnemu zástupcovi navrhovateľa zaviazal odporcu v zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie uvedenú vo výroku o náhrade trov konania (druhý výrok enunciátu rozsudku) určil súd obdobne ako lehotu na plnenie uvedenú vo výroku, ktorým rozhodol o veci samej (prvý výrok enunciátu rozsudku), t. j. podľa ustanovenia § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).