Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-104-2014.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/104/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci maloletej žalobkyne : O. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. Č.. XX, v konaní zastúpená : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, proti žalovaným : X) D. O., D.. XX.X.XXXX, N. N. XX V. X) V. C., D.. XX.X.XXXX, N. N. XX, za účasti starej matky : O. C., D.. XX.X.XXXX, N. N. XX, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že žalovaný v 1) rade D. O., F.. O.F., D.. XX.X.XXXX S. Š., P. Z. j e o t c o m maloletej O. C., D.. XX.XX.XXXX S. G., z matky V. C.Z., F.. C., D..XX.X.XXXX. Súd maloleté dieťa ponecháva v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky O. C., F.. Z.R., D.. XX.X.XXXX. Maloleté dieťa i naďalej bude mať priezvisko "..
Žalovaný 1) je povinný platiť výživné pre maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 30.4.2011. Výživné je splatné vždy do 15-ho dňa bežného mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do rúk starej matky O. C.. Zaostalé výživné za obdobie od 30.4.2011 do 30.11.2015 v sume 1.470,17 Eur súd povoľuje žalovanému v 1) rade splácať po 20,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným. Matke a starej matke maloletého dieťaťa súd náhradu trov konania nepriznáva. Súd priznáva žalovanému v 1) rade oslobodenie od platenia súdneho poplatku v celom rozsahu. Slovenskej republike súd náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ustanovený za opatrovníka maloletého dieťaťa uznesením Okresného súdu Komárno 9P/77/2014-6 zo dňa 25.3.2014 a poverený podaním žaloby o určenie otcovstva, dňa 30.4.2014 doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že žalovaný v 1) rade je otcom maloletej O. C., D.. XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že matka maloletej na pojednávaní dňa 23.1.2014 vo veci vedenej Okresným súdom Komárno 12P/338/2013 prehlásila, že otcom maloletej je D. O., ktorý je otcom aj jej ostatných detí, ku ktorým však otcovstvo uznal.
Žalovaný v 1) rade ako účastník konania uviedol, že so žalobou nesúhlasí jedine z toho dôvodu, že nie je si istý, že je biologickým otcom maloletej O., nakoľko počas dlhodobého spolunažívania druha družky s matkou maloletej, táto mala bližšiu intímnu známosť aj s jeho priateľom M. S.. Keďže pohlavne sa stýkala aj s týmto mužom, nie je vylúčené, že otehotnela od neho. Chce mať istotu, že maloletá O. je jeho dcérou a preto navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie. Ku svojim pomerom uviedol,
že od roku 2000 je nezamestnaný, živí sa príležitostnými prácami. Na výživu maloletej prispievať nie je schopný, túto svoju povinnosť nevie si plniť ani voči svojim ostatným maloletým deťom, ktoré boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke z matkinej strany. Po vykonaní znaleckého dokazovania uviedol, že nemá námietky proti ponechaniu maloletej v osobnej starostlivosti O. C., ani proti tomu, aby dieťa i naďalej malo priezvisko : C..
Žalovaná v 2) rade sa pripájala k žalobe. Uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťa pohlavne sa stýkala jedine so žalovaným v 1) rade, s ktorým udržiavala bližšiu intímnu známosť od svojich 16.rokov, teda od roku 1994. Žili spolu ako druh družka do 22.11.2007. Spoločnú domácnosť bola nútená opustiť pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov druha. Pripájala sa k návrhu o ponechanie maloletej v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a navrhla žalovaného v 1) rade zaviazať na platenie výživného pre maloletú k rukám starej matky.
O. C. , stará matka z matkinej strany sa pripájala k prednesu žalovanej v 2) rade. Aj ona žiadala, aby dieťa bolo ponechané v jej náhradnej osobnej starostlivosti pri určení vyživovacej povinnosti žalovaného 1).
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákona súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods.1,2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 113 ods.2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods.1,2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1,3 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa , že výška jeho priemerný mesačný príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu, v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča povoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitné účet maloletého dieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Znaleckým posudkom č.16/2015 W.. F.. S. T., Y.. znalca z odboru genetiky, analýza DNA, ktorého vypracovaním znaleckého posudku poveril súd v tejto právnej veci bolo jednoznačne dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou (99,999999%), že nemožno vylúčiť otcovstvo žalovaného v 1) rade. Súd znaleckým posudkom prakticky mal dokázané , že žalovaný 1) je biologickým otcom maloletej žalobkyne, preto žalobe vyhovel. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom tunajšieho súdu 9P/46/2008-12 zo dňa 12.5.2008 bola maloletá žalobkyňa zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky O. C.. Maloletá i v súčasnosti sa nachádza v starostlivosti starej matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre jej ďalšiu výchovu a výživu. Súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, s ktorým obaja rodičia dieťaťa súhlasili.
Vyživovaciu povinnosť žalovaného v 1) rade voči maloletej žalobkyni súd podľa § 62 Zákona o rodine určil v minimálnom rozsahu, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. Toto minimálne výživné v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.225/2008 Z.z s účinnosťou od 1.7.2010 činí 25,38 Eur, od 1.7.201 - 26,00 Eur, od 1.7.2012 - 26,65 Eur, od 1.7.2013 - 27,13 Eur. Určením vyživovacej povinnosti žalovaného 1) tri roky spätne od podania žaloby, t.j. od 30.4.2011 vznikol mu nedoplatok na výživnom do 30.11.2015 v sume 1.470,17 Eur (za jeden deň v apríli 2011 0,846 Eur, od 1.5.2011 do 30.6.2011 2x 25,38 Eur=50,76 Eur, od 1.7.2011 do 30.6.2012 12x 26,-Eur = 312,-Eur, od 1.7.2012 do 30.6.2013 12x 26,65 Eur = 319,80 Eur, od 1.7.2013 do 30.6.2014 12x 27,13 Eur= 325,56 Eur, od 1.7.2014 do 30.6.2015 12x 27,13 Eur=325,56 Eur, od 1.7.2015 do 30.11.2015 5x 27,13 Eur=108,52 Eur).
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebnú ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd podľa tohto ustanovenia O.s.p. povolil žalovanému 1) uhradiť nedoplatok na výživnom pre maloleté dieťa , ktorý vznikol za obdobie od 30.4.2011 do 30.11.2015 sumou 1.470,17 Eur v mesačných splátkach po 20,-Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročným celý nedoplatok.
Maloletá žalobkyňa je od súdneho poplatku oslobodená, preto podľa § 2 ods. 2 vety prvej Zákona č. 71/92 Z. z. súdny poplatok v sume 66 ,-Eur by bol povinný zaplatiť žalovaný 1), ktorý vo veci úspech nemal, ktorého však súd vzhľadom na jeho pomery oslobodil od poplatkovej povinnosti.
Maloletej žalobkyni, žalovanej v 1) rade a O. C. žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platí. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Nakoľko žalovaný 1) je nezamestnaný, žiadne pravidelné príjmy nemá a bol oslobodený od poplatkovej povinnosti, súd nepriznal štátu náhradu trov konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p., ktoré štátu vznikli uhradením znalečného W..F..S. T., Y.. z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.
Podľa § 157 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorých rozhodol. Na pojednávaní konanom 18.11.2015 bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletej žalobkyne a starej matky O. C., ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva odvolania proti nemu, preto rozsudok podrobnejšie odôvodnenie neobsahuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko účastníci konania sa po jeho vyhlásení vzdali tohto práva.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.